📝 Život

Émile Zola sa narodil v Paríži talianskemu inžinierovi a francúzskej matke. Jeho otec zomrel, keď bol Zola ešte dieťa, a rodina sa ocitla vo finančných ťažkostiach. Po neúspešnom pokuse o získanie bakalárskeho titulu sa Zola zamestnal ako úradník v nakladateľstve Hachette. Popri zamestnaní sa venoval literárnej tvorbe a publicistike. Svoje prvé poviedky a romány publikoval v časopisoch a novinách. V roku 1867 vydal svoj prvý úspešný román Thérèse Raquin, ktorý vzbudil pozornosť verejnosti svojou naturalistickou estetikou. Zola sa stal jedným z hlavných predstaviteľov naturalizmu, literárneho smeru, ktorý sa snažil zobraziť realitu objektívne a vedecky presne. V nasledujúcich rokoch vydal Zola rad románov, ktoré tvoria cyklus Rougonovci-Macquartovci. Tento rozsiahly cyklus sleduje osudy dvoch rodín počas druhého cisárstva vo Francúzsku. Zola v ňom analyzuje rôzne spoločenské vrstvy a problémy svojej doby. Medzi najznámejšie romány z tohto cyklu patria Zabijak, Germinal, Nana, Brucho Paríža a Zem. Zola sa venoval aj publicistike a politickej činnosti. Zaslúžil sa o rehabilitáciu dôstojníka Alfreda Dreyfusa, ktorý bol nespravodlivo obvinený zo špionáže. V otvorenom liste J’accuse (Žalujem!) Zola obvinil vládu z antisemitizmu a justičného omylu. Za tento list bol Zola odsúdený na rok väzenia a pokutu, ale po odvolaní sa uchýlil do Anglicka. Po návrate do Francúzska sa naďalej angažoval v politickom a kultúrnom živote. Zomrel v Paríži na otravu oxidom uhoľnatým. Jeho smrť vyvolala podozrenie, že bol zavraždený, ale tieto dohady sa nikdy nepotvrdili. Zola je považovaný za jedného z najvýznamnejších francúzskych spisovateľov 19. storočia. Jeho dielo malo veľký vplyv na vývoj európskej literatúry.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Zola je kľúčovým predstaviteľom naturalizmu. Jeho romány sú charakteristické detailným opisom prostredia a postáv, dôrazom na sociálne a psychologické faktory, ktoré ovplyvňujú ľudské konanie. Zola sa snažil o objektívny a vedecký prístup k zobrazeniu reality, inšpiroval sa teóriami o dedičnosti a prostredí. Jeho štýl je realistický, s dôrazom na detail a presnosť. Jazyk je priamy a expresívny, často používa hovorovú reč a slang, aby zachytil atmosféru prostredia a autentickosť postáv. V jeho dielach sa prelínajú naturalistické a romantické prvky, čo sa prejavuje v kontraste medzi naturalistickým opisom reality a romantickým pátosom a emocionálnym zápalom niektorých postáv. Cyklus Rougonovci-Macquartovci je komplexnou štúdiou francúzskej spoločnosti počas druhého cisárstva, ktorá zobrazuje rôzne sociálne vrstvy a problémy, ako je alkoholizmus, prostitúcia, chudoba a korupcia. Zola kritizuje spoločenské nerovnosti a nespravodlivosť, ale zároveň sa snaží o objektívny a nestranný pohľad na ľudské konanie. V jeho dielach sa často objavuje téma determinizmu, teda predurčenosti ľudského osudu dedičnosťou a prostredím. Napriek tomu Zola veril v možnosť sociálnej reformy a zlepšenia ľudského života. Jeho romány sú plné dramatických situácií a silných emócií, čo ich robí pútavými a čitateľsky prístupnými aj dnes.

👥 Literárni súčasníci

Gustave Flaubert (Pani Bovaryová), Guy de Maupassant (Guľôčka), Honoré de Balzac (Ľudská komédia), Charles Baudelaire (Kvety zla), Victor Hugo (Bedári), Fjodor Michajlovič Dostojevskij (Zločin a trest), Lev Nikolajevič Tolstoj (Vojna a mier), Henrik Ibsen (Dom bábik).

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Émile Zola (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Zabijak

Autor: Émile Zola

Pridal(a): Slepkoocko

Émile Zola

• Narodil sa 2. apríla 1840 v Paríži
• Francúzsky spisovateľ, zakladateľ naturalizmu
• Vo svojich devätnástich rokoch, keď dvakrát neurobil maturitu a bol teda bez diplomu
• Zola sa ocitol na parížskej dlažbe, kde prežil dva roky života plného biedy. Neskôr je prijatý ako úradník a zoznamuje sa s literárnym svetom.

Ďalšia autorova tvorba

• Poviedky o Ninon (autorova prvá kniha )
• Klaudiova spoveď
• Terézia Raquinová
• Experimentálny román (teoretická práca, Zola sa tu domnieva, že román musí byť postavený na vedeckom základe a spisovateľ má byť len pozorovateľom a zapisovateľom reality. Základom tvorby majú byť len fakty. Postavy jeho románov sú určované vplyvom prostredia a dedičnosťou.
• Cyklus 20 románov Rougon-Macquartové – patria tam celý rad diel ako Šťastie Rougonov ( román 1871 ), Brucho Paríža ( román, 1873 ), Zabijak ( 1877 ), Nana ( voľné pokračovanie diela Zabijak, 1880 ), Ľudská beštia ( 1890 ) a ďalšie
• Evanjeliá nazvané Plodnosť ( 1899 ), Práca ( 1901 ) a Pravda ( posledné Zolovo dielo, 1902 ). Práve k dielu Pravda sa ešte malo pripojiť posledné z evanjelií Spravodlivosť, zabránila mu v tom však Zolova tragická smrť, keď sa Zola v noci na 29. septembra 1902 udusil plynom, ktorý unikal z upchatých kachlí.
• Otrasný a pravdivý obraz biedy parížskej robotníckej chudoby za druhého cisárstva.

Naturalizmus

• 2. polovica 19. storočia, z latinského slova natura = príroda, krajný smer realizmu
• Správanie človeka je na základe toho, čo zdedil a v akom sociálnom prostredí žije (zvyčajne z nižších spoločenských vrstiev)
• Autori nehľadia na dobové konvencie a píšu bez autocenzúrnych zásahov, časté sú drastické až odpudzujúce scény – detailné opisy a žiadne prikrášľovanie
• Hrdinami boli zásadne ľudia, ktorých správanie bolo popisované metódou ,, fotografovania skutočnosti “ – úplne nezaujatou reprodukciou faktov vychádzajúcich z pozície autora ako pozorovateľa

Rozbor diela: Zabijak

Literárny druh – epika

Literárny žáner – realistický (naturalistický) román

Literárny smer, doba vzniku diela – 2. Polovica 19. storočia

Hlavná myšlienka

• Zola chcel predovšetkým upozorniť na zlé životné podmienky pracujúcich robotníkov, kritika biedy a alkoholu, rozdielnosti v sociálnych vrstvách, varovanie pred dôsledkami alkoholizmu, zdôrazňuje tiež vplyv dedičnosti a osudu na človeka, ktorý akoby už bola predom človeku daný.

Téma a motívy

• Téma: Varovanie pred alkoholizmom, kritika životných podmienok nižších vrstiev, osudovosť a vplyv dedičnosti
• Motívy: smrť, alkohol, závislosť, pesimizmus, prostitúcia, násilie, bieda, láska (nešťastná, povrchná, prelietavá), podriadenosť žien manželovi

Kompozícia a rozprávač

• Chronologická (retrospektívne prvky – Gervaisa spomína na minulé časy)
• Rozprávač nestranný a objektívny, er-forma
• Autorská reč – veľa vulgarizmov, rozsiahle opisy, chronologické

Štylistická charakteristika textu (jazyk)

• Prevláda hovorový jazyk, niekedy nespisovné slangové výrazy a vulgarizmy
• Jazyk zodpovedajúci spoločenskej vrstve – reálnosť
• podrobné opisy nezávideniahodného života robotníkov

Postavy

• Gervaisa – spočiatku skromná, pracovitá, tolerantná, starostlivá matka a milujúca žena, z ktorej sa postupom času stáva lenivá, rozhadzovačná alkoholička, ktorá si libuje vo vlastnom úpadku a ktorá umiera v biede ako bezdomovec
• Lantier – bývalý milenec Gervaisy, bol veľmi lenivý, bol svojej priateľke neverný a využíval ju, snaží sa zapáčiť ľuďom
• Coupeau – klampiar, druhý muž Gervaisy, spočiatku veľmi pracovitý, dobrý, zarábal slušné peniaze, po úraze prepadol alkoholu, bil svoju ženu, zbláznil sa
• Goujet – beznádejne zamilovaný do Gervaisy, požičiava jej peniaze, vždy jej všetko odpustí
• Nana – dcéra Gervaisy a Coupeaua, skazená prostredím, stáva sa z nej prostitútka

Časopriestor

• Čas: 2. Polovica 19. storočia
• Priestor: Francúzsko (Paríž), prostredie najnižších vrstiev, krčmy

Dej a kompozícia – Príbeh opisuje tak

The post Zabijak – rozbor (Obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Nana

 Autor: Émile Zola

 Zaslal(a): Sweetsky

Z francúzskeho originálu Nana, vydaného v r. 1880 v Paríži

Autor:

Émile Zola bol francúzsky románopisec, dramatik a literárny kritik, angažoval sa aj v politike. Zhromažďoval doma umelca a intelektuálmi s ktorými založil sumatriansku skupinu. Kvôli očierňovanie armády bol odsúdený, ale pred výkonom trestu utiekol do Anglicka. Bol jedným z predstaviteľov naturalizmu. Narodil 2. apríla 1840 v Paríži v rodine staviteľa prieplavov. Získal štipendium na lýceu Saint-Louis, ktoré však nedokončil, u maturity dvakrát prepadol z literatúry. Vystriedal rad zamestnaní. Venoval sa písaniu – po neúspechu svojich básní hlavne próze. Zola bol kvôli očierňovanie armády odsúdený, ale pred výkonom trestu stačil utiecť do Anglicka. Späť do Francúzska sa vrátil až o rok neskôr, tu tiež roku 1902 zomrel, zavraždili ho nepriatelia – upchali komín a on sa otrávil dymovými splodinami. Bol nájdený mŕtvy pod oknom, ktoré chcel otvoriť.

Nana bola napísaná 1879 v Paríži ako 9.román 20dílné séria Rougon-Macquarto – prírodovedný a sociálne dejepis jednej rodiny za 3.císařství. V tejto románovej kronike, ktorá vychádzala v časopisoch na pokračovaní si autor predsavzal zobraziť ľud. Robotníkov, vojakov, obchodníkov, buržoázii, vysokú spoločnosť, úradníkmi, prostitútky, vrahov, umelca, kňaza. V niektorých dielach kritizoval vládu, kvôli čomu skončil časopis, ktorý je uverejňoval. Niektorí tvrdili že Zola kazia dobré mravy. Avšak jeho dielo je podľa jeho slov dielom pravdy. Pred napísaním každého nového románu podnikal výpravy do prostredia, ktoré chcel zobraziť, zhromažďoval dokumentáciu všetkého druhu – napr. Svedectvo priateľov, štatistiky. Vďaka jeho priateľovi Turgenev sa veľa kníh mohlo prekladať do ruštiny. Nana sa stala bestsellerom, všade plagáty na knihu, hneď 1 deň vydania sa všetko predalo (55 tis.)

Jazyk a štýl:

Priame reči je menej, vety sú zložené, autor všetko detailne opisuje (prostredie, vzhľad i psychológiu ľudí, Píše er formou, jazyk je bohatý, objavujú sa slová hovorová, personifikácia, zastaraná slová, prirovnanie, cudzie slová (španielčina) metafory. Naturalistické rysy : postavy formované prostredím a dedičnosťou, opis drsných situácií, fyziologických javov – smrť Nany

Obsah:

Životný príbeh kurtizány Nany je súčasťou dvacetidílného románového cyklu „Rougon-Macquart“ a voľné pokračovanie Zabijaka. Dej sa odohráva v rokoch 1852-1870, teda za vlády Napoleona III, v Paríži. Román líči život dievčaťa, ktoré výchova, rodinná situácia a prostredie, v ktorom vyrastala, predurčili (podľa Zolova teórie) život parížskej kurtizány.

Začiatok celého románu sa odohráva v divadelnom prostredí, v deň, kedy má byť prvýkrát uvedená hra Plavá Venuša, s Nanou v hlavnú úlohu. Nana, hoci nemá pre spev ani tanec žiadny talent, zabezpečí úspech „zlatovlasej Venuši“ svojimi kyprými tvarmi a živočíšnu krásou. Leží jej pri nohách zástupy obdivovateľov, ktorí sú schopní pre ňu urobiť všetko. Peniaze zarobené prostitúciou posiela svojmu nemanželskému synovi Ludvíčkovi. Nana, možno nevedomky, svojím spôsobom mstí svet, z ktorého vzišla. A to prostredníctvom boháčov, ktoré finančne využije, potrápi svojimi rozmary a potom sa ich zbaví. Konzervatívny, ženatý a veľmi pobožný gróf Muffat sa tiež stane jej obeťou, hoci jej spočiatku opovrhuje. Nana si uvedomuje, že za seriózne maskou sa schovávajú muži veľmi chlipníci a mnohokrát aj hrubí, úplne rovnakí, aké poznala už vo svojom detstve. Po nejakom čase sa zamilovala do chudobného, nepekného herca Fontana a rozhodla sa žiť po jeho boku. Z Nany sa stáva verná žena, ale Fontan ju začne biť a Nana od neho utečie. Útechu nachádza v lesbickom vzťahu so svojou dávnou priateľkou sametky. S pomocou svojej prefíkaných komorné Zoe sa vracia k starému spôsobu života. Získava späť grófa Muff a zhromažďuje obrovské imanie. Tak, ako ponižoval Fontan ju, ponižuje teraz Nana všetkých mužov. Milenci, ktorí už o sebe vedia, chodia na spoločné večere a uvoľňujú si miesto u madam v spálni. Nanazačína strácať rešpekt u svojho služobníctva. Jej verná Zoe ju opúšťa. Prerába potrat. Nanin Zizi, Jiří Hugon, mladík, ktorý ju bezhlavo miluje, sa kvôli nej úspešne pokúsi o samovraždu. Priateľka sametky umiera. Nana usporiada dražbu a odíde nevedno kam. Vracia sa až po roku. Zisťuje, že jej syn Ludvíček umiera na kiahne. Onedlho, znetvorená kiahňami, umiera aj Nana, v deň, kedy začína francúzsko-pruská vojna.

HLAVNÉ POSTAVA:

Nana – prostitútka, nevyrovnaná, márnivá, často strieda nálady a pocity, neuvedomuje si, ako sa chová, myslia si o sebe, že je dobrá, obetavá a súcitná; ctižiadostivá, chce od ostatných obdiv a úctu, upína sa na jedného človeka, nešťastná, ale nie je to na nej vidieť, teatrálny, neviazaná, neobvykle krásna

Vedľajšie postavy:

Zoe – slúžka, ochotná, zmierená, obetavá, nesebecká

gróf Muffat – ľahko manipulovateľný

Sametky (jej správne meno je Satin – sme vo Francúzsku) – prostitútka, nestála

Vandeuvrese – slabý

Jiří Hugon – mladý, naivný, úprimný, nevinný

Filip – ľahko manipulovateľný

Fontan – krutý, panovačný, klamársky

Steiner – bohatý podnikateľ

Jazyk:

Autor využíva slangových, hovorových a mnohokrát až vulgárnych výrazov ( „Hnus ten Valerio! … Ach ty mrcha, desať Ľudovíta je v ťahu! … Nana, to je predsa Čupr dievča, tá jediná. Hurá, Nano! Hurá, ty suka zlatá). Využíva kontrastov (citácie – znetvorený tvár X zlaté vlasy). Veľmi často užíva priamu reč, ale objavujú sa aj pomerne rozsiahle opisné pasáže. Zola neváha popisovať aj tie najmenšie detaily, často nie príliš vábne (citácie).

Kompozícia: chronologická

Celkové tému: „prehnitosť“ vtedajšej francúzskej spoločnosti, Človek je ovládaný svojimi pudmi. Mali by sme si uvedomovať následky svojich činov. Ako sa správame k ostatným, budú sa ľudia správať k nám.

The post Nana – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.