📝 Život

Jan Drda sa narodil v Příbrami. Jeho otec bol obuvník a matka krajčírka. Detstvo prežil v Rokycanoch, kde navštevoval základnú školu a neskôr gymnázium v Plzni. Po maturite začal študovať právo na Karlovej univerzite v Prahe, no štúdium nedokončil. Už počas štúdií sa venoval literárnej činnosti a publikoval svoje prvé poviedky a rozprávky. Počas druhej svetovej vojny pracoval ako redaktor v rôznych časopisoch a po vojne sa stal členom Komunistickej strany Československa. V 50. rokoch zastával rôzne funkcie v kultúrnych inštitúciách a bol aj poslancom Národného zhromaždenia. V tomto období sa stal jedným z najvýznamnejších predstaviteľov socialistického realizmu v českej literatúre. Jeho diela z tohto obdobia sa vyznačujú oslavou práce a socialistickej spoločnosti. V 60. rokoch sa Drdova tvorba začala meniť. Venoval sa viac psychologickým témam a jeho diela sa stali kritickejšími voči spoločenským pomerom. V tomto období napísal aj svoje najznámejšie diela, ako napríklad romány „Němá barikáda“ a „Městečko malých hriechů“. Jan Drda bol významnou osobnosťou českej kultúry. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov a získali si uznanie kritiky i čitateľov. Okrem literárnej tvorby sa venoval aj scenáristike a napísal scenáre k niekoľkým filmom. Jeho život a tvorba boli ovplyvnené dobou, v ktorej žil. Prešiel od nadšenia pre socializmus k dezilúzii a kritickému pohľadu na spoločnosť. Napriek tomu jeho diela dodnes patria k významným dielam českej literatúry a sú čítané aj v súčasnosti. Drdův osobní život byl poznamenán tragickou ztrátou jeho dcery, která zemřela v mladém věku. Tato událost hluboce ovlivnila jeho tvorbu a v některých jeho dílech se objevují motivy smutku a ztráty. Jan Drda byl složitou a kontroverzní osobností. Na jednej strane bol oddaným komunistom a podporovateľom režimu, na druhej strane sa v jeho dielach prejavovala kritickosť a hľadanie pravdy. Jeho tvorba je odrazom doby, v ktorej žil, a zároveň svedectvom o ľudskej duši, jej silách a slabostiach. Zomrel v Prahe. Jeho odkaz pretrváva v jeho dielach, ktoré stále oslovujú čitateľov svojou hĺbkou a nadčasovosťou.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jan Drda bol autorom rozmanitých žánrov. V jeho tvorbe sa prelínali prvky realizmu, fantastiky, lyriky a humoru. Jeho diela sa vyznačujú hlbokým psychologickým ponorom do postáv, prepracovanými dialógmi a živým jazykom. Drda majstrovsky využíval český jazyk, obohacoval ho o prvky ľudovej reči a vytváral tak autentickú atmosféru svojich príbehov. Jeho štýl je charakteristický aj používaním metafor, symbolov a alegórií. V jeho rozprávkach sa prelínali prvky fantastiky a reality, vďaka čomu dokázal osloviť deti i dospelých. Jeho romány a novely sa zameriavali na morálne a etické otázky, na ľudské vzťahy a spoločenské problémy. Drda bol majstrom v vykresľovaní charakterov postáv, ich vnútorných konfliktov a motivácií. V jeho dielach sa prejavuje aj silný vzťah k českému prostrediu, k prírode a k ľudovým tradíciám.

👥 Literárni súčasníci

Bohumil Hrabal (Ostře sledované vlaky, Příliš hlučná samota), Josef Škvorecký (Zbabělci, Prima sezóna), Karel Čapek (Válka s mloky, Bílá nemoc), Vladislav Vančura (Rozmarné léto, Markéta Lazarová)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jan Drda (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Němá barikáda

Autor: Jan Drda

Pridal(a): Lenča

Česká literatúra 2. pol. 20. storočia

Vývoj:

• Obdobie 1945 – 48 – radosť z konca vojny, z oslobodenia od fašizmu, písané autentické zážitky, veľký príklon k ľavici (SSSR)
• Obdobie 1948 – pol. 50. rokov – definitívne víťazstvo komunistov, stalinský kult osobnosti, dogmatizmus, oficiálna literatúra s budovateľskou tematikou
• Obdobie od pol. 50. rokov – 1968 – postupné uvoľňovanie vrcholilo Pražskou jarou 1968, po auguste 1968 – koniec slobodného vývoja
• Obdobie 70. a 80. rokov – tzv. normalizácia, tj. totalitná komunistická diktatúra

3 prúdy literatúry (vzájomne sa ovplyvňujú):

• Oficiálna, zodpovedajú vládnucemu režimu
• Exilová (vydávané v cudzine)
• Samizdatová (rozširovanie strojopisne, nemohla alebo nechcela byť vydávaná)

POÉZIA v rokov 1945 – 1968

• reakcia na vojnu, radosť z novo získanej slobody, patetické vyznanie  – F. Halas – Barikáda, J. Seifert – Přilba hlíny
• obavy o budúcnosť – F. Hrubín – Hirošima, Premena
• poézia oslavujúca poválečnú dobu a politické osobnosti – J. Skácel, V. Nezval
• tematika rodného kraja, rodiny – J. Seifert, V. Závada

–        literárne skupiny: Skupina 42 (Kolář, Kainar, Blatný), Skupina Ohnice (K. Bednář), okolo časopisu Host (Skácel, Mikulášek), okolo časopisu Tvář (Havel, Gruša)

–        autori: Jiří Kolář – Prométheova játra, Josef Kainar – Moje blues, Ivan Blatný – Pomocná škola Bixley, Jan Zahradníček – Znamení moci, Jan Skácel – Smuténka, J. Suchý – Klokočí, Motýl

PRÓZA v rokov 1945 – 1968

Vojnová próza

1. vlna – reportážne prvky, očité svedectvo

• Jan Drda – prozaik, dramatik
  • vstup do literatúry počas vojny
  • diela:
    • Němá barikáda – zbierka poviedok
    • Dalskabáty, Hříšná ves, Posvícení v Tramtarii – drama s pohádkovými náměty
• Marie Pujmanová – Život proti smrti
• téma koncentračného tábora – Julius Fučík – Reportáž psaná na oprátce
• židovská tematika – Jiří Weil – Život s hvězdou

2. vlna – prelom 50. a 60. rokov – psychologická analýza

• Arnošt Lustig – Modlitba pro Kateřinu Horovitzovou
• Ladislav Fuks – Pan Theodor Mundstock, Spalovač mrtvol
• Bohumil Hrabal – Ostře sledované vlaky
• Jan Otčenášek – Romeo, Julie a tma (heydrichiáda)

3. vlna

• Ota Pavel – Smrt krásnych srncov

DRÁMA 1945 – 1968

• po vojne – Jan Drda, obnovené D₃₄
• 50. roky nástup komédie, Vašek Káňa
• 2. pol. 50. rokov – P. Kohout – Taková láska
• 60. roky – obsorudná dráma, V. Havel – Záhradná slávnosť

rozkvet divadiel malých foriem – Reduta, Semafor, Rokoko, Husa na provázku, Divadlo na Zábradlí

Němá barikáda

Zbierka 11 poviedok uvozených citátom z Halasovej básne Zpěv úzkosti – prvý pokus o obraz doby okupácie, heydrichiády, Květnového povstania v Prahe a oslobodenia, portréty bežných ľudí, ktorí sa v meznej situácii odhodlajú k činu a stávajú sa hrdinami – bezprostredne a samozrejme, v okamihu, niekedy aj proti svojej vôli (napr. latinár Málek, riadiaci učiteľ Havlík,…), stanú sa slobodnými v neslobode (i za cenu vlastnej smrti), alebo naopak podľahujú a stávajú sa otrokmi udalostí, postavy majú skôr typizačnú úlohu, svet vidí zjednodušene, čiernobiele (úkladní Nemci x statoční Česi)       rysy dobového schematizmu a moralizmu; moderný poviedkový útvar – zachytený vývoj postavy až k odhodlaniu k akcii; výrazná faktografičnosť a reportážná dokumentárnosť, bezprostredné svedectvo.

Miesto a doba dej

vojnové obdobie, heydrichiáda, pražské Květnové povstanie

Charakteristika postáv

postavy majú jednoznačné príznakové rysy – buď sú ľudia dobrí, alebo zlí; účastníci Květnového povstania – bežní ľudia, nútení sa rozhodovať v meznej situácii, vo vzťahu k okolnostiam       nepatetické hrdinstvo, morálna prevaha a ľudské hodnoty x Nemci – jednoznačne ničemní, zbabelí, suroví, hlúpo samolibí

Dej

11 poviedok – obraz vojny, boj proti fašizmu, boj na barikádach v posledných dňoch vojny a oslobodenie Prahy

príbeh o hrdinstve prostých ľudí, obrazy zo života

napr. poviedka Včelár

• Riadiaci Havlík ukrýva vysielačku a tri parašutistov, anténa bola Nemcami objavená, včelín zborený, nepričetní Nemci (poštípaní od včiel) učiteľa zavraždili, umierajúci Havlík rukou ochraňuje včeliu kráľovnú

poviedka Vyšší princíp

• Prezývka komického profesora, starého mládenca, latinára Málka, počas jeho hodiny boli odvolaní tri gymnazisti, spolužiaci. Havelka, Moučka, Ryšánek, zatknutí a popravení údajne za schvaľovanie atentátu na ríšskeho protektora Heydricha, triedny profesor má vo triede uviesť udalosť na pravú mieru – namiesto odsúdenia pred septimou prejaví slovami „vražda za tyrana nie je zločinom“ svoje hrdinstvo.

poviedka Hlídač dynamitu

• Ušlapaný, ustrašený a pokorný 60 ročný František Milec vynáša zo skladiska (pre haviarov k vyhazovaniu tratí a vojenských vlakov s muníciou); gestapom vypátraný, zbesile bitý, voľba spoločne so ženou smrť ako zázrak obete a lásky (hrniec s dynamitom postavený na rozpálenú plotnu – výbuch všetkých usmrtil).

poviedka Pancéřová päsť

• Sedemnásťročný Pepík Hošek túži bojovať na barikádach, podarí sa mu zneškodniť nepriateľský tank a zachrániť barikádu.

rovnomenná záverečná poviedka Němá barikáda

• Tri barikády na pražskom moste hajia skúsený Španielok Franta Kroupa, Holanďan a policajt Brůček; útok tankov odrazený, Nemci ostreľujú barikádu delami, idú na most, až keď barikády „onemeli“ = nastražená lest, úspešný boj z blízka.

Autorov záměr (hlavná myšlienka)

Čiernobílý, šablónovite vymedzený obraz vojnových udalostí, rysy schematizmu (svetlo, tieň)

Umelecké a kompozičné prostriedky

Realita zobrazená spôsobom blízkym filmovému videniu = rýchle zmeny uhla záberu, zápis vizuálnych vnemov + úsečný komentár, rada konfliktných dejov, vyprávač v pozadí, strhujúca dramatičnosť, emocionálne pôsobiace memento – kompozícia zodpovedá konštrukciám ľudovej čítanky, kľúčové situácie, niekedy happy end (Pancléřová päsť), inokedy smrť hrdinu (Včelár)

–        prelínanie  2 spôsobov výstavby:

referujúci reportážný názorový pohľad (realita v dramatičnosti) x univerzálna znakovosť a vyhodnotený svet

–        jazyk a štýl – zdôverenie u postáv kladných, karikatúra u záporných; pôsobivé kontrasty; krátke vety i celé odseky patetizujúce i náboženské motivy (rôžence kulometných rán), priehľadné metafory (fašisti – gorily, smečka vlkov, zmijí hniezda, vlkodlaci)

–        Živý hovorový jazyk, ľudový tón, slová citovo zafarbené, nedopovedané vety, napätie

Úryvok, citácia

Vyšší princíp

„Havelka… Moučka… Ryšánek… poďte se mnou,“ ozval sa riaditeľov hlas, vysílený rozrušením. Kolega Vyšší princíp, ktorého prst (zdvižený), pripravený k diktando, ustrnul pri tomto prekvapení v neprirodzenej polohe, sa dôrazne ohradil: „Pane riaditeli, chytáme sa práve k latinskej kompozícii… a tu z vyššieho princípu… nepričomnosť práve týchto žiakov…“

Tri septimáni zmatene vstali, chrastiace učením. Rozhližovali sa po kamarátoch, ako by hľadali znamenie svojho príštieho osudu, a všetkým stejne tanula na mysli ostrá vzpomienka na včerajšiu pošetilú debatu na plovárni.

The post Němá barikáda – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Hrátky s čertem

 Autor: Jan Drda

 Zaslal(a): Kat

Literárny druh: dráma

Žáner: Rozprávková komédia

Jan Drda:

Dramatik, prozaik, fejtonista, filmový spisovateľ a autor knihy pre deti a mládež.

Narodil sa 4. apríla 1915 v Příbrami a zomrel v Dobriši 28. novembra 1970. Neštudoval slovanskú a klasickú filozofiu na Karlovej univerzite. Pracoval v ľudových novinách, neskôr bol šéfredaktorom. Po roku 1948 zastával politickú úlohu. Aj v spolupráci s českým filmom to bolo významné

Patril do 1. Vlny povojnovej prózy = faktografičnost, reportážne prvky – očitých svedectiev

Spolu s Július Fusčíkem (Reportáž psaná na oprátce), s Jiřím Weil (Život s hviezdou) ….

Diela:

Romány = Malé mesto, Živá voda …

Krátke príbehy = Tichá barikáda

Drámy: Dalcalbates, hriešna dedina alebo zabudnutý diabol

Rozprávky: České rozprávky

Dej:

Vyslúžilý vojak Martin Kabát sa stretáva s pustovníkom Štolastykem, s lúpežníkom, s princeznou Dišperanda a s Káčou. Čert Lucifer chce obe dievčatá a pustovníkovu dušu. Dišperanda s Káčou sa mu upisuje vlastnou krvou, za ženíchov. Martin sa rozhodne, že ich zachráni, a tak sa dostane do Diablovho mlyna kvôli nápisom, ktoré vyhrá v kartách. Bohužiaľ ho, ale oklame Solferen, čert vyššej hodnosti. Srsť s Kačou ide do pekla. Kde získa predplatné. Anjel Theophil im pomôže. Marin presvedčí lúpeža a pustovateľa, aby pracovali čestne. Káča ho zostane.

Postavy:  

Martin Kabát: Nebojácny, prostý človek, ochotný urobiť čokoľvek preto, aby sa začal báť. Má dobré srdce.

Káča: Slúžka princeznej, chce sa vydať. Keď dostane človeka, nie je ochotný ničomu vzdať.

Lucius: Je mladý, ctižiadostivý čert prvej kategórie. Prechádza oblečený v poľovníctve.

Doba vzniku:

Po atentáte na Hendrix v roku 1942.

Druhá svetová vojna

Čas strachu, napätia, bolesti a boja za slobodu

Hlavná myšlienka: Dobro vždy zvíťazí.

Skrytý podtext: Boj českého ľudu s cudzími, pekelnými mocnosťami.

Ako bolo dielo prijaté: Kladne, povojnový úspech, ľudia v ňom videli boj s nacistami.

S filmovania: v roku 1956

Jazykové prvky:

Inotaj, alegória

Humor

Ľudová poézia, ktorá vychádza z motívov Boženy Němcové …

The post Hrátky s čertem – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.