📝 Život

Ivan Andrejevič Krylov sa narodil v Moskve v rodine armádneho dôstojníka. Jeho detstvo bolo poznačené chudobou a nedostatkom vzdelania, no napriek tomu si už v mladom veku osvojil lásku k literatúre a divadlu. Po smrti otca sa s matkou presťahoval do Petrohradu, kde sa živil ako úradník. Popri práci sa venoval samoštúdiu a začal písať hry, ktoré však spočiatku nemali úspech. Jeho prvá divadelná hra bola uvedená v roku 1789, no skutočný literárny debut prišiel až s vydaním satirického časopisu. Jeho satira bola zameraná na vtedajšiu spoločnosť a jej neduhy, čo mu prinieslo popularitu, ale aj nepriateľov. V dôsledku politických tlakov bol nútený odísť z Petrohradu a niekoľko rokov žil na vidieku, kde sa venoval prekladaniu a písaniu. Práve v tomto období sa začal intenzívnejšie venovať žánru bájky, ktorý mu priniesol celosvetové uznanie. Po návrate do Petrohradu pracoval ako knihovník v cisárskej knižnici a pokračoval v literárnej tvorbe. Jeho bájky sa tešili veľkej obľube u čitateľov všetkých spoločenských vrstiev vďaka svojej humornej a satirickej podobe. Krylov vo svojich bájkach kritizoval ľudské chyby a zlozvyky, ale aj spoločenské pomery a nespravodlivosť. Využíval pritom jednoduchý a zrozumiteľný jazyk, vďaka čomu boli jeho bájky prístupné širokému publiku. Krylovova tvorba mala významný vplyv na rozvoj ruskej literatúry. Jeho bájky sa stali súčasťou ruského kultúrneho dedičstva a dodnes sú čítané a prekladané do mnohých jazykov. Mnohé z jeho bájok sa stali prísloviami a porekadlami, ktoré sú bežnou súčasťou ruského jazyka. Krylov zomrel v Petrohrade, kde je aj pochovaný. Jeho život bol príkladom húževnatosti a odhodlania v dosahovaní svojich cieľov napriek nepriaznivým okolnostiam. Svedčí o tom jeho cesta od chudobného a nevzdelaného chlapca až po uznávaného spisovateľa, ktorého diela si získali srdcia miliónov čitateľov. V jeho bájkach nájdeme nadčasové posolstvá o ľudskej povahe, morálke a spoločenských vzťahoch, ktoré sú aktuálne dodnes. Okrem bájok sa venoval aj prekladom, najmä Ezopových bájok, ktoré prispôsobil ruskému prostrediu a jazyku. Jeho jazyk bol živý, plný humoru a irónie, čo prispelo k popularite jeho diel. Aj keď sa jeho satira neraz dotýkala citlivých tém, Krylov sa dokázal vyhnúť otvorenej konfrontácii s mocnými a zároveň odovzdať svoje posolstvo čitateľom. Jeho dielo je dôkazom toho, že literatúra môže byť nielen zábavná, ale aj poučná a môže prispieť k formovaniu spoločenského povedomia.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Krylov vo svojich bájkach využíva alegóriu, personifikáciu zvierat a humor, čím sa jeho diela stávajú pútavými a zrozumiteľnými pre široké publikum. Jeho bájky majú silný morálny a satirický podtón, pričom kritizuje ľudské neresti ako hlúposť, chamtivosť, pýchu a pretvárku. Štýl jeho písania je jednoduchý a priamočiary, no zároveň plný výrazových prostriedkov, ktoré dodávajú jeho bájkam hĺbku a nadčasovosť. Jazyk Krylovových bájok je živý a hovorový, plný prísloví a porekadiel, čo prispieva k ich autentickosti a zrozumiteľnosti. Autor sa vyhýba zložitej syntaxe a využíva krátke, úderné vety, ktoré umocňujú pointu bájky. Krylovova tvorba je charakteristická aj svojím humorom, ktorý je často ironický a sarkastický. Vďaka svojmu literárnemu štýlu a humoru sa Krylovove bájky stali súčasťou ruského kultúrneho dedičstva a dodnes sú obľúbeným čítaním pre deti i dospelých.

👥 Literárni súčasníci

Alexander Sergejevič Puškin (Eugen Onegin, Kapitánova dcéra), Michail Jurjevič Lermontov (Démon, Hrdina našej doby), Nikolaj Vasilievič Gogoľ (Mŕtve duše, Revízor)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Ivan Andrejevič Krylov (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Bájky

 Autor: Ivan Andrejevič Krylov

 Zaslal(a): Bouďák

Autor:   

Ivan Andrejevič Krylov (1768-1844)

– ruský bájkar, dramatik a novinár

Pochádzal z chudobnej dôstojníckej rodiny. Od ôsmich rokov živil po smrti otca matku a súrodencov z platu kancelárskeho poslíčka. Nikdy nedosiahol vyššieho školského vzdelania, avšak získal široký rozhľad ako samouk. Väčšinu svojho života bol zamestnaný ako knihovník petrohradskej knižnice .. divadelné hry, Svetovú slávu mu priniesli bájky, ktorých od roku 1809 vytvoril okolo dvoch stoviek.

Dielo:

– založil niekoľko satirických časopisov, ktoré boli čoskoro policajne zakázané

– divadelné hry a opery- väčšinou komické
– svetovú slávu mu priniesli bájky

Celoživotné súbor veršovaných bájok je sústredený do deviatich kníh, obsahuje takmer 200 titulov.

Prvá zbierka bola vydaná v roku 1809.

Literárny žáner:

Bájka – literárne útvar, ktorého základom je alegória, kedy zvieratá konajú ako ľudia.

Z tohto rokovania vyplynie poučenie

Jednotlivé zvieratá získavajú ľudské vlastnosti, ktoré sa pre nich týmto stávajú typické (napr. Líška je múdra až prefíkaná). V reálnom svete zvieratá nemusia byť nositeľmi týchto vlastností, ale ľudia im je z nejakého dôvodu (napr. Vizuálneho) prisúdili.

Cieľom bájky je kritizovať nejaké spoločenské nešváry, pôsobiť na ľudí a vychovávať ich k odstránenie týchto nešvárov. Najčastejšie sa tak deje humornou formou, pomocou irónie a satiry.

Ďalší autori bájok:

Ezop – 6.st. pnl Grécko

Jean de La Fontaine – Francúzsko

Rugyard Kipling – koloniálne Anglicka „Bajky a nebajky“

Jiří Žáček, Ivan Olbracht

Jazykové prostriedky:

hovorová reč, užíva ľudová porekadla a príslovia

verše sú písané Jambo o rôznych stopách

rad veršov zľudovela a je živá dodnes

Námet:

Bajky kritizujú zlé ľudské vlastnosti, nastavujú zrkadlo vtedajšej ruskej spoločnosti, cára nevynímajúc. Charakteristickým rysom je ruský národný ráz, postihuje konkrétne nešváry ľudí a inštitúcií svojej doby.
Námetovo možno bájky deliť na:

a / sociálne – Vlk a baránok
b / politické – Vlk v psinci, Výchova leva
c / filozofické – Zahradník a filozof
d / mravoučné – Svine pod dubom, Osol a slávik

Vlk a baránok

Hladný vlk zbadal malého baránka, ako pije pri potoku. Vlk potreboval nájsť dôvod, pre ktorý by mohol baránka zožrať. Vymýšľa si, že mu baránok kalí vodu, že bol na neho drzý, ale baránok mu jeho obvinenia vyvracia. Vlk sa nahnevá a nehľadá už ďalšie obvinenia: „Už tým si vinný, že som hladný,“ hovorí Baránkovi a odnáša si ho v zuboch.

Naučenie: Kto je bohatý, mocný a silný, je vždy v práve – slabý a chudobný sa spravodlivosti nedovolá.

Orol a sliepky

Orol, car vtáctva, lietal vo veľkých výškach a raz sa mu zapáčilo zasadnúť na nízky plot neďaleko stodoly. Chvíľku tam posedel a potom preletel na vedľajšej plôtik. Pozorovali ho sliepky na blízkom dvore. „Prečo každý orla tak chváli, veď preletieť z plota na plot viem tiež,“ povedala jedna z nich. Orol s nimi naoko súhlasí, ale pokladá im otázku, či môžu lietať ako on tiež do oblakov.

Naučenie: U talentovaných ľudí by sme nemali vyhľadávať ich chyby, ale oceniť ich nadanie a ich činy.

Rybie tanec

Lev išiel obhliadnuť svoje kráľovstvo. Na brehu rieky uvidel rybára, ktorý si nad ohňom opekal ryby na panvici. Ryby bolesťou poskakovali. Rybár vykladá levovi, že ryby radostne tancuje jemu na počesť. Na otázku, ako sa žije jeho poddaným, odpovedá rybár, že sa majú ako v raji.

Naučenie: Cár sa dal oklamať svojimi úradníkmi a netušil, ako sa naozaj žije jeho poddaným.

Môj názor: bájky boli pekné.

The post Bájky (Krylov) – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.