📝 Život

Gabriela Preissová, vlastným menom Gabriela Sekyrová, sa narodila v Kutnej Hore. Jej otec bol mäsiar a obchodník. Detstvo prežila v nemeckom prostredí, čo neskôr ovplyvnilo jej tvorbu. Po smrti otca sa rodina presťahovala do Prahy. Gabriela sa vzdelávala doma a navštevovala súkromné hodiny. Prejavila talent na písanie a začala publikovať poviedky a fejtóny v časopisoch. Vydala sa za úradníka Eduarda Preissa, s ktorým mala sedem detí. Manželstvo však nebolo šťastné a Preissová sa musela starať o rodinu sama. Finančné problémy a starosti o deti ju sprevádzali celý život. Jej životné skúsenosti sa odrazili aj v jej literárnej tvorbe, ktorá sa zameriava na sociálne problémy, postavenie žien v spoločnosti a rodinné vzťahy. Jej tvorba je ovplyvnená naturalizmom a kritickým realizmom. Zobrazovala život nižších spoločenských vrstiev, chudobu, bezprávie a sociálnu nespravodlivosť. Venovala sa aj problematike ženskej emancipácie a kritizovala tradičné úlohy žien v spoločnosti. Svojím dielom poukazovala na ťažký život žien a ich obmedzené možnosti. Preissová bola aktívna aj v spoločenskom živote. Zastávala sa práv žien a angažovala sa v ženskom hnutí. Jej diela vyvolávali kontroverzie a boli často kritizované. Napriek tomu sa Preissová stala jednou z najvýznamnejších českých spisovateliek. Jej tvorba mala veľký vplyv na ďalší vývoj českej literatúry a jej diela sú dodnes čítané a uvádzané na divadelných scénach. Svojim dielom prispela k rozvoju českého realizmu a naturalizmu. Jej romány a drámy sú dodnes aktuálne a ponúkajú pohľad na spoločenské problémy a životné osudy ľudí na prelome 19. a 20. storočia. Život Gabriel Preissovej bol poznačený ťažkými životnými skúsenosťami, ale aj silnou vôľou a odhodlaním bojovať za svoje ideály. Jej dielo je odrazom jej života a zároveň svedectvom o dobe, v ktorej žila. Preissová bola nielen významnou spisovateľkou, ale aj silnou osobnosťou, ktorá sa nebála poukázať na problémy spoločnosti a bojovať za spravodlivosť. Jej život a dielo sú inšpiráciou pre mnohých a zostávajú dôležitou súčasťou českej kultúry. Napriek ťažkým životným okolnostiam sa jej podarilo dosiahnuť významné literárne úspechy a zanechať trvalú stopu v dejinách českej literatúry. Jej diela sú stále aktuálne a ponúkajú nám pohľad na spoločnosť a ľudské osudy z pohľadu silnej a talentovanej ženy.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Tvorba Gabriel Preissovej sa vyznačuje kritickým realizmom a naturalizmom. Zobrazuje svet chudobných a utláčaných, venuje sa sociálnym problémom a postaveniu žien v spoločnosti. Jej diela sú charakteristické psychologickou hĺbkou, realistickým zobrazením prostredia a silným sociálnym cítením. Preissová vo svojich dielach používa jednoduchý a zrozumiteľný jazyk, ktorý je blízky bežnému hovoru. Jej štýl je priamy, bez zbytočných ozdôb, a zároveň expresívny a emotívny. V jej drámach sa prejavuje dôraz na dialógy, ktoré sú dynamické a realistické. V prozaických dielach sa zameriava na detailné vykreslenie charakterov postáv a ich vnútorných prežívaní. Jej jazyk je precízny a zároveň pôsobivý, vďaka čomu dokáže autenticky zachytiť atmosféru a charakter doby, o ktorej píše.

👥 Literárni súčasníci

Alois Jirásek (Staré povesti české, Bratstvo), Božena Slančíková Timrava (Ťapákovci, Skon Paľa Ročku), Josef Svatopluk Machar (Magdalena), Ignát Herrmann (U snědeného krámu), Růžena Jesenská (Zlatá Ulička)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Gabriela Preissová (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Jej pastorkyňa

 Autor: Gabriela Preissová

 Zaslal(a): Dorka

Pôvodne napísaná ako dráma, potom prerobená Leošom Janáčka na operu (v zahraničí zvyčajne pod názvom Jenůfa), ktorá na rozdiel od predchádzajúcej autorkinej hry (Gazdina roba) nemala taký úspech. Autorka ju potom prepísala do podoby románu.

Spôsob rozprávanie:

Rozprávanie v er -formě v minulom čase, sú tu časté priame vety, rozprávač je mimo dej, je neutrálny objektívny a vševediaci.

Priestor a čas:

Príbeh sa odohráva na Slovácku na dedine Bystrance na konci 19.storočia.

Jazyk:

Časté archaizmy (drkotnice, chmula, Bánov, Ošťádal), inverzie, hovorová slová

Zmysel:

Ukázať túžbu matky zaistiť svojmu dieťaťu z jej pohľadu šťastný život, a preto je schopná aj zabíjať. Zobraziť život na dedine a lásku mladých ľudí.

Hlavné postavy:

Petrona Slomková (Buryjová) – hovorí sa jej tiež Buryjovka alebo kostolníčka (spravuje malý kostolík), vdova, manžel Toma Buryja, nevlastná dcéra Jenůfka. Všetko vie, je múdra (na svoju dobu až moc), rada si všetko zorganizuje sama, priemerne pekná, posadnutá Jenůfčiným šťastím. Zarába si krosnařením.

TOMA Buryja – veselý, pekný, zo mlyna, alkoholik, rád hrá karty po krčmách, utrácivý. Najskôr manželka Jenůfa, potom Petrona, dcéra Jenůfka. Opitý sa omylom zastrelí puškou do hlavy, keď si s ňou hrá.

Jenůfka – dcéra Tomy a Jenůfy, po smrti oboch rodičov vychovávaná Petrone. Hodná, múdra, pekná, čestná, šikovná, pracovitá. Jej milostný život sa točí okolo Stef a Laci, ale nakoniec sa vydá za Lacu.

Laca (Ladislav) Klemen – nevlastní bratranec Jenůfky, šikovný, hodný, čestný, pracovitý, celkom pekný, odmalička šialene miluje Jenůfku a vie, že ona je pre neho tá pravá.

Stef (Štefan) Buryja – bratranec Jenůfky, pekný, sukničkár, rád sa napije, Jenůfku má rád len pre jej vzhľad, aj preto ju nakoniec opustí.

Na dedine Bystrance žije otec Slomek a matka Slomková, ktorí majú dve dcéry. Starší Hálka sa vydá za nemeckého adjunktom. Mladší Petrona sa ku vydaj moc nemá. Keď zomrie otec Slomek, Petrona sa za neho stará o celú chalupu a priľahlé lúky. Zamiluje sa do Mlynářova Tomy, ktorý si ale vezme Jenůfu z inej dediny. Tá ale umiera krátko po narodení dcérky Jenůfky. TOMA je smutný, ale cíti, že Petrona by Jenůfce bola dobrou matkou. Petrona ho stále miluje a tak si ho, aj napriek varovaniu matky a sestry, vezme.

Zo začiatku ide všetko dobre, žijú spolu v Petronině chalupe a Petrona má Jenůfku veľmi rada. Chcela by ale aj vlastné dieťa, najlepšie chlapca, k Jenůfce do páru, a aby mal tie krásne oči po Tomovi. Toma sa ale vracia do svojich pôvodných koľají a prepíja a prehráva všetky Petroniny pozemky a iný majetok. Nakoniec sa raz v opitosti omylom zastrelí puškou, keď si s ňou hrá.

Petrona vidí, že jej matka mala pravdu, že ju Toma privedie do záhuby. Sľúbi si, že aspoň Jenůfce musí zabezpečiť v živote šťastie, keď ona ho nemala.

TOMA mal ešte brata, ktorý mal dvoch synov, Stef a nevlastného Lacu. Laca má odmalička veľmi rád Jenůfku. Chodí si s ňou hrať a tiež pomáha Petrone s hospodárením. Jenůfka ho má tiež rada, ale skôr to berie ako samozrejmosť, alebo niečo, čo sa od nej očakáva. Potom ale Laca musí na vojnu.Zrovna, keď už sa mali skoro brať. Teší sa aspoň, že až sa vráti, vezmú sa a budú spolu spokojne žiť. Jenůfka sa ale medzitým zamiluje do Stef. Stef je pekný, mladší a navyše dedia polovicu mlyna. Laca je z toho zdrvený a vie, že Stefi ju miluje len pre jej krásu. Už sa majú brať, ale teraz má ísť Stefna vojnu, ale neodvedú ho. Jenůfka je šťastná, ale Laca zúri. Naozaj strašne miluje Jenůfku a nemôže zniesť skutočnosť, že ju dostane ten povrchné Stef. Vie, že by s ním nebola šťastná, navyše Stefi veľa rozhadzuje. Petrona z toho taky nemá radosť, celý čas chce dať Jenůfku Lacovi a Stefnenávidia, vidí, že by to dopadlo ako s ňou a s tomo.

Laca už to nemôže vydržať, chce Jenůfku pobozkať a pritom ju poreže tvár nožom. Vyzerá to, že to bola nešťastná náhoda, ale Laca to urobil schválne. Stef už teraz Jenůfku nechce.

Jenůfka sa teraz musí skrývať v chalupe, pretože sa Stef čaká dieťa. Ostatní si myslia, že išla pracovať do Viedne. Narodí sa chlapček Štefek, ktorý sa ohromne podobá Stef. Jenůfka je hrozne zdrchaná a je zmierená s tým, že už ju v živote nič pekného nečaká, keď ju Stef nechal. Petrona sa preto rozhodne, že ešte poprosí Stefi, aby si Jenůfku teda vzal, aby nebola hanba kvôli dieťaťu a aby bola Jenůfka šťastná. Stef ju už ale nechce, vraj sa jej bojí a navyše má inú.

Potom sa ale vráti Laca zo sveta a stále o Jenůfku stojí. Keď sa ale dozvie o dieťati, je to pre neho prekážka. Petrona mu teda nahovorí, že dieťa zomrelo, že Jenůfka je z toho hrozne smutná, ale že mu ju dá. Akonáhle Laca odíde, vezme dieťa, utopí ho v ľadovom potoku a nechá ho tam zmrznúť.Jenůfce nahovorí, že spala pár dní, že dieťa zomrelo a už je riadne pochovaných.

Jenůfka je smutná, svojho chlapčeka naozaj milovala. Laca ju žiada, aby si ho vzala. Ona mu povie, že keď mu nebude vadiť, že už nie je pekná a lásku mu tiež nemôže ponúknuť, tak si ho pokojne vezme, či jej takú chce. Laca ju chce, páči sa mu celá, taká aká je aj s jazvou. Petrona sa ale trápi z tej vraždy a začína blázniť.

V deň svadby, keď im ostatné blahoželajú naraz niekto v potoku nájde zamrznuté dieťa. Jenůfka v ňom spoznáva svojho Štefka. Je zdrvená. Ľudia si myslia, že ho zabila sama, ale Petrona sa k svojmu činu priznáva a je odvedená. V chalupe zostáva len Laca s Jenůfkou. Jenůfka chce, aby sa s ňou Laca nezahazoval, že má v živote smolu a nechce, aby jej mal kvôli nej aj on. Laca ju ale nechce opustiť. Až teraz Jenůfka pochopí, že Lacu naozaj miluje a vždy bude.

Petrona je odsúdená len na dva roky väzenia, pretože sa nad ňou ľudia zmiluje a dosvedčí jej, že to urobila v záchvate pomätení zmyslov.

Keď ju prepustí, všetci traja sa odsťahujú ďaleko do novej chalupy, kde nikto nepozná ich minulosť a môžu tak začať nový život. Petrona sa už ale, Laci a Jenůfky vytúženého, synčeka Lacka bohužiaľ nedožije.

Hodnotenie:

Kniha sa mi veľmi páčila, dej mal spád, bolo to celkom zábavné a poučné. Tiež som rada, že to skončilo relatívne dobre.

The post Jej pastorkyňa – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.