📝 Život

Narodil sa v Prahe v rodine obuvníka. Navštevoval nemeckú reálku, kde sa prejavil jeho záujem o literatúru a divadlo. Po maturite študoval na Českej polytechnike, no štúdium nedokončil. Začal pracovať ako novinár v rôznych časopisoch a novinách, kde publikoval svoje prvé literárne pokusy, najmä fejtóny a poviedky. Zároveň sa venoval aj divadelnej kritike a prekladom z nemčiny. V roku 1873 sa stal redaktorom časopisu Národní listy, kde pôsobil viac ako tridsať rokov. V Národných listoch uverejňoval svoje najznámejšie diela, ktoré mu priniesli uznanie a popularitu. Bol to predovšetkým cyklus románových novel, ktoré sám nazval romaneta. V nich spájal realistické zobrazenie spoločenských pomerov s prvkami fantastiky, tajomna a detektívky. Jeho tvorba bola ovplyvnená dobovými vedeckými objavmi a teóriami, ale aj sociálnymi problémami a národnými snahami Čechov. Jeho postavy sú často obyčajní ľudia z pražského prostredia, ktorí sa ocitajú v neobvyklých situáciách a riešia záhady. Aktívne sa zapájal aj do politického a kultúrneho života. Bol členom viacerých spolkov a organizácií, ktoré podporovali české umenie a vzdelanosť. Zasadzoval sa za práva českého národa a za sociálnu spravodlivosť. Jeho novinárska a literárna činnosť bola prepojená s jeho spoločenským angažovaním. V jeho osobnom živote sa striedali úspechy a neúspechy. Dvakrát sa oženil a mal niekoľko detí. Zomrel v Prahe a je pochovaný na Vyšehrade.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Arbesova tvorba sa vyznačuje originálnym prepojením realizmu a fantastiky. Jeho romaneta sú príbehy s kriminálnou zápletkou, ktoré však zároveň reflektujú sociálne a psychologické problémy doby. Arbes sa sústredil na detailný opis prostredia a postáv, pričom často využíval naturalistické prvky. Jeho jazyk je bohatý a expresívny, s prvkami hovorovej češtiny, čo dodáva jeho dielam autentickosť. Dôležitým prvkom Arbesovho štýlu je aj využívanie prvkov fantastiky a tajomna. V jeho románoch sa stretávame s nadprirodzenými javmi, záhadnými postavami a nečakanými zvratmi, ktoré vytvárajú napätie a držia čitateľa v neustálej neistote. Často používal motívy snov, halucinácií a hypnotického spánku, čím sa priblížil k symbolizmu a expresionizmu. Arbesove diela sú však zároveň hlboko zakorenené v realite a reflektujú sociálne problémy doby, ako je chudoba, alkoholizmus, prostitúcia a kriminality. Jeho postavy sú obyčajní ľudia z pražského prostredia, ktorí sa ocitajú v neobvyklých situáciách a musia sa vyrovnať s ťažkými životnými skúškami. Jeho romaneta sú nielen pútavými príbehmi s tajomnou atmosférou, ale aj psychologickými sondami do duše človeka a kritickým pohľadom na spoločnosť. Využíval techniku retrospektívy, vnútorného monológu a dialógu. V jeho dielach sa prejavuje vplyv E. A. Poea, ale aj českých autorov ako Jan Neruda a Božena Němcová.

👥 Literárni súčasníci

Alois Jirásek (Staré pověsti české), Jan Neruda (Povídky malostranské), Božena Slančíková-Timrava (Ťapákovci), Josef Svatopluk Machar (Magdalena), Ignát Herrmann (U snědeného krámu)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Jakub Arbes (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Svätoxaver

Autor: Jakub Arbes

Pridal(a): P.Červinková + LILI

Jakub Arbes (1840 – 1914)

• Autor býva radený medzi májovcov, hoci bol vekový mladší a do literatúry vstúpil neskôr.
• Ako všestranný spisovateľ s technickým vzdelaním písal poviedky, novely, satiry, publicistické články a biografické štúdie českých aj svetových umelcov.
• Najvýznamnejšie z jeho bohatej tvorby sú diela osobitých žánrov, romaneta atď..
• Bol redaktorom Národných listov. Z nich bol vylúčený a potýkal sa tak s finančnými problémami. 
• Neskôr sa Arbes stal dramaturgom Prozatímného divadla. V jeho neskorších romantách ustupuje fantasmagória a prejavujú sa tu viac sociálne témy a autobiografické prvky. 
• Posledné roky života strávil Arbes takmer slepý, chudobný a osamelý.
• Zomrel roku 1914 v Prahe.
• Svätoxaver je jedno z jeho najznámejších diel.

Ďalšie diela:

• Čert na husliach,
• Ukrižovaná,
• Newtonov mozog.

Literárne-historický kontext

Vplyv diela:

• Po prvej módnej vlne v 70. rokoch 19. storočia, kedy obraz sv. Xavera nutkal k zhlédnutiu mnoho mimopražských návštevníkov, sa obecne romaneto ako nový žáner nepresadilo.
• V našej kultúre sa zdomácnilo len zásluhou Arbesa, ktorý niektoré postupy tohto novátorského žánru aplikoval aj na látky kultúrnohistorické, čo bolo tej dobou prijímané s rozpakmi a výhradami. Napriek tomu v jeho diele našli inšpiráciu autori 20. storočia, napr. K. M. Čapek-Chod, J. Havlíček, V. Nezval, L. Klíma.

Májovci:

• Mladá generácia básnikov
• Vydávali almanach Máj – ( zborník, ktorý obsahuje literárne príspevky rôznych autorov)
• Vodcovské osobnosti- Jan Neruda, Karolína Světlá, Vítězslav Hálek
• Do almanachu prispela aj staršia generácia- napr. Božena Němcová, K. J. Erben, J. Arbes
• Hl. zásahy – tvorbou bojovali proti sociálnemu a národnému útisku
• Písali o ľudoch pre ľud
• Realizmus
• Úsilie povzniesť českú literatúru na svetovú úroveň

Ruchovci:

• Tzv. škola národná
•  Spisovatelia pochádzajú z bohatých vrstiev
• Almanach RUCH
• 1. číslo vyšlo na počesť položenia základného kameňa Národného divadla. 
• Hl. zásady – dôraz na domáce tradície, vlastenectvo
• Záujem o históriu a vidiek
• Odmietali preklady z neslovanských literatúr
• Svatopluk Čech, J. Sládek dočasne

Lumírovci: 

• Škola kosmopolitná
• Časopis Lumír
• Pôvodne založili Neruda a Hálek
• Hl. zásady – požadovali umeleckú slobodu
• Podpora prekladov nielen zo slovanských jazykov
• Snaha povzniesť tvorbu na svet. úroveň
• Svatopluk Čech, J. Vrchlický

Svetová literatúra – romantizmus

• Edgar Alan Poe

Realizmus

• Gogol- revizor
• Dostojevskij

Generácia Buřičov

• búrili sa proti zásadám a spoločnosti, tradíciám
• bohémsky spôsob života
• F. Gellner, P. Bezruč, V. Dyk, F. Šrámek – po nás ať príde potopa

História

• germanizácia- diela písané v nemeckom jazyku
• obdobie úpadku českej literatúry= snaha šľachty a mešťanstva o povznesenie
• 1. desaťročie 19. storočia NÁRODNÉ OBRODENIE – v čele s J. Dobrovským= almanachy
• začína sa formovať spoločenský prúd, do popredia jedinci. Ich záujmy sú nadradené nad spoločnosťou- romantizmus

Ďalší autori tejto doby:

• Jan Neruda,
• Vítězslav Hálek,
• Adolf Heyduk,
• Rudolf Mayer,
• Václav Šolc,
• Karolína Světlá,
• Gustav Pfleger-Moravský

Rozbor diela: Svätoxaver

Literárny druh:

• próza (súvislý neveršovaný text)

Literárna forma:

• epika (dejovosť, vyprávanie príbehu)

Literárny žáner:

• romaneto(Novela s dobrodružným, napínavým a fantastickým dejom s výraznou pointou. Zdánlivo nepochopiteľné záhady sú vysvetlené logicky a vedecky. Arbes je prvým autorom romaneta, názov vymyslel Neruda.)

Umelecký smer:

• realizmus(logické vyriešenie záhad, dlhé popisné pasáže, realistické vyobrazenie postáv),
• romantizmus(rozvrátený hlavný hrdina, prostredie nočného kostola, nočná výprava do Malvazinek, líčenie príhody s pokladom, tragický koniec-hrdina umiera, poklad nie je poklad – promarnený život jeho hľadaním)

Okolnosti vzniku diela:

• Svätoxaver je prvou prózou, ktorú na radu J. Nerudu autor označil ako „pražské romaneto“. Neskôr vydavatelia názov žánru skrátili na pouhé „romaneto“. Po prvýkrát bolo vydané v Lumíri roku 1873, keď mal autor pred sebou 14 mesiacov väzenia za svoje radikálne postoje a názory aktívneho publicistu voči rakúskej vláde.

Téma, motivy, námět:

• Téma:
• • priateľstvo, posolstvo, veda, filozofia, umenie
• Motívy:
• • umenie, kresťanstvo, obraz, hádanka
• Námět:
• • cesta za pokladom zašifrovaným v obraze

Charakteristika diela z hľadiska kompozičného a jazykového:

• Prvky romantizmu, detektívky a hororu dávajú textu dobrodružný náboj,
• Text prenikajú autorove filozofické, sociálne a odborné výrazy z oblasti výtvarného umenia a vedy,
• Kombinujú sa 2 vyprávači-prvý je smyšlená postava s určitým menom a druhý nejmenovaný publicista s znakmi samotného autora,
• Sú tu rôzne úhly pohľadu a časté výrazy pochybnosti (možno, patrne, zdá sa mi, myslím…),
• Kontrast záhady a tajomstva s logickým a vedeckým rozuzlením,
• Priama reč je miestami veľmi dlhá (keď jeden niečo vypráva druhému,
• Ich forma, chronologické vyprávanie, do minulosti sa vracia iba v priamej reči (retrospektíva),
• Archaizmy.

Postavy:

• Vypravěč – zosobnenie samotného Arbesa, spisovateľ, žurnalista, zaujíma sa o maliarstvo, vedu a filozofiu, je zvedavý a zaujatý pokladom, avšak ne toľko ako Xaverius
• Xaverius – samotár, nevinný, bezbranný, bojí sa odvážiť, podobá sa postave na obraze svätého Xaveria, manicky zaujatý myšlienkou po poklade

Časopriestor

• Praha
• 2. polovica 19. storočia

Dej (obsah) diela:

Arbes prevádza svojho príbuzného a priateľa maliara-krajinára z Viedne, ktorý chce byť seznámený s najlepšími prácami českých maliarov. Tri dni dlhá umelecká exkurzia bola započatá v kostolíku na Vyšehrade prehliadkou obrazov Karla Škrétyho a končila v pražskom chráme u svätého Mikuláša na Malej Strane. Obaja boli najviac zaujatí obrazom umierajúceho svätého Xaveria od Frant. X. Balka (František Xaver Palko nar. vo Vroclave). Obaja kritizujú svetové neznámosť českého maliarstva, za ktorú vinia Nemcov, ktorí od pradávna kvôli nepriateľstvu so slovanským národom ignorujú všetko české umenie, natož aby ho propagovali ďalej do sveta. A tak vznikla myšlienka vytvoriť zbierku najvýtečnejších českých obrazov, ktorá by sa vydávala v barevotlači. Následne priateľ odíde a plány sa odkladajú na neurčito.

V priebehu niekoľkých mesiacov sa Arbes stáva spisovateľom, neskôr žurnalistom. Myšlienka zbierky obrazov ho neustále prevádzala a tak sa znova vydáva do chrámu svätého Mikuláša, kde je nedopatrením zavretý. Stretáva sa tu s Xaveriom, ktorý s podezriele strieborným predmetom mieri k obrazu. Arbes si myslí, že chce doposiaľ neznáma osoba obraz zničiť a tak vznikne potýčka. Následne sa však ukáže, že predmetom je kružidlo a Xaverius sa snaží obraz prekresliť.

Po niekoľkých nedôverivých stretnutiach sa obaja stanú priateľmi. Xaverius mu vypráva svoj príbeh, prečo ho tak obraz umierajúceho svätého Xaveria tak zaujíma. Pochádza z veľmi nábožnej, doslova bigotnej(lpí na svojich názoroch a predpojatoch) rodiny, matka (zemrela na mŕtvicu, keď vychádzala z chrámu sv. Mikuláša) aj babička zasvätili celý svoj život obrazu svätého Xaveria. Totožné meno s obrazom mu dalo babička, ktorá ako mladá pracovala u maliara obrazu Františka Balku. Tesne pred smrťou jej maliar zradil tajomstvo ukryté v obraze: ,,Obraz umierajúceho svätého Xaveria nebol maľovaný iba pre oko a na povznesenie mysle zbožných kresťanov. Je v ňom niečo, nad čím by tisíce s pohŕdaním krčili ramenami, z čoho však by sa mohla vynárať záchrana miliónov… Kto dokáže týždne dlíť pred obrazom tým, kto upne všetku svoju myseľ na obraz, aby tajomstvo v obraze skryté vyzvedal, a komu sa podarí tajomstvo vyzvedať, nemôže zostať pre ľudstvo bez ceny, lebo duch jeho nabude tej sily a priepasti, aká je potrebná na obrovský čin na prospech celého ľudstva. Jediné však veci je predovšetkým potrebné: Vytrvalosť a železná vôľa. Kto týmito obrnený bude pred obrazom dlíť, vyzvedá tajomstvo obrazu, tomu svätý Xaverius zjaví neoceniteľný poklad.“ Takto zneli posledné slová maliara, ktoré zveril jeho babičke, kým nezomrel. Toto posolstvo sa prenášalo z generácie na generáciu a teraz sa ho Xaverius tiež snaží rozlúštiť. Xaverius už náboženskému vysvetleniu neverí a tak využíva matematiku a prírodné vedy na preskúmanie obrazu. Vypráva, že po matkinnej smrti znova našiel list po svojej babičke a odvtedy sa neustále snaží o rozlúštenie hádanky. Skúmal aj Balku samotného-,,Balko bol nespokojný so svojím osudom, často sa sťažoval. Že minul sa cieľom života. Okrem svojho umenia miloval samotu, vážne premýšľanie a štúdie prírodovedné; bol človek ľudomilný a zanášal sa myšlienkami reformačnými.“