📝 Život

Narodil sa v Fuente Vaqueros pri Granade v Andalúzii v rodine bohatého statkára. Jeho detstvo prebiehalo v úzkom kontakte s prírodou a andalúzskym folklórom, čo silne ovplyvnilo jeho neskoršiu tvorbu. V mladosti študoval právo a filozofiu na Granadskej univerzite, no viac ho lákalo umenie. V roku 1919 sa presťahoval do Madridu, kde sa zoznámil s mnohými umelcami a intelektuálmi tej doby, ako napríklad Salvador Dalí a Luis Buñuel. Madridská rezidencia, študentský domov, sa stala centrom umeleckého diania a Lorca sa stal jej ústrednou postavou. V roku 1928 vydal svoju prvú básnickú zbierku „Cigánska romanca“, ktorá mu priniesla uznanie a slávu. V nej sa prejavil Lorcov charakteristický štýl – spojenie tradičných andalúzskych motívov s modernistickou poetikou. V nasledujúcich rokoch napísal ďalšie významné básnické zbierky, ako „Básnik v New Yorku“ a „Plač pre Ignacia Sáncheza Mejía“. Okrem poézie sa Lorca venoval aj dramatu. Jeho hry, ako „Krvavá svadba“, „Yerma“ a „Dom Bernardy Alby“, patria k vrcholom španielskej dramatickej tvorby. V nich sa Lorca zameral na témy lásky, smrti, cti a sociálnej nespravodlivosti, pričom sa inšpiroval andalúzskym folklórom a mytológiou. Lorcove hry sa vyznačujú silným emocionálnym nábojom, poetickým jazykom a symbolikou. V roku 1931 sa Lorca stal riaditeľom univerzitného divadelného súboru La Barraca, s ktorým cestoval po Španielsku a uvádzal klasické španielske hry. Bol to pre neho dôležitý krok v snahe priblížiť divadlo širokej verejnosti. Lorcova homosexualita, ktorú nikdy verejne nepriznal, ale ani neskrýval, bola v konzervatívnom Španielsku zdrojom problémov. Na začiatku španielskej občianskej vojny bol Lorca zatknutý frankistami a bez súdu popravený. Jeho telo sa nikdy nenašlo a okolnosti jeho smrti zostávajú dodnes nejasné. Lorcova smrť sa stala symbolom kultúrneho barbarstva frankistického režimu a zároveň povýšila Lorcu na ikonu španielskej literatúry. Jeho dielo, plné vášne, lyriky a hlbokého humanizmu, si dodnes udržiava svoju silu a aktuálnosť a ovplyvňuje generácie umelcov po celom svete. Jeho hry sú stále uvádzané na divadelných scénach a jeho básne sú prekladané do mnohých jazykov. Lorcov prínos k španielskej a svetovej literatúre je nespochybniteľný.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Lorcove diela sa vyznačujú lyrickým, obrazným jazykom, prepojením s andalúzskym folklórom a mytológiou. Často využíval symboly a metafory, najmä z prírody a sveta zvierat. V jeho tvorbe sa prelínajú prvky modernizmu, surrealizmu a tradičného španielskeho umenia. Jeho básne sú plné vášne, smútku, ale aj radosti zo života. V drámach sa zameral na tragické osudy žien, na motívy lásky, cti a smrti. Jeho hry sú charakteristické dramatickým napätím, poetickým jazykom a silným emocionálnym nábojom. Využíval dialógy, monológy, piesne a tance, čím vytváral jedinečnú atmosféru.

👥 Literárni súčasníci

Rafael Alberti (Námorník na súši), Vicente Aleixandre (Zničenie alebo láska), Jorge Guillén (Cántico), Pedro Salinas (Dlhý smútok), Dámaso Alonso (Synovia hnevu), Luis Cernuda (Kde zabudnutie býva), Miguel Hernández (Víchrica a šíp)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Federico García Lorca (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Dom Bernardy Alby

 Autor: Federico García Lorca

 Zaslal(a): Lochneska

Dom Bernardy Alby (1936)

Literárny žáner, žáner:

– Literárna druh: dráma

– Literárna žáner: lyrická tragédia (+ podobnosť s antickou literatúrou: nevidíme smrť (vždy sa ju dozvedáme od postáv)

– Funkčný štýl: umelecký

Dej:

Prvý akt

Slúžka a La vlády Poncia čakajú v dome na návrat dcér a ich matky Bernardy z otcovho pohrebu. Snaží sa udržať všetko v poriadku, pretože Alba je veľmi prísna a služobné dievčatá sa jej bojí. Keď sa vráti, bude s pozostalými liečiť jeden druhého, ale rád by ich videl všetko preč. Chlapci v dome nemôžu vôbec, takže čakajú vonku. Potom, čo hostia odídu, dcéry hovoria o mužoch, čo sa Bernardovi nepáči. La vlády Poncia (slúži Albe už dlho, môže si teda dovoliť všeličo povedať) hovorí Bernarde, že by sa dcéry mali vydať. Ale nechce počuť Albu, je nesmierne hrdá na jej pôvod a ona nie je len dobrá pre dcéry. Držia ich pod zámkom, môžu ísť na dvor a žiť podľa myšlienky, že žiadne dcéry nepotrebujú žiadneho opatrovníka.
Jediná Angustias má nápadníka, o veľa mladšieho Pepeho Rimana, a ako jediná dedia peniaze po otcovi. Napriek tomu jej matka zakazuje, aby sa ukázala vonku, a tak si vymaľuje celý svoj make-up.

Druhý akt

Všetky dcéry okrem Adely sedí v miestnosti s La vlády Poncia a šijú. Rozoberajú vydaj Angustias a vypytujú sa jej na Pepeho. Potom začnú riešiť Adelu, ktorá sa hnevá na starosť Martirio, ktorá má o Adelu strach. La vlády Poncia vycíti dôvod Adeline zlej nálady a nadhodí jej, že vie o náklonnosti Adely k Pepemu. Hovorí jej v jej hneve, že jej je jedno, či neviaže svoju matku a pravidlá a urobí to, čo chce. Následne sa Angustias stráca obrázok Pepeho, vzniká hádka a napätá situácia v celom dome, načo je nájdený u Martirio, ktorá sa snaží jeho krádež uhrať ako žart, za čo ju Alba bije. Adela to žiarlivosťou nemôže vydržať a púšťa sa do hádky s Martirio. Spolu potom predhadzujú Angustias, že si ju Pepe beztak všimol iba pre peniaze. Uvedomelá La vlády Poncia naznačuje Bernarde, že medzi dcérami je to naozaj vážne, že sa začínajú úplne nenávidieť, ale Bernarda si nič nepripúšťa a tvrdí, že má „všetko pod kontrolou“.
Tam je hluk z vonku – dozvedáme sa, že jedna z dediniek má dieťa zadarmo, a skryť túto skutočnosť, dieťa zabíja, dedinčania chcú poraziť to. Bernard vyjadruje svoj úplný súhlas s jej smrťou, ale Adel je úplne proti nemu.

Tretí zákon

Bernarda s dcérami a návštevou (Prudencio) večerou. Po odchode návštevy a dcér k spánku hovorí Bernarda s Angustias o sobáši s Pepem, radí, ako sa má dcéra správať. La vlády Poncia potom znovu varuje, že sa niečo môže stať. Ale Bernard nechce čokoľvek počuť a ​​pokojne spí v duši.
Adela sa tajne zakrádajú von, sleduje ju Martirio. Keď sa stretnú, Adéle dochádza, že aj Martirio ich do Pepeho zamilovaná, nastáva hádka. Adéla kričí, že už je jej to všetko jedno, nech si Pepe pokojne vezme Angustias, že ona bude žiť v malom domčeku, kam za ňou Pepe rovnako bude stále chodiť, nech sa ide Angustias pokojne opýtať Pepeho sama, do stajne. Chce vybehnúť von pred vráta, ale Martirio ju zastúpi cestu a zavolá matku. Potom ju žaluje na Adel, ktorá rozzuřuje matku, hodí sa na Adel, ale bráni ju a zlomí jej matčinu palicu. Alba oholí pušku, strela padne. Martiriokričí, že s Pepem je koniec, čo Adela pochopí ako jeho smrť. Zúfalo sa zamkne vo svojej izbe a samovraždy. Nie je pre Bernard nič dôležitejšie ako kričať, že Adéla nezomrel ako panna. Prikázala jej, aby ju obliekla v panny. Na dcéry kričí, že nechce plakať, len ticho.

Vlastnosti znakov:

v Bernarda – konzervatívny, zlá, diktátorská; kritizuje španielsku tradíciu (čistý vzťah k Bohu), povrchné, bez skúsenosti, viery a pocitu

v Augustias – úzkostná, 39-ročný, zdedí peniaze po otcovi, nerieši, čo sa v dome deje, pretože vie, že pôjde z domu preč

v Magdaléna – veľmi ovplyvnená Bernarda

v Amelia – stáva sa spoločne s Magdalénou políciou Bernardy

v Martirio = mučeníctve; je chorá, závistlivá, chce Pepeho, kradne Angustias aspoň jeho obrázok

v Adéla – mladá, snaží sa uniknúť z hrozného matkinho väzenia

v Pepe – jediný chlap, ktorý sa priblížil k ich oknám

v María Josefa – matka Bernardy; sny o mori, pláže; more = sloboda a sloboda; hlúpy, pretože šialenstvo je jediný spôsob, ako uniknúť mučeniu v Bernardovom dome

v La vlády Poncia – slúžka, aktérmi deje, bez nej by sme nevedeli, čo sa deje, má funkciu posla

Časopriestor:

Dom Bernarda, alebo dediny, ale o ktorej sa učíme len z dažďov, nikdy sme v danej dedine neboli svedkami

Štýl rozprávania

scénické poznámky popisujúce gestá, pocity a správanie znakov; scénické vykresľovanie (nie rozprávanie)

Kompozícia:

Chronologická; sme svedkami toho času, času, ktorý v dome Alby tečie, postupne nie je narušený retrospektívnym rozprávaním atď.

Jazyk:

– scénické poznámky

– Znaky: všestranné vrátane zamestnancov; časté výkriky a plač

Téma, témy:

Centrálnym motívom je česť – všetko sa robí kvôli cti (Bernarda chce, aby o jej rodine nikto nehovoril, a keď, tak len dobre.) Keď umiera Adela, tak sa zaujíma len o to, zdá – ak bola panna. Poradie knihy je založené na farbách: biela = stena a koník (kopne do steny, je vzbúrený, nemôže vydržať, je to obraz dievčat, ktorí chcú opustiť väzenie). Čierna = smútok, oblečenie v dome; Adela má na konci zelené šaty, porušuje tento poriadok a zomiera. Dráma končí, takže Bernard chce ticho mlčania – dievčatá strácajú šancu.

Odkazy:

Tradícia antického divadla – podobá sa tragédiám v dávnej literatúre kvôli vyššie uvedenej smrti, o ktorej sme vždy informovaní.

Kontext tvorby autora z vývojového hľadiska:

García Lorca je Španiel, pochádza z Granady. V Madride stretol Salvadora Dalího. Založil divadelnú spoločnosť, s ktorou cestovala do Ameriky. V tridsiatych rokoch 20. storočia napísal svoje špičkové diela v Španielsku. Je to symbol španielskej občianskej vojny. Prišli k nemu fašisti a neznáme, kde boli vzatí a strieľaní. Bol to ľavicový, homosexuálny.

Ďalšie diela autora:

„Krvavá svadba“ (1933) – lyrická tragédia

„Cigánska romance“ (1928) – básnická zbierka

„Básnik v New Yorku“ (1940) – básnická zbierka

Kontext času, literárny smer, epochy:

Patrí do významných osobností dráme 1. polovice 20. Storočia.

Autori obdobia:

Anton Pavlovič Čechov – „Tri sestry“ (1901), „Višňový sad“ (1904)

Henrik Ibsen – „Nora“ (1878)

August Strinberg – „Slečna Júlia“ (1888), „Tanec smrti“ (1901)

GBShaw – Pygmalion (1912)

The post Dom Bernardy Alby – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.