📝 Život

Narodil sa v Prahe na Malé Strane, kde prežil väčšinu svojho života. Jeho otec bol obchodník a matka sa starala o domácnosť. Navštevoval gymnázium, ale štúdium nedokončil. Neskôr sa venoval žurnalistike a písaniu. Pracoval v rôznych redakciách, vrátane Národních listů a časopisu Květy. Neruda bol známy svojou kritickou a satirickou mysľou, ktorú uplatňoval vo svojich článkoch a fejtónoch. Zaujímal sa o sociálne problémy a často písal o živote chudobných a utláčaných. Jeho novinárska práca mala významný vplyv na českú spoločnosť. Okrem žurnalistiky sa venoval aj literárnej tvorbe. Jeho diela sú charakteristické realistickým zobrazením života a presným pozorovaním spoločenských pomerov. V poviedkach a románoch zachytával každodenný život pražských obyvateľov, ich radosti a starosti, ale aj problémy spoločnosti. Neruda bol bystrým pozorovateľom ľudských charakterov a jeho postavy sú plastické a uveriteľné. Často sa venoval aj téme lásky a vzťahov, pričom jeho diela sú plné humoru a irónie. Jeho osobný život bol ovplyvnený jeho vzťahom s Annou Holinovou, s ktorou sa nikdy neoženil, ale mal s ňou niekoľko detí. Neruda bol spoločensky aktívny a angažoval sa v kultúrnom živote Prahy. Bol členom rôznych spolkov a organizácií a prispieval k rozvoju českej literatúry a umenia. Jeho dielo malo významný vplyv na generácie českých spisovateľov a dodnes je považovaný za jedného z najvýznamnejších predstaviteľov českého realizmu. Nerudov život bol naplnený prácou a literárnou tvorbou. Jeho kritický pohľad na svet a schopnosť zachytiť realitu v jeho dielach z neho robia významnú osobnosť českej kultúry. Jeho diela sú dodnes čítané a oceňované pre svoju nadčasovosť a umeleckú hodnotu. Nerudove texty sú známe aj svojim špecifickým humorom, iróniou a schopnosťou vtipne komentovať spoločenské dianie. Jeho pohľad na svet a ľudské charaktery je stále aktuálny a jeho diela si zachovávajú svoju hodnotu aj v súčasnosti. Jeho život a dielo sú dôkazom toho, že literatúra môže byť silným nástrojom na zachytenie reality a kritické uvažovanie o svete okolo nás. Neruda bol tiež známy svojím bohémskym životným štýlom a láskou k Prahe, ktorá sa stala kulisou pre mnohé jeho diela. Bol vášnivým cestovateľom a svoje zážitky z ciest prenášal aj do svojej tvorby. Jeho život bol plný kontrastov a protirečení, čo sa odráža aj v jeho literárnych dielach.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sú charakteristické realistickým zobrazením života, kritickým pohľadom na spoločnosť a presným pozorovaním ľudských charakterov. V jeho poviedkach a románoch dominuje precízna detailnosť a dôraz na psychologickú kresbu postáv. Jeho jazyk je živý, dynamický a plný humoru a irónie. Často používa hovorovú reč a dialekt, čím dodáva svojim dielam autenticitu. Nerudov štýl je ovplyvnený aj jeho novinárskou praxou, čo sa prejavuje v jeho schopnosti stručne a výstižne zachytiť podstatu veci. Jeho diela sa vyznačujú aj silným sociálnym cítením a kritikou spoločenských pomerov. Neruda sa vo svojej tvorbe zamýšľal nad problémami chudoby, sociálnej nerovnosti a ľudskej existencie. Jeho diela sú plné kontrastov a protirečení, čo odráža komplexnosť ľudskej povahy a života.

👥 Literárni súčasníci

Alois Jirásek (Staré povesti české, Bratstvo), Božena Němcová (Babička, Divá Bára), Karolína Světlá (Kříž u potoka, Vesnický román)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jan Neruda (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Balady a romance

Autor: Jan Neruda

Přidal(a): Niky

Jan Neruda (1834-1891)

• český básník, prozaik, novinář, fejetonista, divadelník, literární a výtvarný kritik
• hlavní představitel generace májovců
• narodil sa v Prahe na Malej Strane v bývalých újezdských kasárňach; do Ostruhovej (dnešnej Nerudovej) ulice sa presťahoval až ako štvorročný so svojimi rodičmi zo Zásmuk; v Ostruhovej ulici bývali v dome U Dvou slncov.
• študoval na gymnáziu, potom neúspešne právo
• novinár denníka Čas, potom Hlas
• bol aj redaktor časopisov – napr. Rodinné kroniky, Květy, Lumír, písal fejetóny
• ako novinár bol uznávaný, ale ako básnik nie, pretože písal o „ošklivých“ veciach
• veľmi nerad cestoval – všetky jeho diela sa odohrávajú v Prahe
• problémy s alkoholom
• väčšinu života prežil v núdzi
• nikdy sa neoženil
• jeho životnými láskami boli Anna Holinová, Karolína Světlá, Terezka Macháčová, Anička Tichá

Znaky Nerudovej tvorby

Nerudova poézia

• tiahne k realistickému pohľadu na svet (odmietanie idyličnosti, ilúzií), nesmlúvavý a nezrkadlený obraz
• epičnosť, reflexívnosť, vtip humor, sarkazmus, sociálne cítenie, sebaironia
• skromný, časom aj drsný jazyk
• využívanie ľudovej poézie

Nerudova próza

• realistické ztvárnenie skutočnosti
• drobnokresba – špecifický záber na jednotlivé postavy
• umelecká stránka jazyka
• výber slov a vietnej stavby blízka spíše hovorovej reči
• všetko smeruje k stručnosti a k úsečnosti
• snaha o presné zobrazenie skutočnosti
• pozorovací talent – uvedomoval si malichernosti, detaily

Dielo

Novinár

• vtip a satirický humor, dobrý postreh, napísal viac ako 2000 fejetónov! (fejetóny signoval malým trojuholníkom pod textom)

Poezia

• Hřbitovní kvítí: odraz atmosféry vo spoločnosti, pesimistické verše
• Knihy veršů: má tri oddiely, známa je báseň Dědova mísa (sociálna balada, nadprirodzeno)
• Písně kosmické: viera v pokrok ľudstva, optimizmus v súvislosti so zmenenými dobovými pomermi, motiv kozmu
• Balady a romance
• Prosté motivy: intímna spoveď starnúceho básnika
• Zpěvy páteční: patetické, vlastenecké verše, vydané po jeho smrti, chápané v súvislosti so Veľkým pátkom (= smrť po ktorej nasleduje vzkriesenie), súčasťou je báseň Láska

Próza

• Povídky malostranské: zpodobňuje malostranský život z dôb svojho mládia, starosvetské prostredie, svet malomestských ľudí, strieda vážny a humorný tón, verná charakterizácia postáv
• Arabesky: súbor poviedok, obrázky z pražského života

Zasadenie do kontextu českej literatúry

• Neruda patrí do tzv. Generácie Májovcov (literatúra 2. polovice 19. storočia)

Generácia májovcov

• naviazala na odkaz K. H. Máchu (človek, ktorý neváhal búrať zažité predstavy o povahách a funkciách českej poézie)
• život bol spätý a limitovaný absolutistickou vládou Františka Jozefa I., ktorý r. 1848 nastúpil na rakúsky trón
• A. Bach bol ministrom vnútra, zaviedol prísnu cenzúru, bola potlačená slobodná publicistika a sloboda prejavu, obmedzenie vydávania kníh
• 1867- rakúsko-uhorské vyrovnanie, české zeme pocítili zvýšený centralizačný tlak z Viedne
• Neruda celú situáciu pomenoval ako „časy zaživa pochované“

Almanach Máj

• vystúpenie básnickej generácie, nelíbila sa im situácia nejen v literárnej oblasti
• hlavnými organizátormi boli Vítězslav Hálek a Jan Neruda
• chceli svojím dielom prelomiť „mrtvé“ obdobie
• chceli dať najavo svoju nespokojnosť s politickým a kultúrnym životom, chceli presadiť demokratické ideály
• chceli vytvoriť novú literatúru, ktorá by pravdivo zobrazovala svet (tiahnutie k realizmu)
• požiadavok svetovosti literatúry, preklady diel

Predstavitelia Almanachu Máj:

• Karel Jaromír Erben,
• Božena Němcová
• Jan Neruda
• Karolína Světlá – Vesnický román, Kříž u potoka
• Vítězslav Hálek – Večerní písně, V přírodě, Pohádky z naší vesnice
• Adolf Heyduk, Rudolf Mayer, Sofie Podlipská

Rozbor diela: Balady a romance

• Literárny druh: lyricko-epická básnická zbierka
• Výrazová forma: poézia
• Literárny žáner: romance alebo balada (Neruda tu však smaže tradičné chápanie romantiky a balady, balady majú ráz skôr rozmarných romantík alebo legend)
  • balada: lyrickoepická báseň ponurého dejú a většinou tragického konca X romance: lyrickoepická báseň rozmanitého obsahu, najčastejšie milostná alebo romantická tematika, vyznieva optimisticky
• Zbierka veľmi zapadá do českej národnej tradície

Tematická výstavba

• Balada pašijová: náboženský motiv, základom všeobecne ľudské problémy, názory prostého ľudu
• • dej: Satan prináša Bohu svoju žalobu. Nestačí mu Ježíšova obeť za spasenie celého ľudstva, požaduje viac. Anjeli teda Ježíšovi pridávajú ďalšie utrpenie (nevďak, zrada). Nakoniec Satan požaduje muky najväčšie – aby Ježíš videl, ako jeho matka plače pod krížom.
• Balada horská: náboženský motiv, zobrazenie naivity dieťaťa
• • dej: Dieťa sa spýta babičky, ako vyliečiť chorého. Poradí mu, že jitrocelom a jahodníkom. Dieťa byliny natrhá a snaží sa vyliečiť ukrižovaného Ježíša (na kríži v kostole).
• Balada detská: naivné predstavy ľudí o smrti
• • dej: Pre choré dieťa, ktorého matka usnula, prišla smrťka. Dieťa najprv nechcelo odísť, avšak nakoniec matku predsa opustilo.
• Balada česká: národné motívy, nadprirodzeno
• • dej: Rytier Paleček stretol lesné ženy. Jedna z nich, Vesna, mu bola ochotná splniť jedno prianie. Paleček si prial, aby sa mohol prebudiť každý rok na jar, keď je príroda najkrajšia. Vždy len na osem dní.
• Romance o Černom jazere: prírodné a vlastenecké motívy
• • dej: Na dne tmavého jazera je pochovaná dávna sláva českého národa, na ktorú sa už zabudlo. Toto magické tajomstvo priťahuje autorovu pozornosť a nemôže od hladiny odtrhnúť oči. Autor pod jej hladinou tuší hrdinov, ktorí zomreli za vlasť.
• Romance o Karlove IV.:historické a národné motívy
• • dej: Kráľovi nechutnalo české víno. Kritizoval ho a prirovnával k českému národu. Nakoniec mu však zachutnalo a i český národ si obľúbil.
• Romance o jari 1848: politický podtext
• • dej: Jediná báseň vo zbierke s politickým podtextom. Autor popisuje zmeny v správaní spoločnosti počas uvoľnenia režimu v revolučnom roku.
• Romance talianska: náboženský motiv
• • dej: Ugo Bassi (mnich a republikán) je vydaný do Ríma počas boja o zjednotenie a má byť popravený. Mních knazi, ktorý sa mu pred smrťou vysmieva, hovorí, že ho Bôh pozná podľa červeného prápora a prijme ako svojho sluhu.
• Romance helgolandská: motív viny a trestu, je to skôr balada, než romance
• • dej: John navedie loď na breh, aby ztroskotala. Keď k nej príde a chce ju vykradnúť, z jej útrob sa ozývajú prosby o záchranu. Trosečník ponúka polovicu majetku z lode. John ho necháva zomrieť, pretože chce všetko. Ráno, keď sa k lodi vráti, zistí, že muž bol jeho budúci zať.
• Balada zimná: motív nadprirodzena, viny a trestu, zlo je potrestané
• • dej: Čarodej oslobodil troch mužov zo šibenice. Na oplátku za neho majú zohnať podušku (ukradenú chudobe vdove), víno (ukradené z kostola) a chlieb (Hostia ukradená kňazovi, keď ju niesol chorému). Druhého dňa sú všetci štyria nájdení mŕtvi.
• Balada stará – stará!: o ľudských vzťahoch, sociálna tematika
• • dej: Žena sa vrhne i s dieťaťom do rieky, aby ukázala mlynárovi, čo jej urobil.
• Balada tříkrálová: náboženský a sociálny motiv
• • dej: Traja králi sa chceli po narodení vnútiť Ježíšovi. Ten im odvetil, že až ho budú popravovať, neprijde žiaden z nich.
• Romance štedrovečerná: náboženský motiv, vyznieva humorne
• • dej: Sv. Petrovi sa zdá, že je spolu s celou dedinou u zrodenia Pána. Najkrajšia dievčina z dediny bozkáva Ježíška a Petrovi sa to veľmi nevidí, keď Panna Mária nezasiahne.
• Balada májová: náboženské motívy, humorné, skôr romance
• • dej: Mladá dievčina prosí svätú Petronilu, aby jej našla chlapca. Je jej jedno akého, len aby nebol zrzavý. Keď panna nájde práve zrzku, dievča ho rada prijíma.
• Balada rajská: náboženské motívy, humorné, skôr romance
• • dej: Svätá Alžbeta je patrónkou verných žien. Je však smutná, pretože za päťsto rokov nenašla ani jednu.
• Balada o duši Karla Borovského: národnostný námet, na konci modlitba za záchranu národa (jeho ostrý jazyk nám bude chýbať)
• • dej: Dve dobré duše sú vpuštené do raja, ale tretia – Havlíčkova najprv nie. Svätý Peter ju prijíma až potom, keď Borovský povie jedinú modlitbu, ktorú kedy napísal.
• Balada o polce:polka: predstavuje dievča, v skutočnosti ide o tanec, je to skôr romance (veselé)
• • dej: Vypráva o tom, ako do dediny prišla polka (v básni personifikovaná ako krásna a veselá dievčina) a všetci sa roztancovali.
• Balada o svadbe v Kanaáne: biblický motiv (Ježíš premenil vodu na víno)
• • dej: Na svadbe v meste Kanaán došlo víno. Prítomný bol však Ježíš s matkou. Keď Ježíšovi priniesli vodu, premenil ju na výborné víno.

Motívy:

• Náboženské, historické, biblické, o smrti, národe, prírode, politické motívy, motív viny a trestu, ľudské vzťahy…

Kompozícia:

• Chronologická, členenie textu: 12 balád a 6 romancí, častá er-forma

Formálna podoba

• Epičnosť, reflexívnosť, vtip, humor, sarkazmus, sociálne cítenie, sebaironia (znaky Nerudovej poézie všeobecne).
• Využívanie ľudovej poézie, bájí, obyčajov… (apokryfy = prepisovanie všeobecne známeho tématu).
• Skromný, časom aj drsný jazyk, hovorí veci priamo.
• Vo svojich básniach rozpráva krátke príbehy.
• Prvky dynamizácie – elipsy sloves, zvolacie vety, hromadenie interpunkcie.
• Básnické prostriedky: prirovnania, metafora, anafora, anastrofa, archaizmy, básnické prívlastky.

Jazyk:

• Písané vo veršoch (trochej – charakteristický pre češtinu), niekoľko typov rýmov, vyskytuje sa tu knižná reč aj básnické prostriedky (ale nie príliš, pretože Neruda tvrdil, že spousta obrazov myšlienku až dusí!), ale aj hovorový jazyk.

The post Balady a romance – obsah (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/balady-a-romance-rozbor-obsah/ Mon, 03 Feb 2025 19:54:38 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2560   Kniha: Balady a romance Autor: Jan Neruda Pridal(a): Niky   Jan Neruda (1834-1891)   český básnik, prozaik, novinár, fejetonista, divadelník, literárny a výtvarný kritik   hlavný predstaviteľ generácie májovcov   narodil sa v Prahe na Malej Strane v bývalých újezdských kasárňach; do Ostruhovej (dnešnej Nerudovej) ulice sa prisťahoval až ako štvorročný so svojimi rodičmi ... Read more

The post Balady a romance – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Balady a romance

Autor: Jan Neruda

Pridal(a): Niky

 

Jan Neruda (1834-1891)

 
• český básnik, prozaik, novinár, fejetonista, divadelník, literárny a výtvarný kritik

 

• hlavný predstaviteľ generácie májovcov

 

• narodil sa v Prahe na Malej Strane v bývalých újezdských kasárňach; do Ostruhovej (dnešnej Nerudovej) ulice sa prisťahoval až ako štvorročný so svojimi rodičmi zo Zásmuk; v Ostruhovej ulici bývali v dome U Dvou slnc.

 

• študoval na gymnáziu, potom neúspešne právo

 

• novinárom denníka Čas, potom Hlas

 

• bol ale aj redaktorom časopisov – napr. Rodinné kroniky, Kvety, Lumír, písal fejtóny

 

• ako novinár bol uznávaný, ale ako básnik nie, pretože písal o „škaredých“ veciach

 

• veľmi nerád cestoval – všetky jeho diela sa odohrávajú v Prahe

 

• problémy s alkoholom

 

• väčšinu života prežil v núdzi

 

• nikdy sa neoženil

 

• jeho životnými láskami boli Anna Holinová, Karolína Světlá, Terezka Macháčová, Anička Tichá

 

Znaky Nerudovej tvorby

Nerudova poézia

 
• tiahne k realistickému pohľadu na svet (odmietanie idylickosti, ilúzií), nekompromisný a neskreslený obraz

 

• epickosť, reflexívnosť, vtip humor, sarkazmus, sociálne cítenie, sebairónia

 

• skromný, chvíľami až drsný jazyk

 

• využívanie ľudovej poézie

 

Nerudova próza

 
• realistické stvárnenie skutočnosti

 

• drobnokresba – špecifický záber na jednotlivé postavy

 

• umelecká stránka jazyka

 

• výber slov a vetná stavba blízka skôr hovorovej reči

 

• všetko smeruje ku stručnosti a k úsečnosti

 

• snaha o presné zobrazenie skutočnosti

 

• pozorovací talent – uvedomoval si maličkosti, detaily

 

Dielo

Novinár

 
• vtip a satirický humor, dobrý postreh, napísal vyše 2000 fejtónov! (fejtóny signoval malým trojuholníkom pod textom)

Poézia

 
• Cintorínske kvietie: odraz atmosféry v spoločnosti, pesimistické verše

 

• Knihy veršov: má tri oddiely, známa je báseň Dedova misa (sociálna balada, nadprirodzeno)

 

• Piesne kozmické: viera v pokrok ľudstva, optimizmus v súvislosti so zmenenými dobovými pomermi, motív kozmu

 

• Balady a romance

 

• Prosté motívy: intímna spoveď starnúceho básnika

 

• Spevy piatočné: patetické, vlastenecké verše, vydané po jeho smrti, chápané v súvislosti s Veľkým piatkom (= smrť po ktorej nasleduje vzkriesenie), súčasťou je báseň Láska

Próza

 
• Poviedky malostranské: zobrazuje malostranský život z čias svojej mladosti, starosvetské prostredie, svet malomestských ľudí, strieda tón vážny a humorný, verná charakterizácia postáv

 

• Arabesky: súbor poviedok, obrázky z pražského života

 

Zasadenie do kontextu českej literatúry

 
• Neruda patrí do tzv. Generácie Májovcov (literatúra 2. polovice 19. storočia)

 

Generácia májovcov

 
• nadväzovala na odkaz K. H. Máchu (človek, ktorý neváhal boriť zaužívané predstavy o povahe a funkcii českého básnictva)

 

• život bol zviazaný a limitovaný absolutistickou vládou Františka Jozefa I., ktorý r. 1848 nastúpil na rakúsky trón

 

• A. Bach bol ministrom vnútra, zaviedol prísnu cenzúru, bola potlačená slobodná publicistika a sloboda prejavu, obmedzenie vydávania kníh

 

• 1867- rakúsko-uhorské vyrovnanie, české krajiny pocítili zvýšený centralizačný tlak z Viedne

 

• Neruda celú situáciu pomenoval ako „časy zaživa pochované“

 

Almanach Máj

 
• vystúpenie básnickej generácie, nepáčila sa im situácia nielen v literárnej oblasti

 

• hlavnými organizátormi boli Vítězslav Hálek a Jan Neruda

 

• chceli svojím dielom prelomiť „mŕtve“ obdobie

 

• chceli dať najavo svoju nespokojnosť s politickým a kultúrnym životom, chceli presadiť demokratické ideály

 

• chceli vytvoriť novú literatúru, ktorá by pravdivo zobrazovala svet (tiahnutie k realizmu)

 

• požiadavka svetovosti literatúry, preklady diel

 

Predstavitelia Almanachu Máj:

 
• Karel Jaromír Erben,

 

• Božena Němcová

 

• Jan Neruda

 

• Karolína Světlá – Vidiecky román, Kríž pri potoku

 

• Vítězslav Hálek – Večerné piesne, V prírode, Rozprávky z našej dediny

 

• Adolf Heyduk, Rudolf Mayer, Sofia Podlipská

 

Rozbor diela: Balady a romance

 
• Literárny druh: lyricko-epická básnická zbierka

 

• Výrazová forma: poézia

 

• Literárny žáner: romanca alebo balada (Neruda tu však zmazáva tradičné chápanie romance a balady, balady majú ráz skôr rozmarné romance alebo legendy)
   
  • balada: lyrickoepická báseň ponurého deja a väčšinou tragického konca X romanca: lyrickoepická báseň rozmanitého obsahu, najčastejšie milostná alebo romantická tematika, vyznieva optimisticky

  The post Balady a romance – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]> https://studijnysvet.sk/poviedky-malostranske-rozbor-obsah-2/ Sat, 25 Jan 2025 17:23:22 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2466   Kniha: Poviedky malostranské Autor: Jan Neruda, Pridal(a): Monika   Jan Neruda (1834 – 1891) Jan Neruda sa narodil 9. 7 1834 v Prahe na Malej Strane. Roku 1845 nastúpil do štúdií na nemeckom gymnáziu. Po maturite r. 1853 sa chcel stať dle priania matky premonstrátskym novicom, ale vstúpil na filozofickú fakultu. Štúdiá na prianie otca prerušil a ... Read more

  The post Poviedky malostranské – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]>

   

  Kniha: Poviedky malostranské

  Autor: Jan Neruda,

  Pridal(a): Monika

   

  Jan Neruda (1834 – 1891)

  • Jan Neruda sa narodil 9. 7 1834 v Prahe na Malej Strane.
  • Roku 1845 nastúpil do štúdií na nemeckom gymnáziu.
  • Po maturite r. 1853 sa chcel stať dle priania matky premonstrátskym novicom, ale vstúpil na filozofickú fakultu.
  • Štúdiá na prianie otca prerušil a stal sa účetným vo vojenskom úrade, tam sa mu však nelíbilo a tak absolvoval 3 roky filozofickej fakulty.
  • Roku 1867 vydal Knihu veršov a v r. 1873 vyšlo jej nové vydanie.
  • V polovici 70. rokov vydáva svoje fejetóny. V roku 1878 vychádzajú Malostranské poviedky a Piesne komické.
  • V r. 1879 je postihnutý zápalom žíl a prestáva písať.
  • 22. 8 1891 Jan Neruda v Prahe umiera.

   

  Literárne historický kontext

  • V českej spoločnosti končí romantizmus a národné obrodenie, autori sa zameriavajú skôr na súčasný svet so všetkými jeho krásami i problémami.
  • Doba po revolučnom roku 1848, kedy bolo porazené revolučné hnutie po celej Európe (u nás generálom Windiskretzom), ministrom vnútra sa stal Alexander Bach → Bachovský absolutizmus, posilnil tajnú políciu → nedôvera medzi ľuďmi
  • Májovci ako prví ocenili Máj Karla Hynka Máchu ako vynikajúce moderné dielo

   

  Ďalší autori tohto obdobia:

  • Adolf Heyduk – Cimbál a husle, Lesné kvety, Hořec a srdcencík, Zaváté listy
  • Vítězslav Hálek – Večerné piesne, V prírode, Muzikantská Liduška
  • Karolína Světlá – Zvonečková kráľovná, Prvá Češka, Vesnický román

   

  Rozbor diela: Poviedky malostranské

  Žáner (+forma):

  • próza (epika – poviedky)
  • prostredie Malej Strany, záujem o mestské prostredie
  • majstrovská charakteristika postáv, prostredia, udalostí
  • Neruda objavil krásu všedného dňa
  • zachytenie dobovej nálady, životných radostí, starostí, tragédie
  • obsahuje 13 poviedok – poviedky sú rôzne
  • príbeh 1 postavy – Doktor Kazisvět, Hastrman, Jak si pan Vorel nakúril pěnovku
  • účastníkom i sám Neruda – Svatováclavská omša, U troch lilií – Neruda vystupuje ako maliar
  • príbehy tragické a tragikomické – Přivedla žebráka na mizinu
  • zobrazuje žobrákov, mešťanov, nižšiu buržoáziu
  • → kritika malomeštiakov, pomlúv, nadradenosti, ľahostajnosti

   

  Jazyk diela:

  • Malostranské poviedky sú písané ľudovým, prostým a nespisovným jazykom.

   

  Poviedky: 

  Přivedla žebráka na mizinu

  • Hlavné postavy + charakteristika:
    • Pan Vojtíšek – neodmysliteľná postava Malej Strany, skromný, nevtíravý, aj keď je chudobný, tak nežobrá, mírumilovný
    • Baba Miliónová – žobráčka, bola odmietnutá panom Vojtíškom, preto o ňom roznesla, že je bohatý, nedostalo sa jej toho, čo chcela, preto sa mstila
  • Hlavná myšlienka:
    • V tejto poviedke z detstva autor ukazuje, čo všetko môžu nepravdivé reči a pomluvy o nejakom človeku a ako veľa mu môžu ublížiť.
  • Obsah:
    • Táto poviedka vypráva o žobrákovi panovi Vojtíškovi. Ľudia, ktorí vedeli, že nič nemá, mu s radosťou dali malú almužnu, aby mal aspoň na jedlo. Pan Vojtíšek žil vlastne len z toho, čo mu kto dal. Vlastne nevypadal ani na žobráka, pretože jeho odev bol vždy čistý. Keď jedného dňa vyšiel z kostola, šiel pomaly cez námestie, sadol si pod sochu a za ním vyšla žobráčka, ktorej sa hovorilo „baba miliónová“. Žobráčka si chcela pana Vojtíška vziať, ale on jej nechcel. Baba Miliónová potom napovedala, že je bohatý a že chodí žobrať len preto, aby bol ešte bohatší. Od tej doby nechcel panovi Vojtíškovi nikto nič dať. Nakoniec v zime v biede z hladu zomrel.
  • Úryvok:
    • Obličaj tak zdravo svietiaci a do červena lesklý ako nedeľné pečivo, politý čerstvým máslom. A takto k sobotě – pan Vojtíšek sa holil len v nedeľu – keď mu už biele fúzy po kulaté brade zasa pravidelne vyrazili a ako hustá smotana sa skveli, zdal sa mi byť ešte krajší. Také vlasy jeho sa mi páčili. Nemal ich veľa, začínali pod okrúhlym plešou na skraniach a boli už prešedlé, nie viac strieborné, nýbrž už aj lehko do žlta, ale boli ako hodváb a vliali sa tak hebko okolo hlavy. Pan Vojtíšek nosil totiž čepice vždy len v ruke a pokryl sa, len ak mal prejsť priestorom slnkom príliš praženým. Vôbec sa mi pan Vojtíšek páčil veľmi, jeho modré oči žiariaci tak upriamne, celá jeho tvár bola ako by kulatým, upriamnym okom.

   

  O mäkkom srdci pani Ruskej

  • Hlavné postavy + charakteristika:
    • Pani Ruska – päťdesiatnička, vdova, má rada pohreby
    • Pan Velš – malý, silnejší, bohatý, zomrel
  • Hlavná myšlienka:
    • Autor chcel touto poviedkou povedať, že človek sa dokáže prispôsobiť každej situácii.
  • Obsah:
    • Jedného dňa mal na Malej Strane pohreb jeden zámožný obchodník. Na pohreb okrem iných prišla aj pani Ruska. Pani Ruska chodila na každý pohreb bez ohľadu na to, či bola pozvaná, alebo nie. Pri rakve nebožtíka začala srdcervne plakať, čo ostatných pozostalých rušilo a pomlúvala zosnulého. Na pani Rusku bol zavolaný komisár, ktorý ju odviedol na stanicu. Pani Ruska sa presťahovala do bytu u Oujezdskej brány. Vedela, že tadiaľto musel opravdu každý funus prejsť, a tak pri každom pohrebe vyšla pred dom a srdcervne plakala.
  • Úryvok:
    • Pan Velš sa usmieval vlastne počas celého času, v krame, na ulici, v kostole, všade, obchodný úsmev sa mu vryl do lícnych svalov a nemohol z nich už ven. Milá figurka, neveľký, tlstý, s hlavičkou stále sa potriasajúcou a s týmto úsmevom. V krame v placatej čepici a s koženou kupeckou zástěrou, na ulici v dlhánskom modrom kabáte so zlatými knoflíkmi a v baňatom cylindri. Mal som istú titernú predstavu o panovi Velšovi. V domácnosti jeho nebol som za jeho živobytia nikdy, ale keď som si ho myslel, ako vyzerá doma, bol obraz vždy rovnaký.

   

  Ako si pan Vorel nakúril pěnovku

  • Hlavné postavy + charakteristika:
    • Pan Vorel – majiteľ nového krupárskeho krámu
    • slečna Poldýnka – nad 20 rokov, setníkova buclatá dcéra
    • Uhműhl – malostranský policajný komisár
  • Hlavná myšlienka:
    • O pomluvách, poviedka ukazuje aj necitlivosť obyvateľov Malej Strany: jediný nekrológ nad mŕtvym obchodníkom: „Podívajte sa, ako si krásne nakúril pěnovku.“
  • Obsah:
    • Dňa 16. februára 1840 si pan Vorel otvoril svoj krám U Zeleného anděla. Jeho susedia ho však brali za cudzinca. Preto si pan Vorel kúpil pěnovku, aby aspoň trochu vyzeral ako susedia. Jeho krám sa leskl novosťou, napriek tomu k nemu nikto neprišiel. O deviatej hodine k nemu prišla slečna Poldinka. Pan Vorel práve bafal, a tak bol obchod plný kúru. Všade ho pomlúvali, že má v krame všetko zakúrené a vyuzené. Preto k nemu nikto nechodil. Asi po 5 mesiacoch začali pana Vorla navštevovať Židia, preto sa pan domáci rozhodol, že pana Vorla vystehuje. Pan Vorel to neunesil a v obchode sa obesil.
  • Úryvok:
    • Dňa 16. februára, o šestej hodine ráno, otvoril teda pan Vorel svoj krám U zeleného anděla. Už včera bolo tu nadobro všetko upravené, krám sa lesknul belosťou a novosťou. V príhradách a v otvorených pytliach svietili sa múčky belšie ako tá čerstvo obílená stena a lesknuli sa hrách žltšie ako to pomarančovo natreté náradie. Susedia a susedky, keď šli okolo, podívali sa dobre dovnútra, a niektorý učinil krok nazpät, aby sa podíval ešte raz. Ale do krámu nevošiel nikto.
    • „Však oni prídu,“ povedal si pan Vorel, odetý v krátkom, šedom kalmučku a bielom, súkennom spodku, o hodine siedmej. —
    • „Len keby som mal už prvý počinok,“ povedal o hodine ôsmej, zapálil si novú svoju pěnovku a bafol.

   

  Ďalšie spracovanie:

  • Film Malostranské poviedky (1981, 1984), Týždeň v tichom dome – 1947

   

  Hodnotenie:

  • Knižka sa mi veľmi páčila aj napriek tomu, že je písaná starou češtinou, ktorá sa mi nikdy nečítala veľmi dobre.

  The post Poviedky malostranské – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]> https://studijnysvet.sk/doktor-kazisvet-rozbor-obsah/ Mon, 06 Jan 2025 16:25:47 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2303   Kniha: Doktor Kazisvět Autor: Jan Neruda Pridal(a): tCZ   Základné informácie 1 z 13 poviedok zo zbierky Poviedky malostranské (1877) česká próza 2. polovice 19. storočia poviedky inšpirovali spomienky na roky detstva, na prvé životné skúsenosti a priateľstvo dej sa odohráva na Malej Strane (Oujezde) nečakaný zvrat v jednaní hlavnej postavy vzťahy skôr ako na ... Read more

  The post Doktor Kazisvět – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]>

   

  Kniha: Doktor Kazisvět

  Autor: Jan Neruda

  Pridal(a): tCZ

   

  Základné informácie

  • 1 z 13 poviedok zo zbierky Poviedky malostranské (1877)
  • česká próza 2. polovice 19. storočia
  • poviedky inšpirovali spomienky na roky detstva, na prvé životné skúsenosti a priateľstvo
  • dej sa odohráva na Malej Strane (Oujezde)
  • nečakaný zvrat v jednaní hlavnej postavy
  • vzťahy skôr ako na dedine, ľudia sa navzájom poznajú

   

  Téma a hlavná myšlienka poviedky

  • strata ilúzií a odhalenie skutočných povahových vlastností ľudí
  • pan Heribert chcel byť slávnym a bohatým lekárom, ale vďaka svojej pýche mu stačí to, čo má
  • ľudia dokážu byť nespravodliví

   

  Jazyk poviedok od Nerudu

  • často priama reč
  • jednoduchý a prostý jazyk, krátke vety
  • cudzie slová (nemecké a latinské -> na svoju dobu veľmi moderné)
  • striedanie humornej tóniny s ironickou, satirickou a súcitnou
  • paradoxy, inverzie, archaizmy, oxymoróny
  • pomlčky a prechodníky

   

  Postavy

  • Doktor Kazisvět – hlavná postava
    • vlastným menom pan Heribert
    • doktor, ktorý nechcel liečiť, uzdraví mŕtveho a tým dedičom skrižuje plány -> kazisvět
    • malý a chudý, svetlohnedý plnovous (v tej dobe nebol príliš slušný), modré nápadné oči – často prezrádza doktorov ostych
    • typická chôdza – pohyboval sa pomaly a hupavou
    • vystudoval medicínu (otec bol vyhlásený pražský lekár)
    • s nikým nerozprával, nikoho nepozdravil, podivín a prazvláštny človek
  • Link – doktor
  • Posluhovačka Jozífková – posluhovačka pana Heriberta – nepáči sa jej jeho spôsob života a neúspešne ho tlačí k praktickému životu
  • Schepeler – rada krajinskej účtárne
  • Marie Schepelerová – radova žena
  • Ostrohradský – remenár, príbuzný Schepeler
  • Kejřík – sládek, Schepelerov najlepší priateľ

   

  Dej poviedky

  Príbeh poviedky sa odohráva v Oujezde v časti Prahy nazývanej Malá Strana. Hlavnou postavou príbehu je pan Heribert vystudovaný doktor medicíny. Už jeho otec bol vyhláseným a tiež obľúbeným a respektovaným lekárom a Heribert junior šiel pri štúdiu v jeho stopách a doktorom medicíny sa stal. Samotný však nikdy neliečil. Pred promóciou mu totiž zomrel otec, ku ktorému roky vzhliadal. Možno to i spôsobilo jeho neskoršie prazvláštne správanie. Po otcovi zdedil na tú dobu slušný majetok a vlastne sa mu mohlo žiť veľmi dobre aj bez práce.

  Po smrti otca všetci miestni dúfali, že lekársku praxu prevzme po svojom zosnulom otcovi a bude minimálne tak dobrým a zodpovedným doktorom ako on. Lenže ľudia sa horko zmýlili, Heribert všetkých príchozích odmietal, správal sa samotársky až podivínsky. Nikoho nepozdravil ani neodpovedal na pozdravy, ľuďom sa snažil čo najviac vyhýbať. O spoločnosť vôbec nestál a skoro začal platiť za podivného morušu, ktorý akorát ľuďom kazí náladu a deti sa ho boja. Nosil tiež hustý plnovous, ktorý vzbudzoval pohoršenie a jeho modré pichľavé oči budili nedôveru. Ľudia boli sklamaní a spili mu, že svoje vzdelanie takto márni. Postupom času ale samozrejme miestnym nezostalo nič iné ako jeho podivínsku povahu tolerovať. Na oplátku za jeho neprijemné správanie o ňom ale so zľúbením šírili klepy a dali mu prezývku „doktor Kazisvět“.
  Lenže raz sa stalo niečo nečakané. Heribert sa zrovna vracal z prechádzky Oujezdskou bránou, keď tu šiel aj pohrebný sprievod. Pri neopatrnom pokladaní sa zrazu zo rakvy zosunulo vikko a ruka pana mŕtveho vykukla cez okraj rakvy von. Doktor Heribert zrovna stál vedľa rakvy, a tak sa neobratne prehnul a ruku chcel do rakvy vrátiť. Miesto toho ale ruku podržal a po chvíli vykrikol: „Ten muž nie je mŕtvy!“ Ľudia tomu spočiatku nechceli uveriť a považovali to za ďalší jeho hlúpy a podivínsky žart. Vdova dokonca omdlela, niektorí stáli a čakali čo bude ďalej, iní odchádzali. Mŕtveho ale zatiaľ odniesli do hostinca, kde sa jej Doktor Kazisvět snažil priviesť k vedomiu, čo sa nakoniec skutočne podarilo. Dosiaľ považovaný za mŕtveho sa uzdravil a čoskoro začal zasa chodiť do práce.
  Ľudia náhle Heriberta vyzdvihovali do nebies, ale on stále zostával tým istým morušom, ktorý neprijal jediného pacienta a od ľudí sa radšej držal ďalej.

  The post Doktor Kazisvět – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]> https://studijnysvet.sk/poviedky-malostranske-rozbor-obsah/ https://studijnysvet.sk/poviedky-malostranske-rozbor-obsah/#respond Tue, 10 Dec 2024 12:29:37 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=1955   Kniha: Poviedky malostranské Autor: Jan Neruda Pridal(a): Ver93, Karel Stonoška   Jan Neruda  (9. júla 1834 Praha na Újezde – 22. augusta 1891 Praha) Bol významný český básnik a novinár, člen družiny májovcov. Pochádzal z Malej Strany, z ulice Ostruhová (neskôr bola premenovaná na Nerudovu), z domu U Dvou slnco, kde prežil celý život. Ako novinár ... Read more

  The post Poviedky malostranské – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]>

   

  Kniha: Poviedky malostranské

  Autor: Jan Neruda

  Pridal(a): Ver93, Karel Stonoška

   

  Jan Neruda 

  • (9. júla 1834 Praha na Újezde – 22. augusta 1891 Praha)
  • Bol významný český básnik a novinár, člen družiny májovcov.
  • Pochádzal z Malej Strany, z ulice Ostruhová (neskôr bola premenovaná na Nerudovu), z domu U Dvou slnco, kde prežil celý život. Ako novinár začínal v Národných listoch – liste mladočechov, neskôr pôsobil v časopisoch Obrazy domova a Čas. Prispieval aj do časopisu Květy, spolu s V. Hálkom vydával časopis Lumír. Roku 1871 bol vyhlásený za zradcu národa. V tejto dobe podnikol niekoľko ciest do Nemecka, Francúzska, Maďarska, Talianska, Grécka a Egypta. O týchto ciestach si viedol záznamy, ktoré sú zaujímavým svedectvom o živote tejto doby, s veľmi zaujímavými postrehmi, ktoré ukazujú Nerudu ako dobrého pozorovateľa.
  • Novinár: Neruda je zakladateľom českého fejetonu. Ako novinár bol obľúbený a zvlášť jeho fejetony (často podepisované rovnostranným trojuholníkom) patrili vo svojej dobe k najčítanejším. Prvú opravdovú zamestnanie mal v nemecky písanom časopise Tagesbote aus Böhmen. V roku 1859 vstúpil do redakcie vilímkovských Obrazov domova. Roku 1861 zase do redakcie Krásova Času a odtiaľ spoločne s Karolom Sladkovským a ďalšími demokratickými novinármi do časopisu Hlas.
  • Spisovateľ: Jeho prozaické dielo, aj keď zdaleka nedosahuje kvalít jeho poézie, bolo oceňované už za jeho života. Jeho dielo je spojené s Prahou. Patrí k najvýznamnejším autorom českej literatúry vôbec.
  • Básnik: Jeho básnické dielo je plné skepsy a pesimizmu, ktorý občas zachádza až k hraniciam nihilizmu. Jazyk Nerudovho diela je bohatý, používa archaizmy, zastarané gramatické tvary a obraty. Často prevracá slovosled. Zdôraznenie dejov vykonáva opakovaním výrazov. Príslovce dáva na koniec vety a skracuje tvary prídavných mien. Nerudovo básnické dielo bolo pre svoj pesimizmus nepochopené a kvality tohto diela začali byť bežne uznávané až zhruba dvadsať rokov po jeho smrti. Pravdou zostáva, že literárna kritika a ostatní básnici sa k jeho dielu začali vracať o niečo skôr.
  • Sbierateľ: Neruda mal jednu sbierateľskú záľubu, sbieral staré pečate a mince a preto takisto navštevoval často pražské aukcie. Neskôr svoju zbierku českých, rímskych a byzantských mincí venoval Múzeu Matice opavskej, ktorej založenie v roku 1883 podporoval.
  • Nevyrovnané vzťahy k ženám, neoženil sa, zaľúbil sa do Aničky Holinovej, venoval jej veľa básní, otálel sa so svadbou, rozišli sa, chcela aby sa vydala za niekoho úspešnejšieho, vo veku 30 vzťah s Terezkou Macháčkovou (18let), onemocnela a zomrela, potom vzťah s neteří Annou Tichou o 22 rokov mladšou, Neruda vzťah ukončil, nešťastie v živote –> hoľkosť v básňach

   

  Ďalšie diela:

  • Zbierky
    • Hřbitovní kvítí (1857) – veľmi pesimistická, striedavý verš, trochej, ponurá, smutná nálada, motívy: smrť, sociálna bieda, nesloboda nadväzuje na Máchu – svetobol, prvá básnická zbierka 1858 pohrebená nádej, boj o prežitie, odrazom atmosféry vo spoločnosti, ktorej synonymom je A. Bach (bachov absolutizmus) drsnosť a neuhlazenosť básnickej prejavy → stručný, striedzlivý
    • Písně kosmické (1878) – básnická zbierka, optimizmus, viera v pokrok ľudstva, rozvoj vedy, motív kozmu, vesmíru
    • Balady a romance (1878–1883 – zbierka 18 básní, zo života, tragické veci prelínané s komickou situáciou, aktuálne témy, medziludské vzťahy, povahové rysy českého národa, žánre prevrátil – smutné príbehy -> romance, humorné príbehy -> balady
    • Zpěvy páteční- elegické verše (- žalozpěvy) o ťažkom údeli a utrpení národa, takisto vzkriesenie utrpenia o Veľkom piatku (Kristus)
  • Próza
    • Arabesky 1864 – zbierka čŕt, poviedok 50. a 60. rokov, kde vykresľuje pražské prostredie, typickí pražania
    • Trhani – poviedka o delníkoch na železnici
    • Pražské obrázky – zachytávajú život chudobných.
    • Pařížské obrázky (neskôr premenované na Menšie cesty)
    • Poviedky malostranské (1878) – sú považované za Nerudovo vrcholné prozaické dielo. Vytvoril tu obraz pražskej Malej Strany v dobe pred rokom 1848 na základe svojich vlastných vzpomienok. Zobrazuje tu typické postavy českého meštianstva. S humorom líči ich vlastnosti, kritizuje miestny život. Používa formu novelisticky uceleného príbehu, indy sa jeho vyprávania skladá z rady drobných záberov všedného života. Hrdinovia sú presne charakterizovaní, každý z nich má iný prejav. Neruda umel skvele typizovať. Miesto slova poviedka používa slovo arabeska, alebo črta (tzn. niečo medzi fejetonom a poviedkou).
  • Divadelné hry
    • Jeho divadelné pokusy nie sú príliš kvalitné a neboli úspešné. Komédie postrádajú živosť a vtip.
    • Prodaná láska (1859)
    • Žena miluje srdnatosť (1863)
    • Já to nejsem (1863)
  • Fejetony
    • Fejeton je literárny realistický žáner v publicistike, menšieho rozsahu, zameraný na aktuálne problémy doby. Jeho fejetony boli zozbierané do knižiek:
    • Žerty dravé a hravé
      • 1. máj 1890
      • Kam s ním?
    • Obrazy z cudziny
  • Novinárstvo
    • Ako žurnalista napísal:
    • Obrazy zo života
    • Rodinná kronika

   

  Nerudov antisemitizmus

  Antisemitské motívy sa v Nerudových fejetonech objavujú už od 60. rokov 19. storočia. Roku 1869 Neruda publikoval v Národných listoch pamflet Pro strach židovský (neskôr vyšiel samostatne v edícii Epištoly slobody (1870) a autor ho zaradil do výberu Studie krátke a kratšie).

  V texte Neruda píše, že zatiaľ čo v mladosti sympatizoval so Židmi, neskôr poznal ich nepriateľstvo voči českému národu. Židov popisuje ako národ Čechom zcela cudzí, šíri predstavu židovského finančného spiknutia, popisuje historické útlak Slovanov aj ostatných národov a najmä požaduje hospodársku emancipáciu Čechov „od židovského obchodu, od židovského využívania cudzej práce“.

  Emancipácia od Židov je Nerudou zdôvodnená tým, že poznal „nesmieriteľne jízlivý, hlboký ich a činný antagonizmus proti našej národnosti českej a veškerým našim snahám národným a politickým“. Zhudobnené dielo.

   

  Literárne historický kontext

  • Česká literatúra 2. polovice 19. storočia (Májovci)
  • Májovci-súčasť českej realistická literatúry, literatúra ovplyvnená realizmom, cieľ: priblížiť sa k svetovej literatúre, vydaný almanach Máj r. 1858, líbila sa im nespútanosť, neobmedzenosť, dokonalosť básnickej reči, proti historizmu, Národné listy – nepriestižnejšie noviny

   

  Historické udalosti:

  • 1848 – porážka revolúcie, 1849-1859 – Bachov absolutizmus, posilnil tajnú políciu -> nedôvera medzi ľuďmi 1859 – Alexander Bach (minister vnútra) padá jeho vláda (politické uvoľnenie), 1867 – ústava -> základné občianske práva a slobody, oživenie politického a kultúrneho života, vznikajú umelecké, spoločenské, politické spolky, 1. politické strany – Mladočechia-radikálnejšie, proti habsburskej monarchii, Staročechia – ochotnejšie, viac spolupracovali s habsburskou monarchiou
  • Z umeleckých spolkov – umelecké združenie českí maliari, sochári, architekti, založené r. 1843, organizovalo rôzne výstavy, 1862 – založené prozatímné divadlo
  • 1868 – myšlienka o založení Národného divadla, základný kameň Národného divadla
  • Architektúra – ovplyvnená historizmom, novorenesancia (Národné divadlo, Rudolfinum), novogotika (Chrám svätého Víta)
  • Maliarstvo a sochárstvo ovládané realizmom
  • maliari: Mikoláš Aleš, Václav Brožík, Vojtěch Hynais (opona Národného divadla), Josef Mánes
  • sochári: Josef Václav Myslbek
  • hudba: Bedřich Smetana, Antonín Dvořák, Josef Bohuslav Foersten

   

  Všeobecný charakter literatúry – témy autorov

  • 2. polovica 19. storočia (- i ruchovci a lumírovci) – témy
  • realizmus a idealizmus (Neruda a Hálek) – satirické diela (Havlíčkovy básne)
  • typické postavy, pre autorov známe prostredie
  • spoločenské problémy (Hálek – Muzikantská Liduška, Pohádky z našej vesnice), sociálna problematika (Arbes)
  • idyllický život na vidieku (Němcová – Babička)
  • ideálna láska (Vrchlický) a príroda (Hálek)
  • národná história (Zeyer) alebo fantázia (- záhady Arbes)
  • romány, veršované eposy
  • tvorba pre deti (Sládek) a mládež (Krásnohorská)
  • alegórie (Čechova politická lyrika)
  • almanachy (Máj, Ruch), časopisy
  • po prvýkrát sa u májovcov objavuje téma delníkov (Neruda, Arbes)

   

  Politické situácie:

  • Začiatok 19. storočia sa nesie v duchu stále sa šíriacej germanizácie, krásna aj odborná literatúra sa píše po nemecky.
  • Obdobie úpadku českého jazyka a literatúry. Pak ale česká šľachta aj meštianstvo žiadajú znova navrátenie a ustálenie češtiny, pretože jazyk je jedným zo základných znakov národa.
  • V prvom desaťročí 19. storočia prebehnú dve vlny Národného obrodenia. (Prvá v čele s JOSEFOM DOBROVSKÝM, keď sa píšu hodne almanachy (zbierky obsahujúce literárne príspevky rôznych autorov, často poprvýkrát publikujúcich), a druhá, podstatne optimistickejšia a takisto úspešnejšia, s JOSEFOM JUNGMANNOM, FRANTIŠKOM PALACKÝM a ďalšími.)
  • Kolem r. 1800 sa začína formovať nový, mohutný, vnútorné rozdielný kultúrny a spoločenský prúd, ktorý dáva do popredia jedinca, jeho záujmy a potreby, ktoré nadradí nad spoločnosť a príkazy. ROMANTICKÁ LITERATÚRA

   

  Ďalšie autori tohto obdobia:

  • • Vítězslav Hálek – básnik a prozaik (poviedky) Večerní písně, V přírodě, Poldík rumař, Muzikantská Liduška
    • Jakub Arbes – Ukrižovaná, Newtonův mozek, Svatý Xaverius
    • Karolína Světlá – Frantina – próza, Černý Petříček – poviedka

   

  Rozbor diela: Poviedky malostranské

  Literárny žáner:

  • Súbor trinástich poviedok, ktoré pôvodne samostatne vychádzali v rôznych časopisoch (Květy, Národné listy, Podřipan, Lumír), autor zostavil a prvýkrát spoločne vydal v roku 1877.
    • Poviedka = kratší vyprávania s jednoduchou dejovou zápletkou časovo aj miestne sevrenou, v ktorej vystupuje len niekoľko postáv, ktorých charakter sa nevyvíja. Často koniec s pointou. Žáner strednej epiky.
    • Zbierka poviedok Poviedky malostranské je vrcholné prozaické dielo Jana Nerudu a jedno z najvýznamnejších literárnych diel českej literatúry vôbec.

   

  Literárny druh:

  • epika

   

  Jazyk:

  • Archaizmy, kontakt so čitateľom, nemecké a latinské slová, krátke vety, pomlčky, priama reč a satiry.
  • Sú tu využité formy dopisu, denníka a zápisníka.
  • Vyskytujú sa autobiografické rysy.
  • Jazyk je ľudový, nespisovný a prostý.

   

  Tématická výstavba:

  • Námety k poviedkam autor čerpal zo spomienok na roky svojho detstva a dospelia strávené životom na Malej Strane. Čitateľom v nich predkladá verný obraz každodenného života meštianov aj obyčajných obyvateľov mesta v polovici 19. storočia. Jeho postavy sú vždy pečlivo a podrobne vylíčené a charakterizované. Nemalý význam v jeho poviedkach zaujíma aj presný místopis prostredia, v ktorom sa dej poviedok odohráva.

   

  Motívy:

  • obraz každodenného života obyvateľov mesta
  • kritika malomeštiactva (nadradenosť, pokrytectvo, túžba po majetku, pomluvy, ľahostajnosť – písané bez idealizácie) a pretažky

   

  Vyprávač:

  • Vyprávačom je tu sám Jan Neruda, autor ako vyprávač dejov, komentuje ho a alebo len pozoruje
  • Väčšinou er-forma, v niektorých poviedkach (napr. „U tří lilií“) ich-forma, charakteristika postáv posilnená

   

  Čas a priestor:

  • prvá polovica 19. storočia
  • hostince, ulice, domácnosti…. na Malej strane v pol. 19. st

   

  Význam a sdelenie (hlavná myšlienka):

  • Priblíženie každodenného života meštianov aj obyčajných obyvateľov Malej Strany. Autor tu ukazuje realistický obraz života. Kritizuje malomeštiactvo a jeho prejavy (povýšenosť, pomluvy…).

   

   

  Hlavné postavy:

  • Rôzne postavy z Malej Strany (doktori, vdovy, …), príslušníci drobnej buržoázie (pan Vorel, pan Rybář), chudina, žobráci (Vojtíšek), autobiografické prvky (p. Svatováclavská omša, Jak to prišlo)
  • podrobne vylíčené a charakterizované
  • vytvárajú obraz typických ľudských rysov a vlastností
  • často inšpirované spomienkami
  • prevaha vyprávania v ich-forme, autor často ako vyprávač alebo sa zotožňuje s niektorou postavou (Jan Hovora vo Večerných šplechtoch, študent Krumlovský vo Figurkách, Václav Bavor v Týždni v tichom dome) mnohé postavy podivínske (poviedka Hastrman, Doktor Kazisvět)

   

  Kompozícia (časti):

  • Kompozičná podobnosť noviel: podrobný popis a charakteristika postáv na začiatku, vysvetlenie prezvívok, potom príbeh s úvodnou vetou o počasí, prekvapivý záver
  • 13 poviedok, niektoré ďalej rozdelené (Týždeň v tichom dome – 15 kapitol, Pan Ryšánek a pan Schlegl – 2 kapitoly)

   

  Jazyk a štýl:

  • Pečlivé popisy postáv, presný místopis, archaizmy, slová z cudzích jazykov (nemčina, latinčina), krátke vety, priama reč, satira, kritika spoločnosti

   

  Ohlas diela:

  • Neruda si vyslúžil povesť ironika

   

  Dej jednotlivých poviedok:

  Přivedla žebráka na mizinu

  Pan Vojtíšek bol veľmi milým, obľúbeným a čistotným malostranským žobrákom. Chodil od dverí k dverám a ľudia s ním radi niekoľko slov prehovorili, sem-tam niečo peniaze dali alebo na jedlo pozvali. Ani miestni strážnici ho nikdy nepronásledovali. Mal sa teda relatívne dobre, o jedlo a milé slová nemal nouz. Osudným sa mu stalo stretnutie so žobračkou žobrajúcou na schodoch pri chráme svätého Mikuláša. Tá nebola tak dobre upravená a nikto jej na jedlo nezval. Zrejme panu Vojtíškovi závidela, a tak aby si polepšila, chcela to s ním dáť dohromady. Jenže on odmietol. Zakrátko sa pak po Malej Strane rozšírilo, že pan Vojtíšek nie je tak chudobný, ako sa dáva, že snad na Starom Meste za riekou má dva domy a ďalšie podobné reči. Ľudia ho teda prestali mať radi, nikto mu nechcel dávať peniaze, ani ho nezval na obed. Pan Vojtíšek teda musel opustiť Malú Stranu a ísť žobrať za rieku do Starého Mesta. Tam ho nikto nepoznal, nikto ho nedal do domu a on musel zbierať len peniaze do čiapky na ulici. Vedlo sa mu tam ale zle. Až jedného dňa ho našli na Újezde bez košele, len v kabáte a kalhotách umrzlého.

  Hlavná myšlienka: V tejto poviedke z detstva autor ukazuje, čo všetko zmôžu nepravdivé reči a pomluvy o niekom a ako veľa mu môžu ublížiť.

  Hlavné postavy: Pan Vojtíšek – milý, čistotný, obľúbený malostranský žobrák, upriamný, dobrosrdečný, hodný; Baba Miliónová – žobračka, bola odmietnutá panom Vojtíškom, preto o ňom rozšírila, že je bohatý, nedostalo sa jej toho, čo chcela, preto sa mstila.

   

  Jak si nakouřil pan Vorel pěnovku

  Pan Vorel sa presťahoval na Malú Stranu z vidieku a otvoril si tam krupařský krám. Na rozdiel od miestnych však v dome, kde dříve bol byt a nikdy žiaden obchod, čo miestni považovali za zlé znamenie. Ľudia ho medzi sebe neprijali a ani jeho obchod nenavštevovali, aby tam niečo kúpili. Tak bolo možné vidieť vždy pana Vorla, ako kúri v prázdnom kráme zo svojej pěnovky. Jedného dňa tam zavítala slečna Poldýnka. Pak všade vyprávěla, ako je v jeho obchode zakúrené, že išla mouka načuchla, a tak tam už nikdy nikto neprišiel. Pan Vorel zkrachoval, zavrel krám a mal sa odstiahnuť. Jenže v deň sťahovania nevychádzal z domu, tak nechali jeho krám otvoriť políciou. Po otvorení dverí na ne vypadla prevrátená stolička a pan Vorel visel obesený na šobe hneď za dverami. Strážnici potom jen pochválili jeho dobre prokúrenú pěnovku.

  Hlavná myšlienka: Poviedka ukazuje, ako tragicky môže skončiť človek, keď ako cudzinec a novo prichádzajúci nezapadne medzi pôvodných obyvateľov.

  Hlavné postavy: Pan Vorel – mladý, pekný chlapík, kulatých tvárov, modré oči, štíhly, slobodný šarmantný, k zákazníkom sa správal slušne, ľudia ho neuznávali, pretože sa presťahoval, v jeho dome sa nikdy krupica nepredávala, nepochopil zvyky na Malej Strane

   

  Týždeň v tichom dome (1867) – rok prvého časopiseckého publikovania

  Poviedka ukazuje krátke obrazy a úryvky života a prelínajúce sa osudy ľudí, ktorých spája život v jednom malostranskom meštianskom dome. V najrozsiahlejšej poviedke zbierky autor pečlivo popisuje prostredie, v ktorom sa dej odohráva, a však dej samotný a jednanie postáv je zachytené často veľmi úryvkovito a zvlášť v priamej reči miestami len naznačuje smer vývoja dejov a necháva na čitateľovi domyslieť si svoju obrazotvornosťou dôvody k určitému jednaniu postáv. Celou poviedkou prechádza kritika meštianstva a pretažky spoločnosti tej doby.

  Poviedka má nasledujúcu dejovú línio: V prízemí domu bývali priamo v hokynárskom kráme manželia Bavorovci so synom Václavom, ktorý miloval Márinku, dcéru hostinskej. Paní Bavorová ako náruživá vykladačka snov sa v noci budí a zaznamenáva si sny a pomocou snára s nimi súvisiace číslice. Aby si priveľa, chodí paní Bavorová práť domácim. Tí majú dve dcéry. Staršia Matylda si stále hľadá vhodného partnera k sobášu, mladšia Valentina sa snaží byť speváčkou. Celá rodina sa staví ako veľké panstvo, aj keď paní domáca si priveľa s praním hadrov pre chudobných. Pan domáci je úradník a zároveň nadriadený Václavovi. V druhom poschodí domu bývala slečna Josefínka, ktorá sa pomáhala starať o nemocnú slečnu Žanýnku z prízemia. Keď jej však prvý deň ráno nesie jedlo, nachádza ju mŕtvu. Slečnu Josefínku má rád pan Loukota, a tak jej posiela milostné básne a sní o sobáši s ňou. Býva v dome ako podnájomník u hospodárskeho úradníka v dôchodku pana Lakmuse. Jeho manželka sa domnieva, že ich podnájomník miluje ich dcéru Klárku, a preto sa snaží sjednať svadbu. Jej snaha sa s pomocou šťastnej náhody neskôr nevyhne úspechu. Pan Loukota napíše žiadosť úradom o svadbu so Josefínkou, aniž sa jej na ničo zeptal, ale práve v momente, keď má vpísať jej meno, prichádza Václav, od ktorého sa dozvie, že slečna Josefínka miluje strojmistrá Bavoráka a má s ním nadchádzajúci nedeľu svadbu. Nedopísanú žiadosť nájde paní Lakmusová a príme nešťastného pana Loukotu, aby na ňu doplnil meno jej dcéry Klárky. Jedného dňa pan domáci oznámi paní Bavorovej, že musí vyhodiť z úradu jej syna Václava, pretože písal hanlivé básne o panovi prezidentovi a vôbec je v úrade nedôsledný, neporiadný a nechová sa dostatočne úctivo k starším a vyššie postaveným úradníkom. Nasledujúceho pohrebu slečny Žanýnky sa okrem jej neskôr objaveného príbuzenstva zúčastní aj niektorí obyvatelia domu, ktorí sa delia na tie „lepšie“ – jedúce v pohrebným sprievode v kočiare – a na tie „horšie“ – jdúce pešo (paní Bavorová s Václavom). Jenže v ďalších dňoch paní Bavorová pomocou čísiel zo snára vyhrá v lotérii niekoľko tisíc, ktoré použije na štúdiá syna Václava, ktorý ich musel práve kvôli nedostatku financií prerušiť. Keď sa o tomto nečakanom zbohatnutí dozvie domáci, snaží sa za veľké priateľstvo s Bavorovými priblížiť a následne provdať Matyldu za Václava. Václav na túto „hru“ pristupuje a v závere naznačuje, že sa naoko blízkym vzťahom s Matyldou pomstí domácemu za vyhodenie z úradu.

   

  Pan Ryšánek a pan Schlegl (1875)

  Vypráva príbeh vzťahu pana Ryšánka a pana Schlegla, ktorí obaja patrili k návštevníkom malostranského hostinca U Štajnicov. Obaja tam jedenástich rokov pravidelne každý deň v rovnakej dobe chodili, sadali za rovnakým stolom. Napriek tomu spolu nikdy neprehovorili ani slovo. Sadávali vždy na rovnaké miesta na opačných stranách malého stola, bokom k sebe, a len sledovali dej v sále. Ich nemluvnosť a vzájomná nevraživosť bola spôsobená láske k rovnakej žene. Tá sa najprv stýkala s panom Ryšánkom a hneď nato dala dokopy so panom Schleglem a potom sa za neho aj vydala. Pan Ryšánek prestál do hostinca chodiť, avšak kvôli vážnej chorobe. Keď sa po dlhšej dobe uzdravil, tak samozrejme do hostinca prišiel. Podľa svojho zvyku si chcel zapáliť, lenže zapomnel tabak. Preto si pre neho poslal domov. V ten moment pan Schlegl ukončil ich letité nepriateľstvo ponukou vlastného tabaku na kúrenie. A tak na seba po rokoch prvýkrát prehovorili.

  • pan Ryšánek – starší, vyšší, slabý, bledý, kvôli jednej žene nemlúvi s panom Schleglem
  • pan Schlegl – zavalitý, fyzicky silnejší, nesnáša pana Ryšánka, vedie s ním tichú vojnu

   

  O měkkém srdci paní Rusky (1875)

  Paní Ruska bola vdova po nebožtíkovi Rusovi, hostinskom v záhrade Gráfovskej, kde boli najkrajšie kanonýrske bály, jej jedinou zábavou bolo, že chodila na pohreby a to aj úplne cudzím ľuďom. Tam o nich, ich živote aj ich blízkych roznášala ošklivé reči. Pretože sa to nelíbilo, tak na pohreb muža a kupca Josefa Velše na ňu zavolali políciu. Ta jej potom zakázala na pohreby chodiť vôbec. Aby paní Ruska neprišla o svoju zábavu, presťahovala sa do bytu k Oujezdské bráne, kudy musel každý pohreb ísť na cintorín a vtedy vychádzala pred dom.

   

  Večerní šplechty (1875)

  Krátka spomienka na dobu vysokoškolských štúdií, keď sa autor (ako postava Hovorka) za zlých večerov schádzal na strechu domu za vikýřom so svojimi kamarátmi, aby kúrili a preberali rôzne témy. V daný deň vyberá tému k diskusii Jäkl. Majú spoločne s Kupkou a Novomlýnským vyprávať najstaršiu spomienku zo svojho života. Pak Jäkl vypráva o svojom vzťahu k Lízince Perálkovej, ktorá nečakane porodila chlapca. Nakoniec zistia, že ich počúvala dievčatá, vybehnú s výnimkou Jäkla za nimi.

   

  Doktor Kazisvět (1876)

  Príbeh podivínskeho doktora Heriberta, ktorý nikdy neprevádzal lekársku prax a ľudia sa mu vyhýbali stejne ako on im. Na jednej prechádzke potká pohrebný sprievod pochovávajúci pana Schepelera, váženého a bohatého radu. Keď sprievod míňa, spadne rakev s telom z voza a otvorí sa. Doktor Heribert ju míňa a všimne si, že pan radca nie je mŕtvy. Nechá ho zaniesť do najbližšieho domu, kde pana radu kriesi. Ten príde k sebe a za dva mesiace sa vyliečený vráti do úradu. Tento príbeh noviny zmienia, len príbuzní, ktorí mali dediť jeho veľký majetok, nemajú radosť a pomenujú doktora Heriberta Kazisvětom, čo mu zostane.

  CHARAKTERISTIKA DOKTORA KAZISVĚTA:

  • Vonkajšie – malého vzrastu, nedbaný a fúzatý
  • Vnútorné – nekomunikatívny a uzavretý (býval sám); bojácny, nedôverčivý, šetrný; podivín; šetril na sebe

   

  Hastrman (1876)

  Poviedka sa týka pana Rybářa, ktorého nikto nevolal inak než „hastrman“, pretože pri svojej malej výške nosil zelený kabátik s dlhými šosami a široký klobúk. Býval u svojej dcéry a zetia, ktorí mali tri deti. Často sa prechádzal s cudzincami alebo kanoníkmi a túžil po mori. Hovorilo sa o ňom, že je veľmi bohatý, že má doma veľkú zbierku drahých kameňov. Jedného dňa sa rozhodol zistiť, ako drahé tieto kameňe sú. Preto so zbernicou kameňov odišiel za profesorom matematiky a prírodopisu. Tam sa dozvedel, že kameňe nemajú veľkú cenu, rozhodne sa nejedná o drahokamy. Zklamaný pan Rybář sa rozhodol zbaviť sa svojej zbierky a začal ju vyhadzovať oknom. Prišiel za ním jeho zeť a presvedčil ho, aby to nerobil, že tieto kameňe sú pre neho samotného bohatstvom a cenné, ako jeho vnúčatá a on pre neho cenný.

   

  U tří lilií (1876)

  Autor tu popisuje prekvapivý moment zo svojho života, keď sa pri búrke zdržal v hostinci, v ktorom sa tancovalo. Upútal ho jedna dievča s veľkými očami a bolo zrejmé, že aj ona ho upútal. Celý večer ju pozoroval, tak videl, ako za ňou pribehla iná dievča. Ona potom zmizla v daždi, ale za chvíľu sa vrátila a zcela lhostejným hlasom oznámila svojej kamarátke ako dôvod svojej krátkej neprítomnosti, že jej práve zomrela mama. V závere sa autor s dievčaťom za zuřícou búrkou spoločne vytráca z tanečnej zábavy a dochádza k ich telesnému zblíženiu.

   

  Svatováclavská mše (1876)

  Poviedka je spomienkou, keď sa autor nechal prečo noc sám zavrieť v Katedrále svätého Víta. Slyšel legendu, že vždy o polnoci sa koná vo svatováclavskej kaplnke omša, na ktorej sa okrem všetkých kráľov a svätých zúčastňuje aj samotný svätý Václav. Lenže so priazňujúcou pozdnej hodinou ho začali sužovať hlad a chlad a do jeho mysle sa vlúdili hrôzostrašné predstavy o omši a všetko si predstavoval tak živo, až sa strachom rozplakal. Pak usnul a prebudil až ráno na omši, kde uvidel svoju veľmi smutnú mamu s tetou, u ktorej mal prečo noc spáť. Po omši na ne počkal pred vchodom a s plačom políbil mame ruku.

   

  Jak to přišlo, že dne 20. srpna roku 1849, o půl jedné s polednem, Rakousko nebylo rozbořeno (1877)

  Štyri štrnásťročné chlapci, medzi ktorými nechýbal ani autor, si vytvorili plán, ako začnú revolúciu a zvrhnú Rakúsko. Označili sa prezývkami významných českých vojvodcov histórie: Jan Žižka, Prokop Holý, Prokůpek a Mikuláš z Husi. Revolúcia mala byť zahájená dobytím Citadely na hradbách hradu nad Prahou, následne vyhlásením revolúcie, bojmi Čechov a zakončená dobytím Viedne. Za tým účelom si kúpili bambitku a prach do nej mal obstarávať hokynár Pohorák, prichádzajúci na trh každý deň čerstvé kuriatka, ktorý už dostal predem 6 zlatých naň. V uvedený deň sa chlapci dostavili na svoje miesta okolo Citadely a čakali, až sa objaví Pohorák s prachom. Jenže ten sa neobjavil, naopak sa chlapci dozvedeli, že ho zobrala polícia, a tak sa zalekli a utiekli zo svojich miest pred bojom. Následne sa dozvedeli, že Pohorák ten deň prišiel na trh opilý, naviac kvôli vysokej cene nič nepredal, a tak vo veľmi zlej nálade zmožený pitím usnul pod svojím vozom priamo na trhu. O niekoľko dní neskôr sa prvýkrát našla u kašny nová bambitka a potom Pohorák popieral, alebo si nepamätal, že by od chlapcov obdržal tých 6 zlatých na nákup prachu.

   

  Psáno o letošních Dušičkách (1876)

  Vypráva príbeh osamelého slečny Máry, ktorá prichádza každý rok, na sviatok Dušičiek na cintorín s malým dievčaťom zapožičaným zo susedstva, chodí medzi hroby a na dva z nich položí biely veniec. O jej ruku sa prechádzali dva muži naraz – rytec Jan Rechner a kupec Vilém Cibulka. Obaja boli dobrí priatelia a o oboch kolovali povesti, že sú „flamendri“ a návštevám hospôd venovali viac času než svojej práci. So svojou dobrou priateľkou, rovnako starou vdovou paní Nocarovou, sa Máry zverila so svojím záujmom o týchto mužov. Tí jej poslali dopisy, že im je ľúto, ale nemôžu preberať známost svojmu priateľovi, takže o ňu už nemajú záujem. Slečna Máry bola z toho veľmi zlá a na radu paní Nocarovej čakala, či sa to niekto z nich nerozmyslí, nevyjadril. Nevyjadril sa žiadny, hoci sa stretávali. Za dva roky zomrel pan Rechner. Slečna doufala, že sa teraz už pan Cibulka vyjadril, lenže on zomrel o štyri mesiace neskôr. Slečna Máry potom každý rok na Dušičky nosila k ich hrobom veniec.

   

  Figurky (1877)

  Táto poviedka je poskladaná z drobných útržkov života mladého muža a sám autor sa v nej niekoľkokrát zmieňuje z pohľadu hlavnej postavy.

  Hlavnou postavou poviedky je advokátny koncipient Krumlovský, ktorý sa pripravuje na advokátske skúšky. Hľadá preto na Malej Strane klidné bydlisko v podnájme, aby sa pripravil na skúšky. Postupne sa zoznamuje so všetkými obyvateľmi domu: maliarom, jeho ženou šišlajúcou len v dobe, keď mala peniaze, a veľmi zlobivým a často trestaným maliarovým synom Pepíkom, trochu hypochondrickým panom domácim a jeho dcérou Otýliou, podivínskym komentátorom všetkého dejania v dome a provokatérom Provazníkom liečeným v ústave pre choromyslných. Zpočiatku sa Krumlovský rýchlo a veľa učí a odražuje všetky snahy ostatných obyvateľov domu o nejaké zblíženie. Jenže časom sa viac a viac všimá dejov v dome a čím ďalej sa takéto viac účastní. Navštevuje susedov, hovorí s nimi, trávi s nimi odpoludňajšie hodiny v besiedkach v záhrade domu. Počas stretnutí začína pociťovať náklonnosť k slečne Otýlii, ale v tom smere sa nikdy nevyjadril. A kvôli všetkým týmto aktivitám sa stále menej a menej pripravuje na advokátske skúšky. Stále ho v dome niečo vyrušuje a on si uvedomuje, že tu nemá potrebný pokoj na rozdiel od Starého Mesta, odkiaľ sa presťahoval. Navštevuje a stretáva svoje dávnejšie kamaráty a pomaly sa pripravuje k rozhodnutiu odstiahnuť sa z malostranského domu. Vrcholom všetkého je potom vystupovanie jeho bytného konduktorky, ktorá o svojom manželovi hovorí, ale Krumlovský ho nikdy nevidel. Konduktorka sa spočiatku stále vtiera do priazne Krumlovského, aby neskôr poniečkud ochladla, keď aj jej vzťah k nej je stále chladný. Miesto toho sa záletná konduktorka stýka s nadporučíkom Rybáckým, ktorý vyzve Krumlovského na súboj o česť šavle, kvôli jeho neúctivej poznámke o ňom a konduktorky. Krumlovský súboj šťastne vyhrá lehkým zranením súpera a definitívne odchádza späť do svojho niekdajšieho bytu na Starom Meste.

   

  Přivedli žebráka na mizinu

  Pan Vojtíšek je žobrák na Malej Strane, každý ho rád a vždy mu niekto niečo dá, jedného dňa mu milionová bába ponúkne sobáš, ale pan Vojtíšek odmietne. Milionovú bábu to urazí tak ho pomlúva, že je bohatý a má dokonca dva domy. Panu Vojtíškovi už nikto nedal ani kúsok chleba, preto musel opustiť Malú Stranu a skúsiť šťastie inde, ale nemal ho. Jedného februárového dňa ho našli zmrzlého.

   

  Filmové spracovania:

  • Poviedka malostranská 1981 – filmová komédia podľa poviedky Jana Nerudu „Figurky“.
  • Poviedky malostranské 1984 (Režia: Pavel Háša)
  • Slečna Máry – československý film režiséra Pavla Hášu z roku 1984
  • Hastrman – československý film režiséra Iva Paukerta z roku 1955
  • Týždeň v tichom dome – československý film režiséra Jiřího Krejčíka z roku 1947
  • Vzhůru nohama – československý film režiséra Jiřího Slavíčka z roku 1938 natočený na motívy poviedky Figurky
  • niektoré poviedky sfilmované (Hastrman, Přivedla žebráka na mizinu, …)

   

  Zdroje:

  • http://cs.wikipedia.org/wiki/Pov%C3%ADdky_malostransk%C3%A9
  • Licence textu: http://creativecommons.org/licenses/by-sa/3.0/deed.cs

  The post Poviedky malostranské – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]> https://studijnysvet.sk/poviedky-malostranske-rozbor-obsah/feed/ 0 https://studijnysvet.sk/hrbitovni-kviti-citatelsky-dennik-rozbor/ https://studijnysvet.sk/hrbitovni-kviti-citatelsky-dennik-rozbor/#respond Sat, 07 Oct 2017 00:26:30 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=798    Kniha: Hřbitovní kvítí  Autor: Jan Neruda  Zaslal(a): Markét   Napísal: Jan Neruda český básnik, prozaik, novinár a umelecký kritik – žil v rokoch 1834-1891 -zarodil do chudobnej rodiny na Malé Strany – Absolvoval strednú školu a potom študoval právo a filozofiu – od roku 1860 pracoval v redakcii časopisu Čas, Hlas, neskôr aj Národné listy ... Read more

  The post Hřbitovní kvítí – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]>

   

   Kniha: Hřbitovní kvítí

   Autor: Jan Neruda

   Zaslal(a): Markét

   

  Napísal: Jan Neruda

  český básnik, prozaik, novinár a umelecký kritik

  – žil v rokoch 1834-1891

  -zarodil do chudobnej rodiny na Malé Strany

  – Absolvoval strednú školu a potom študoval právo a filozofiu

  – od roku 1860 pracoval v redakcii časopisu Čas, Hlas, neskôr aj Národné listy

  – navštívili Nemecko, Taliansko, Francúzsko a Egypt

  – celý život bez trvalej lásky

   

  Diela:

  Kniha veršov, piesne kozmického, balady a romantika, jednoduché motívy, piatkové piesne, poviedky, arabsky

   

  Dielo

  – poézia, zbierka poézie

  -Lyrika, jednotlivé básne sú očíslované (spolu 52 básní)

  – písané v veršoch, štvorčekoch, zmiešaných rýmoch, striedajúcich sa (kvetina, klon, svet)

  – celá kniha je nesená vo vlne skepticizmu, pesimizmu, beznádeje, osudu a osamelosti

  -Sam Neruda cíti veľmi osamelý, bol skeptický

  – situácia v spoločnosti, to znamená Bachova vláda, na ktorú reagoval, bola ťažko zasiahnutá

  – existuje aj sociálna otázka, zaoberá sa chudobou, neverí láske alebo ľuďom

  – protest proti poníženiu, smútok dopĺňa pocit povstania proti poníženiu

  – kolekcia kritici neprijala, je však považovaná za jednu zo základných diel

  -Neruda bol považovaný za nevlastný a provokatér

  -hlási sa k odkazu Máchy – jeho rozorvanosti, líšia sa ale sociálnym podtextom mnohých básní

  – Zbierka sa začala rozpoznávať až v 70. rokoch minulého storočia

  (19-23), láska (24-34), morálny stav hriechu a nevinnosti (35-38), vzťah humoru a smútok (40-43), bláznovstvo (44-46) a postavenie samotného básnika (47-52). Tematické rozdelenie v prvej časti zbierky: „duchovná“ nálada vyvolaná atmosférou cintorína (1,2), téma chudoby (3-7) a otázky večnosti, času, trvania alebo prechodnosti tela a ducha (8-17). Téma lásky možno ďalej rozdeliť do dvoch kategórií -pocit lásky sklamané v duchu Machova romantizmu a obavy z podľahnutie milostnému citu, strata lásky. Toto rozdelenie sa vysvetľuje nestabilitou milostného života Neruda, najmä problémami vo vzťahu k Anne Holinovej.

  -inspirácii pre vznik zbierky bola smrť autorovho priateľa Antonína Tollmanna, ktorému je venovaná

  – Jazyk písania, zložité slovné poradie

   

  Úvodná báseň

  -o Antonínovi Tollmannovi

  – začína tým, že ho umiestňuje na cintorín, kde je jeho priateľ pohrebný už štvrtý rok

  – potom požiada hrob, aby mu ukázal, kde leží jeho priateľ, on sa učí, že má problémy v láske, ktoré Neruda považuje za príčinu smrti

   

  Ďalšie citácie:

  Personifikácia: „Narodila sa rosa“

  Irónia: „Možno, že množstvo ľudstva / cintorín už dozrieva …“

  – premýšľať o tom, kde boli kvety na takom ponuré miesto ako cintorín. Dospel k záveru, že kvety symbolizujú nenaplnenú nádej mŕtvych

   

  Vlastný názor:

  Aj keď kolekcia je veľmi pesimistická, veľmi sa mi to páčilo. Téma je veľmi smutná, ale vo svojej podstate patrí životu. Bol som prekvapený, ako Neruda vyjadruje. Chápem, že bol odsúdený, niektoré pasáže môžu byť trochu prehnané. Aj tak táto zbierka bola najlepšie čítaná. (Som si prečítal dokonca piatkovú pieseň, baladu a romantiku)

  The post Hřbitovní kvítí – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]> https://studijnysvet.sk/hrbitovni-kviti-citatelsky-dennik-rozbor/feed/ 0 https://studijnysvet.sk/balady-romance-citatelsky-dennik-rozbor/ https://studijnysvet.sk/balady-romance-citatelsky-dennik-rozbor/#respond Tue, 25 Apr 2017 19:06:26 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=305    Kniha: Balady a romance  Autor: Jan Neruda  Zaslal(a): Lucka   1.) O autorovi: Jan Neruda sa narodil pomerne starým rodičom, Barbore a Antonínovi Nerudovým, 9. júla v roku 1834 v Prahe na Malej Strane. Otec bol vyslúžilý vojak, pracoval v kantíne. Matka bola posluhovačky. Celý svoj život prežil v dome U Dvoch slnka na Malej Strane a jeho spomienky na toto ... Read more

  The post Balady a romance – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]>

   

   Kniha: Balady a romance

   Autor: Jan Neruda

   Zaslal(a): Lucka

   

  1.) O autorovi:

  Jan Neruda sa narodil pomerne starým rodičom, Barbore a Antonínovi Nerudovým, 9. júla v roku 1834 v Prahe na Malej Strane. Otec bol vyslúžilý vojak, pracoval v kantíne. Matka bola posluhovačky. Celý svoj život prežil v dome U Dvoch slnka na Malej Strane a jeho spomienky na toto miesto veľa ovplyvnili jeho tvorbu a jeho charakter. Keď Nerudovi bolo štrnásť rokov, prežil revolučný rok 1848, ktorý v ňom zanechal atmosféru národných dejín a ideál slobody. Od roku 1845 študoval na Malostranskom nemeckom gymnáziu a od roku 1850 na Akademickom gymnáziu. Už na gymnáziu sa začínal stretávať s vlasteneckými ruchom a so spolužiakmi, ktorý začínali s literárnymi pokusmi (Ferdinand Schulz, Gustav Pfleger, František Věnceslav Jeřábek, Vít Hálek – jeho najlepší priateľ). Začal študovať právo, ale štúdium nedokončil na nátlak svojho otca, ktorý chcel, aby jeho syn nastúpil do prvého zamestnania do zemského vojenského účtovného úradu. Vystriedal mnoho úradníckych zamestnanie, v ktorých sa mu ale nepáčilo a tak začal študovať filozofiu. Toto štúdium tiež nedokončil.

  Po neúspešných štúdiách sa začal Neruda zaoberať písaním do novín. Stal sa novinárom denníka Čas, a potom Hlas. Nakoniec sa stal členom Národných listov, kde zostal až do konca svojho života. Patril k tzv. Májovcům (literárne skupina slovenských básnikov a prozaikov 2. polovice 19. storočia, ktorá nadväzovala na odkaz Karla Hynka Máchu, Karla Havlíčka Borovského a Karla Jaromíra Erbena). Bol známym fejtonista, básnikom a prozaikom, divadelným dramatikom (pokúšal sa písať tiež divadelné hry, ktorými sa nepresadil a ktoré boli veľmi odsudzované, nakoniec sa presadil ako divadelný kritik). Rád cestoval (Egypt, Francúzsko, Turecko, Balkán). Všetok čas trávil v redakcii a so svojou matkou, u ktorej býval.

  Vzťahy:

  Milostný pomer s Annou trval niekoľko rokov, ale pre Nerudovu existenčné neistoty skončil nakoniec rozchodom. V roku 1862 prežil krátky, ale hlboký citový vzťah ku spisovateľke Karolíne Svetlé (mala manžela), ktorý mal tiež vplyv na jeho tvorbu. Tretí veľkú lásku k mladučkej Teréziu Macháčkovej v rokoch 1864-65 zničila náhla smrť dievčaťa. Dva neskoré milostné vznet (k neteri Aničke Tichej v rokoch 1879-80 ar. 1887 k Božene Vlachovej) prerušila Nerudova choroba. Jan Neruda zomrel 22. augusta 1891 v Prahe.

   

  2.) Charakteristika knihy a diela:

  Kniha je rozdelené na šesť častí, z toho štvrtá časť Balady a romance obsahuje 18 lyricko-epických básní, z toho dvanásť tvorí balady a zostávajúcich šesť romance. Balada je charakterizovaná ako lyricko-epická báseň s tragickým vyvrcholením, ktoré spravidla vychádza z ľudských vzťahov (napr. V Erbenova Kyticu). Romance je, na rozdiel od balady, ladená radostne, často spojená s milostným obsahom. Vo svojej zbierke im však autor dáva nový rozmer. Typické znaky balád a romancí kombinuje, načo následne majú niektoré balady šťastné zakončenie a v deji sa často objavujú nadprirodzené udalosti (napr. Balada májová alebo Balada o dušu Karla Borovského) a naopak romance končí tragicky (Romance helgolandská). Téma básní je rozdelené do troch častí: vlastenectvo (národ, politika, ľud), náboženstvo (Biblia, legendy) a láska (vzťahy medzi matkou a synom).

  Autor vo svojej básnickej zbierke predstavuje ľudovú poéziu, a keďže sa dej básní väčšinou odohráva na dedine, je pre nich typická hovorová reč, všeobecná Čeština, rôzne popevky. Jednotlivé príbehy sú nám predkladané v reálnom pohľade. Sú rozprávané objektívne, často er -formy, v dialógu je tiež využitá priama reč a dej nám objasňuje vševedúci rozprávač. U niektorých balád sa vyskytuje popisná drobnokresbou (Balada o polce, Balada o svadbe v Kanaán), jazyk je prostý, výstižný, bohatý, používa archaizmy, zastarané gramatické tvary a obraty. Často prevracia slovosled. Zdôraznenie deje vykonáva opakovaním výrazov. Príslovka dáva na koniec vety a skracuje tvary prídavných mien. Nájdeme tu veľa básnických figúr (inverzia, epizeuxa, prechodník, atď.).

  Neruda sa snažil prostredníctvom starých lyricko-epických foriem vyjadriť svoj postoj k svetu, a preto na jednoduchých príbehoch rozprávaných objektívne ukazuje problémy moderného sveta, najmä potom českého národa, znázornením i vlastného postoja. Nerudova básnické dielo bolo pre svoj pesimizmus nepochopené a kvality tohto diela začali byť bežne uznávané až zhruba dvadsať rokov po jeho smrti.

   

  3.) Obsah vybraných básní

  a.) Balady

  Balada detská:

  V balade opisuje zrejme smrteľne choré dieťa, ktoré leží v postieľke. Vedľa leží jeho matka, ktorá na chvíľu zaspala a pri nohách dieťaťa naraz sedí Smrtka: „… Malá Smrtka, sama dieťa, / na hlavičke veniec biely, / v košieľke drobné tielko, / v rúčkach drží hravé siete …“.Smrtka hovorí s dieťatkom a prehovára ho, aby s ňou odišlo. Dieťatko najskôr kvôli matke nechce odísť, ale nakoniec sa nechá prehovoriť. Dej s na prvý pohľad tragickým koncom, keď dieťatko umiera. Ale napriek tomu ťažko povedať, či má táto „balada“ dobrý alebo zlý koniec, pretože dieťa je zbavené utrpenie pozemského života (ťažkej chorobe) a ide si do neba „hrať“. Na druhú stranu, zase matka bude veľmi smutná, pretože jej zomrelo dieťa.

  Témou tejto balady je predovšetkým smrť. Celý dej sa odohráva na posteli v izbe a vystupujú tu tri postavy – matka, dieťa a Smrtka. Báseň je písaná všeobecnú češtinou s hovornými výrazmi.

  Balada česká:

  Balada je o dobrom rytieri Palečkovi, ktorý sa rád prechádzala po Čechách, ktorými bol úplne očarený. Raz stretol divé ženy. Jedna z nich bola Vesna, ktorá mu prisľúbila splniť želanie. Prial si teda, aby po smrti mohol byť vždy na jar na osem dní prebudený, keď je najkrajšie, aby sa mohol opäť túlať prekrásnou jarnej prírodou Čiech. Prianie mu bolo splnené a v tej chvíli vždy český kraj (inokedy smutný) ožíva. Táto báseň sa zdá byť skôr romancí než baladou, už len z toho dôvodu, že je radostná. Nájdeme tu často archaizmy (rek, špás, povedz, …), prechodníky (opiv sa), inverzia (však ešte niečo dodať mám, povedz akékoľvek prianie svojej).

   

  b.) Romance

  Romance O Karlovi IV .:

  Jedna z najznámejších básní zbierky. Popisuje hodovanie kráľa Karola IV. a Busk z Velhartice, pri ktorej si nechá kráľ priniesť české víno, ktoré dozrelo v predchádzajúcom roku v Čechách. Spolu ho ochutnávajú a hodnotia. Po prvom ochutnaní sa kráľ rozčuľuje nad jeho trpkosťou a najskôr Čechom nadáva, že z Burgundské viniča urobili kyslú „peluň“, ale ochutnáva znovu, skúma chuť vína. Nakoniec si rozradostněný nechá doliať čašu a nachádza vo víne zaľúbenie. Bušek mu hovorí: „Nu vidíš, kráľovi: tak náš ľud! / Má duši zvláštne – trochu drsná zdá sa – / však kvitnú po svojom v osobitej kráse – „/ … /“ ach priblíž k tomu ľudu hľad / a pritisneš svoj k nemu peru / a neodtrhneš viac! „

  Motívom tejto romance je predovšetkým vlastenectvo a charakter českého ľudu. Český ľud (teda ich duše a správanie) je tu porovnávaný s trpkým českým vínom. Romance je písaná hovorovú češtinou, formou dialógu v priamej reči medzi Karolom IV. a Busk z Vilhartic. Nájdeme tu archaizmy (peluň), personifikácia (víno po jazyku váľal), inverzie (ktoré v Čechách dozrievalo, kráľ vesiel káže …).

   

  Romance Helgolandská:

  Pirát John zavesí lampu na skalu, aby sa lode domnievali, že mieri k majáku. Čoskoro na skalách jedna loď stroskotá, John sa zaraduje, že opatrí dcére veno na chystanú svadbu. Z lode sa ozýva ľudský hlas, sľubuje záchrancovia polku majetku, ale John chce majetok všetok, a preto sa k lodi vracia až za svitania. To už je všade mŕtvo, John vyseká do lode dieru a v prvej mŕtvole, spozná svojho nastávajúceho zaťa.

  Námetom je predovšetkým tragédia a z pohľadu deje môžeme povedať, že ide skôr o baladu než o romancu. Je veľmi smutná a končí tragicky. Myšlienka tejto romance je jednoznačná – pomáhajme ostatným ľuďom – vráti sa nám to. Neruda nás touto možnosťou chcel varovať.

   

  4.) Ďalšie diela:

  • bas. zbierky: Hřbitovní kvítí, Knihy veršov, Piesne kozmické, Balady a romance, Prosté motívy, Spevy piatkové
  • poviedkovej zbierky: Arabesky, Rôzni ľudia, trhanie, Poviedky Malostranské, Pražské obrazy
  • fejtóny: Parížske obrázky, Obrazy z cudziny, Štúdie krátke a kratšie, Žarty hravé i dravé, Menšie cesty, Báby aj baby
  • divadelné hry: Ženích z hladu (1859), Prodaná láska (1859), Merenda nestřídmých (1860), Francesca di Rimini (1860), Žena miluje srdnatost (1863), Ja to nie som (1863)
  • novinárčina: Obrazy zo života, Rodinná kronika

   

  5.) Vlastné hodnotenie:

  Prečítala som všetkých 18 lyricko-epických básní z básnickej zbierky Balady a romance, ale bohužiaľ ma žiadna z nich neoslovila. Osobne vyznávam iný žáner. Podľa môjho názoru sú básne písané veľmi nezáživne a pre niektorého čitateľa môžu byť nevstrebateľné. Uznávam, že pre iné čitateľa naopak môžu byť veľmi zaujímavé a inšpirujúce. Ja k nim bohužiaľ nepatrím.

   

  6.) Zdroje:

  • Bohuš Balajka: Prehľadné dejiny literatúry. Fortuna 1998
  • Lehár J., Janáčková J., Holý J .: Slovenská literatúra od počiatku k dnešku. Lidové noviny 1998
  • http://svet-literatury.wz.cz/autori/neruda.htm
  • V. Menclová, B. Svozila, V. Vanka a kol .: Slovník slovenských spisovateľov. Libri 2000
  • Aleš Haman: Jan Neruda – Knihy básní. Lidové noviny 1998

  The post Balady a romance – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

  ]]> https://studijnysvet.sk/balady-romance-citatelsky-dennik-rozbor/feed/ 0