📝 Život

Narodil sa na Morave. Jeho presné miesto narodenia je sporné – ako možné lokality sa uvádzajú Nivnice, Komňa a Uherský Brod. Pochádzal z remeselníckej rodiny. V detstve stratil rodičov a sestru pravdepodobne počas morovej epidémie. Jeho výchovy sa ujali príbuzní. Študoval na latinských školách v Přerove a Strážnici. Neskôr pokračoval v štúdiách na univerzite v Herborne v Nemecku a v Heidelbergu. Počas štúdií sa zoznámil s humanistickými a reformačnými myšlienkami, ktoré ovplyvnili jeho ďalší život a dielo. Po štúdiách sa vrátil na Moravu a pôsobil ako učiteľ a kazateľ Jednoty bratskej. Kvôli prenasledovaniu protestantov v Čechách bol nútený emigrovať. Najprv odišiel do Poľska, kde žil v meste Lešno a pokračoval v pedagogickej a literárnej činnosti. V Lešne založil školu, ktorá sa stala vzorom pre moderné školy. Neskôr, po vpáde švédskych vojsk do Poľska, musel Lešno opustiť. Uchýlil sa do Amsterdamu v Holandsku, kde strávil posledné roky svojho života. V Amsterdame dokončil svoje najvýznamnejšie dielo, Všeobecnú poradu o náprave vecí ľudských (v origináli De rerum humanarum emendatione consultatio catholica). Napriek ťažkému osudu exulanta neprestal veriť v lepšiu budúcnosť ľudstva a vo výchovu ako nástroj jeho nápravy. Jeho pedagogické a filozofické myšlienky ovplyvnili vývoj vzdelávania a myslenia nielen v Európe, ale aj v iných častiach sveta. Bol hlboko veriaci človek, presvedčený o potrebe vzájomnej tolerancie a porozumenia medzi ľuďmi. Jeho životný príbeh je príkladom húževnatosti, oddanosti ideálom a viery v silu vzdelania.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho dielo je rozsiahle a tematicky rozmanité. Zahŕňa pedagogické, filozofické, teologické a lingvistické spisy. Je považovaný za zakladateľa didaktiky ako vednej disciplíny. Jeho pedagogické diela, ako napríklad Veľká didaktika (Didactica Magna), Informatórium školy materskej (Informatorium školy mateřské) a Svet v obrazoch (Orbis sensualium pictus), predstavujú prelom v chápaní výchovy a vzdelávania. Zdôrazňoval dôležitosť názornosti, systematickosti a primeranosti výučby veku a schopnostiam žiakov. Jeho pedagogické princípy, ako napríklad princíp prirodzenosti, názornosti, postupnosti a trvácnosti, sú aktuálne dodnes. Okrem pedagogických spisov sa venoval aj filozofii, teológii a lingvistike. Jeho filozofické názory boli ovplyvnené humanizmom a reformačnými myšlienkami. Vo svojich dielach sa zaoberal otázkami poznania, etiky a spoločenského usporiadania. Jeho teologické práce vychádzali z učenia Jednoty bratskej a zdôrazňovali dôležitosť viery, lásky a nádeje. V lingvistike sa venoval štúdiu češtiny a latinčiny. Jeho diela, napísané v češtine, latinčine a nemčine, sa vyznačujú jasným, výstižným a presným jazykom. Štýl jeho písania je zrozumiteľný a zároveň hlboký. Používal metafory, prirovnania a anekdoty, aby svoje myšlienky priblížil čitateľom. Jeho dielo má nadčasový charakter a dodnes inšpiruje pedagógov, filozofov a teológov na celom svete.

👥 Literárni súčasníci

John Milton (Stratený raj), Molière (Tartuffe), Pedro Calderón de la Barca (Život je sen), Blaise Pascal (Myšlienky), Baruch Spinoza (Etika)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jan Amos Komenský (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Labyrint sveta a raj srdce

Autor: Jan Amos Komenský

Pridal(a): Toom

Jan Amos Komenský

• Spisovateľ, mysliteľ, zakladateľ modernej pedagogiky, učiteľ a kňaz jednoty bratskej.
• Emigrácia: poľské Lešno, Anglicko, Švédsko, Uhry, Holandsko.

Dielo:

• Predstaviteľ exulantskej tvorby, latinsky a česky
• Súbor pedagogických spisov (Opera didactica omnia-z nich najmä Informatorium školy mateřskej, Veľká didaktika, Orbis pictus- Svět v obrazech, brána jazyku otevřená)
• Spisy vševedné (Cesta svetla, Všeobecná porada o náprave veci ľudských)
• Pansofia, všenáprava – všetko vychádza z Boha a takisto k nemu smeruje
• Spisy náboženské (Listové do neba, Kšaft umírajúcej matky jednoty bratskej, Truchlivý)

Literárne-historický kontext

Časové zaradenie + história:

• Baroko, mysterium smrti, memento mori, pocit márnosti, Boh – nekonečnosť, večnosť à pokora, slávnosti, okázalosť, pohyb, prehnanosť, monumentalita, okúzlenie, kontrast: duchovné hodnoty x tielesnosť, božia dokonalosť x ničota ľudstva, expresivita, obraznosť, citová zafarbenosť, alegória, patos.

Barokní autori:

• Španielska mystická lyrika: Tereza z Ávily, Jan z Kríža, Epika: Pedro de la Barca – protipól Lope de Vegy, Taliansko: Torquato Tasso, Anglicko: John Milton, Česi: Bedřich Briedel, Bohuslav Balbín, Adam Michna z Otradovic – oficiálny prúd, katolíci, často jezuiti.

Rozbor: Labyrint sveta a raj srdce

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: filozofický román (alegória), Komenský sám označuje za „drámu“, „traktát“ či „básne“, jedno z najvýznamnejších českých diel, satirická kritika spoločnosti, radí sa do Komenského „útěšných spisov“

Názov diela:

• Labyrint sveta a raj srdce, to jest svetlé vymalovanie, ako v tom svete a veciach jeho všetkých nič nie je než matenie a motanie, kolotanie a lopotovanie, mamenie a šalba, bieda a teskosť, a naposledy omrzenie všetko a zúfanie: ale kdož doma v srdci svojom sedí, s jediným Pánom Bohom sa uzavrie, ten sám k pravému a plnému mysli upokojenia a radosti že prichádza, 1623 (Brandýs nad Orlicou), následné prepracovávanie, inšpiruje sa vlastným životom

Téma diela:

• Kresťanský život, pomíjivosť sveta, cesta ľudským životom, márnosť, podoba zla na svete, pravé poznanie, nájdenie múdrosti, zmyslu života.

Nejdôležitejšie motívy diela:

• márnosť, bezmoc, zmysel života v kresťanstve, putovanie
  

Symbolika:

• múdrosť – márnosť, mesto – život, labyrint, brýle, uzda, osud

Kompozícia diela:

• chronologicky, 2 časti (Labyrint sveta (vyprávna) + Ráj srdce (teologickejšia)), dohromady 54 kapitol

Postavy:

• Pútnik – mladý, nezkušený, dokáže vidieť svet taký, aký je, chce ho poznať, ale nakoniec sa znechuten obracia do svojho nitra
• Všezved Všudybud – jeden z pútnikových prúvodcov, predstaviteľ ľudskej zvedavosti
• Mámenie – druhý prúvodca pútnika, alegória zvyku prijímať cudzie názory, idealizácia, snaží sa pútnika zmátať, vykladá mu, ako má na svet nahlížať

Čas a priestor:

• 17. storočie, podáva obraz tej doby, nadčasové, ne pevne ukotvené, smyšlené, mesto, ktoré predstavuje celý svet, je neprehľadné

Jazykové prostriedky:

• písané –ich formou
• spisovný jazyk 17. storočia
• veľké množstvo archaizmov (kvaltovanie, neustavičnosť, anť, ufasované,…), germanizmov (přivandrovati, glejch, traňky,…), latinských frází (Et mortis faber ast quolibet suae. – I smrti svojej každý je strújcom.)
• súčasné slová v odlišnom význame (stroje – prípravy, vzdělal – vystaval, vydírali – vytrhovali, svezlo sa – podarilo sa, pobočník – manžel,…),
• využívanie obrazov, nepriameho popisu aj charakteristiky
• ovplyvnenie poriadkom slov v nemeckých vetách – u vedľajších viet sloveso na konci (…, jimž je ešte k tomu kuklu jakýsi pytel na oči cpali.)
• jazyk uzpôsobený popisovanému stavu – užitie náboženskej terminológie, remeselníckeho slangu apod.
• vytriebeň a bohatý básnický jazyk à obsiahle vysvetlivky dobových pojmov
• obraznosť, hovorové výrazy, študentský a remeselnícky slang, ale aj vidiečka a nárečná mluva
• pre jazykovú hodnotu sa nepřekladá do moderného jazyka -> ťažká čitateľnosť, , inverzie, prechodníky.
• Barokná čeština patrí k tým najpropracovanejším v histórii, veľmi bohatá a kvietnatá.

Textové prostriedky:

• Prevažuje štýl vyprávačský, objavujú sa popisné pasáže. Často sa objavujú súvetia. Vety oznamovacie, často tiež tázacie.

Obsah:

Pútnik sa ocitá vo strede mesta-sveta, ničomu nerozumie a nevie, kým sa má stať, aby sa mu dobre žilo. Vydáva sa na púť a potkáva Všezveda Všudybuda, ktorý mu nasadzuje uzdu remeňov všetečnosti a nenasytnosti vo vedení. Potom narazí na Mámenie, ktoré je zakuklené a pútnikovi dáva brýle mámenia (sklá domnenia a obrúčky zvyku). Tie menia jeho pohľad na svet, ale našťastie sú mu nasadené nakrivo. Oboch dvoch prúvodcov slúži kráľovnej Márnosti.

Vyšli na vežu a pozorovali mesto kruhového tvaru.

Brány a hrady

• Brána života
• Brána rozchodu – rozchádza sa do zamestnania
• Hrad fortuny
• Hrad múdrosti
• Rynok – všetko sa mu páči, je to ušľachtilé a usporiadané

Šli dolu a našli osud, ako rozdeľuje kartičky s príkazmi (slúž, vládni, suď…). Pútnik dostal: „pozoruj.“

Rynok

Ľudia sa líšia mluovou, oblečením, chovaním. Konajú nesmyselnú prácu. Navzájom sa neposlúchajú. To všetko krásne alegoricky spracované. Napríklad preťažka opravdu vyzerá ako nasadzovanie masky v blízkosti ostatných.

Okolo sa prechádza smrť a občas niekoho zasiahne šípom (ten nie je jej, každý človek na seba svoj šíp pripraví).

Šesť hlavných ulíc – šesť ľudských stavov

• Stav domáci: Manželstvo. Dva ľudia sa zasnúbia, keď si sú rovní na vahách, potom sú k sebe prikovaní reťazami a často nešťastní.
• Stav remeselníkov: Pracujú len aby sa najedli. S niektorými remeselníkmi sa dostane na loď, chovajú sa bezbožne, keď príde búrka, začnú vzývať Boha, ale márne.
• Stav učených: Brána Disciplinam, kde sa skladajú jednotlivé skúšky (ocelová hlava, mozog z ortuti, olovený zadok, železná koža, zlatý mešec…). V bráne boli stráže bolestivo upravovali (krájanie prstov, jazyka), aby sa odlišovali. Rozlišujú sa štyri obory: filozofia, teológia, medicína a právo. Niektorí učenci i tak mali nedostatky.
  • Knižnica: Krabice s vedeckými poznatkami. Zdravé vstrebávanie/nevyužité šli von/precpávanie sa nimi. Niektorý zakladal knižnice, ale nevyužíval. Cicero, Luther, Hus, Erasmus. Chceli všetko napraviť, ale miesto toho sa len hádali. Filozofovia sú opilci, gramatikovia detinskí, básnici len pochlebujú alebo sú jízliví.
• Stav nábožníkov: Rôzne druhy, krutí mohamedáni, nečistí pohania, kresťania – ani oni nie sú bez chýb, špatní kňazi – sú egoisti a majetníctví, spor o farbu modrozeleného prubírskeho kameňa – sekty. Najlepšími kresťanmi sú tí, čo sú priateľskí a skromní.
• Stav vrchností: Ľudia na rôzne vysokých lavičkách – niektorí vlastným pričinením, iní úplatkami. Rádci. Nebezpečenstvo v blízkosti stolíc.
• Stav soldátský (žoldáci a rytieri): Šelmy nielen ľudia, vojna.
• + Novinári: Sledujú a zaznamenávajú deje vo meste, často skresľujú skutočnosť a prikrášľujú príbehy, aby boli zaujímavejšie.

Hrad Šťastia:

• Cesta cnosti je zarastená, miesto toho cesta lži, preťažky… Úradníčka Náhoda umožňuje prístup. Boháči vo troch poschodiach (majú peniaze/rozkôš/moc). Hostiny, muchlovanie. Plac Povesti, sudcovia, ktorý púšťa len niekoho – maliarovanie obrazov, často nezodpovedajú realite.

Hrad múdrosti

• Vpustený vďaka prúvodcom, zdi z papiera miesto z alabastru.
• Dostal sa do sály, kde bola veľká sláva okolo kráľovnej. Mala svoje rady: Čistota, Bedlivosť, Opatrnosť, Rozmyslnosť, Přívětivosť, Miernosť, Pravda, Horlivosť, Opravdovosť, Udatnosť, Trpezlivosť, Stálosť. A ako úradníčka Snažnosť a Fortúnu. Pod Snažnosťou bola: manželstvo – Milosť, remeslá – Pracovitosť, učenci – Dôvtipnosť, duchovenstvo – Nábožnosť, vrchnosť – Spravodlivosť, soldáti – Srdnatosť. Hlídala veľká psica, ktorá štekotom upozorňovala na nepriateľov. A dva drabanti tam boli – Úlisnosť a Moc (oba spolu dělali obranu). Pútnik sa zamyslel nad tým regimentom vládnucich žien. Až na tých drabantov sú všetky ženy. Je tam obžalovaný, že je nespokojný so všetkým.
• Šalamún odhalí, že Múdrosť je Márnosť. Veľká bitka. Pútnik zhnusený odchádza.

Ráj srdce

• Ozval sa mu Boh, ať sa vráti do svojho srdca a zamkne sa v ňom, čo urobil. Jeho srdce je zničené putovaním po svete. Snese sa k nemu Ježiš, radí, ať hľadá potešenie v Bohu. Dal mu Bibliu. Pravé náboženstvo má byť v tichosti. Miestnosť sa stala dokonalou. Dostal nové brýle a uzdu, videl pravých božích služobníkov.
• Praví kresťania vo svojom nitre majú dve svetlá: svetlo rozumu a svetlo viery, oboje riadi duch svätý. Svetlo rozumu im zabezpečí to, že vo všetkom uvidia krásne veci, pretože uvidia, že všetkým prostupuje Boh. Svetlo viery im umožní vnímať veci neviditeľné a neslyšiteľné.
• Svet = sklenené hodiny, ktoré riadi duch svätý. Božia moc je vo všetkom. Kresťan je neústupný. Vo všetkom je harmónia. Proti materializmu. Nebáť sa utrpenia, Kristus trpel za nás. Anjeli sú ochrancovia. V manželstve majú miesto zlaté spony. Dielo končí modlitbou a chvalozpevom.

The post Labyrint sveta a raj srdce – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/labyrint-sveta-raj-srdce-citatelsky-dennik-rozbor/ Sun, 26 Nov 2017 12:35:34 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=937    Kniha: Labyrint světa a ráj srdce  Autor: Jan Amos Komenský  Zaslal(a): Jakub   Barok-román (1623) Autor Jan Amos Komenský. Biskup jednoty bratskej, zakladateľ novodobej pedagogiky.   Celková charakteristika Alegorické cesta spoločností prvej polovice 17.st. Autor v predslove uvádza, že si sa snaží zachytiť realitu svojho sveta, čerpá aj z vlastných príhod. Reflektuje univerzálne vzťahy a deje, preto ... Read more

The post Labyrint světa a ráj srdce – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Labyrint světa a ráj srdce

 Autor: Jan Amos Komenský

 Zaslal(a): Jakub

 

Barok-román (1623)

Autor

Jan Amos Komenský. Biskup jednoty bratskej, zakladateľ novodobej pedagogiky.

 

Celková charakteristika

Alegorické cesta spoločností prvej polovice 17.st. Autor v predslove uvádza, že si sa snaží zachytiť realitu svojho sveta, čerpá aj z vlastných príhod. Reflektuje univerzálne vzťahy a deje, preto je dielo stále aktuálna. Vďaka alegóriu si mohol dovoliť dôslednú kritiku spoločnosti. Z druhej časti labyrintu môžeme spoznať traumy spojená s pobělohorským vývojom. Komenský vyjadruje nutnosť človeka obrátiť sa v takýchto situácií do seba samého, opustiť tento pozemský svet a hľadať útechu u Boha.

 

Postavy

Alegoričnost postáv, pútnik symbolizuje človeka, a to v zmysle pútnika životom. Ďalšie postavy symbolizujú určité „princípy,“ s ktorými je ľudský život spojený. Napríklad Mámení, ktorým je obklopený pútnik, obklopuje i nás samotných a zastiera nám možnosť vidieť veci také, aké sú. (ružové okuliare) vpred nás poháňa večný nepokoj a zvedavosť (Vševed Všudybud). Kráľovnou sveta má byť Múdrosť, avšak v Komenského predstave sa za ňou skrýva Márnosť.

 

Dej a kompozícia

Kniha má dve časti. Prvý labyrint sveta, v ktorom Komenský predkladá satirický pohľad na spoločnosť. Druhá raj srdca, ktorý je svojím ideálom harmónie opakom prvej časti. Pútnik chce na začiatku poznať usporiadanie tohto sveta, aby sa rozhodol k akej skupine ľudí sa pripojí. Jeho sprievodcovia VšudyBud a Mámení. Od nich dostal uzdu všetečnosti a ružové okuliare mámenie. Okuliare nepriliehali, pútnik teda videl vedľa klamu aj skutočnosť. Z vysokej veže pozoruje mesto (svet), v ktorom sa zdá byť všetko pekne usporiadané. Z blízka je vidieť, že všade vládne zmätok a neporiadok. Pútnické postupne prezerá jednotlivé stavy a profesie. (manželský, remeselníkov, učených, cirkev, bohatých atď. až po umierajúci). Tu vidí márnosť všetkého života. Nakoniec oslovil pútnika Hlas s radou k navráteniu sa do svojho srdca. To symbolizuje malá světnička. V nej sa potom stretáva s Kristom.

 

Jazyk a štýl

Hlavnú úlohu hrá symbolika, metaforika a alegórie. Alegória je najvýraznejší u postáv a priestoru. Kráľovná mesta je Múdrosť (popr. Márnosť). Na východe mesta stojí Brána života na západe Brána rozchodu (smrť). Archaický štýl jazyka. Časté je užívanie prechodník, zmena slovosledu, archaické výrazy. Prvá časť je epická, zatiaľ čo druhá prechádza do podoby teologické.

 

Okolnosti vzniku diela

Vznik počas autorovho pobytu v Brandýse nad Orlicí, kde sa skrýval pred pobělohorskými represiami. Tvoria skupinu s tzv. Útešnými spisy. (napr. Trúchlivý) ktoré vznikli v čase, autorovho skrývanie a prenasledovanie a následne núteným odchodom do exilu. Líčenie na základe vlastných skúseností (morská plavba pri svojej ceste do Anglicka)

 

Vplyv diela

Významnú úlohu zohral v čase národného obrodenia, bol preložený do mnohých európskych jazykov.

The post Labyrint světa a ráj srdce – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>