📝 Život

Narodil sa v Rusku, no jeho rodina emigrovala do USA, keď mal tri roky. Vyrastal v Brooklyne v New Yorku, kde jeho otec vlastnil obchod so sladkosťami. Už od detstva prejavoval záujem o čítanie a vedu. Začal čítať sci-fi magazíny vo veku deviatich rokov a krátko nato začal písať vlastné príbehy. Navštevoval Kolumbijskú univerzitu, kde získal bakalársky, magisterský a doktorský titul z biochémie. Počas druhej svetovej vojny pracoval vo Filadelfských námorných lodeniciach. Po vojne sa vrátil na Kolumbijskú univerzitu ako docent biochémie. Neskôr sa stal profesorom na Bostonskej univerzite. Jeho prvý publikovaný sci-fi príbeh s názvom „Zajatí Vestou“ vyšiel v roku 1939. Jeho najznámejšie diela sú romány zo série Nadácia (Foundation), séria o robotoch a séria Galaktická ríša. Bol známy svojím humanizmom, racionalizmom a vierou vo vedu a pokrok. Bol aktívnym popularizátorom vedy a napísal mnoho kníh o rôznych vedeckých témach, ako napríklad astronómia, biológia, chémia a fyzika. Okrem vedeckej fantastiky a literatúry faktu písal aj detektívky pod pseudonymom Paul French a historické diela. Asimov bol známy svojou neobyčajnou pracovitosťou a disciplínou. Dokázal napísať až 90 slov za minútu a pracoval sedem dní v týždni. Bol trikrát ženatý a mal dve deti z prvého manželstva. Zomrel na zlyhanie srdca a obličiek, ktoré bolo komplikáciou infekcie HIV, ktorou sa nakazil pri transfúzii krvi počas operácie bypassu srdca v roku 1983. Jeho smrť bola hlboko cítená v celom svete a jeho odkaz pretrváva dodnes. Jeho diela boli preložené do mnohých jazykov a naďalej inšpirujú čitateľov všetkých vekových kategórií. Bol uznávaný pre svoj jasný a zrozumiteľný štýl písania, schopnosť vytvárať komplexné a premyslené svety a pre svoju schopnosť skúmať zložité vedecké a filozofické otázky.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Asimov bol majstrom science fiction „zlatého veku“. Jeho štýl bol charakteristický precíznosťou a logikou, dôrazom na vedeckú presnosť a technologické detaily. Jeho príbehy sa často zameriavali na sociálne a etické otázky spojené s technologickým pokrokom a vedeckými objavmi. Jazyk jeho diel je jasný, priamočiary a zrozumiteľný, s dôrazom na funkčnosť a presnosť. Asimov sa vyhýbal zbytočne kvetnatým opisom a sústredil sa na logickú výstavbu deja a presvedčivé vykreslenie vedeckých konceptov. Jeho postavy boli často vedci, inžinieri a ďalší odborníci, ktorí sa museli vyrovnať s výzvami technologickej budúcnosti. Dôležitou súčasťou jeho tvorby sú aj roboty a ich vzťah k ľuďom, s čím súvisia jeho tri zákony robotiky, ktoré sa stali základom pre mnohé ďalšie sci-fi diela. Aj v jeho dielach faktu sa prejavuje zreteľná snaha o zrozumiteľnosť a prehľadnosť.

👥 Literárni súčasníci

Robert A. Heinlein (Hviezdna pechota), Arthur C. Clarke (2001: Vesmírna odysea), Ray Bradbury (451 stupňov Fahrenheita), Frank Herbert (Duna), Ursula K. Le Guin (Čarodejník Zememorí)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Isaac Asimov (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Ja, Robot

 Autor: Isaac Asimov

 Zaslal(a): Bogi

Žáner: próza, poviedkový súbor

Kompozícia: Rozdelené na 9 poviedok

(Prvýkrát boli vydané v časopisoch Super Science Stories a Astounding Science Fiction v rokoch 1940 až 1950)

Názvy poviedok:
Robbie
Hra na naháňačku
Rozum
Chyť toho králika
Klamár
Malý stratený robot
Únik
Dôkaz
Konflikt nie neodvratný

Jazyk: ich -formy, er-forma

Miesto deja: Krajina, Merkúr, hyperzákladna, vesmírna stanica, ťažobný asteroid

Doba deja: 1996 – 2046

Zákony Robotiky:
1. Robot nesmie ublížiť človeku alebo svojou nečinnosťou dopustiť, aby človeku bolo ublížené.
2. Robot musí poslúchnuť príkazov človeka, okrem prípadov, keď tieto príkazy sú v rozpore s prvým zákonom.
3. Robot musí chrániť sám seba pred zničením, okrem prípadov, keď táto ochrana je v rozpore s prvým alebo druhým zákonom.

Hlavné postavy:
Reportér Medziplanetárne tlačovej agentúry (Úvod a medzi poviedkami)
Susan Calvinová, robo-psychologička (vyskytuje sa vo väčšine poviedok)
Greg Powell a Mike Donovan, dvaja technici ktorí testujú roboty v pri ich činnostiach
Alfred Lanning, Riaditeľ pre výskum a vývoj
Peter Bogart, Riaditeľ pre výskum a vývoj po Alfredovi Laningovi
Stephen Byerley, Starosta, neskôr koordinátor

Dej jednej poviedky – Hra na naháňačku

Rok 2015, Merkúr

Greg Powell a Mike Donovan sú vyslaní na Merkúr aby otestovali nové robota (Rýchlika). Ten pretože je veľmi drahý je u neho zvýšený potenciál tretieho zákona. Základňa na Merkúru je vybavená zariadením ktoré umožňuje aby bola obývateľná, ale potrebuje k tomu špeciálne batérie v ktorých je Selén, ten sa vyskytuje samostatne na planéte. Rýchlik je poslaný k Selenovému jazierku aby mohol doplniť batérie. Vedci po nejakej dobe zistí že sa Rýchlik stále nevracia a na radare objavia že behá stále dookola okolo jazierka. Tak za pomoci robotov, po minulé výprave, sa dopraví podzemným tunelom k východu najbližšie k jazierku, roboti sú starí a môžu sa pohybovať iba s ľuďmi na chrbte a ľudia na povrchu Merkúru nemôžu dlho vydržať z dôvodu slnečného žiarenia. Keď sa vedcom podarí obhliadnuť situáciu, zistí že sa Rýchlik zbláznil, dostal sa do paradoxu chce vypočuť rozkaz človeka, preto chce získať Selén, ale okolo jazierka sú zvyšky po sopečnej erupcii a preto chce zachrániť aj sám seba, pretože príkaz nebol veľmi dôrazný, vyvážili sa u robota obaja potenciály druhého a tretieho zákona a nezostáva mu nič iné ako behať dookola okolo jazierka. Vedci bez Selenu zomrú a preto Greg povie že sa pokúsi Rýchlika z tohto paradoxu zohnať, sám ide k nemu s nádejou že až bude najhoršie u Rýchlika prevládne prvý zákon a on ho zachráni, to sa nakoniec stáva a Rýchlik už je normálne. Keď sa Greg pobouzí z bezvedomia zisťuje že Mike už poslal Rýchlika k novému jazierku a dal mu dosť dôrazný rozkaz na to aby sa už podobná vec nezopakovala.

Autor:

– Isaac Asimov (narodený ako Izák Judovič Ozimov)

– Narodený 2.1.1920 v Bielorusku

– Zomrel 6.4.1992 v USA

– Za II. Svetovej vojny slúžil na námornej základni vo Filadelfii

– V roku 1948 sa stal doktorom Biochémie a následne učil na Bostonskej Univerzite

– V roku 1958 sa stáva profesionálnym spisovateľom (napísal vyše 300 vedeckých, vedecko-populárnych a vedecko-fantastických publikácií)

– Trpel klaustrofóbií (opak klaustrofóbia) to sa prejavuje v jeho knihách, napr.: Oceľové jaskyne, Nahé Slnko, Roboti úsvitu

– Zomrel údajne na nákazu AIDS z transfúzie krvi

– Dostal veľa literárnych ocenení (7x Hugo, 2x Nebula, 7x Locus)

Dielo autora (po česky):

Série o Robotech (4 dílné)

Série Nadace (7 dílné)

Série Galaktická říše (3 dílné)

Série Lucky Starr (6 dílné)

Ani sami bohové (1972)

Konec věčnosti (1955)

Já, Robot (1950)

Vize Robotů (1990)

Azazel (1988)

Sny Robotů (1986)

Robohistorie (1982)

The post Ja, Robot – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.