Christiane Vera Felscherinow Archivy | StudijnySvet.sk

Christiane Vera Felscherinow (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Thu, 19 Jun 2025 23:12:41 +0000

Nemecká spisovateľka, známa predovšetkým svojou autobiografickou knihou o živote mladej narkomanky v Západnom Berlíne.

📝 Život

Christiane Felscherinow, narodená v Hamburgu, prežila detstvo poznačené rodinnými problémami. Jej otec bol alkoholik a násilník, matka sa snažila udržať rodinu pohromade, no bezvýsledne. Rodina sa neskôr presťahovala do Západného Berlína, kde sa Christiane v ranom veku dostala do kontaktu s drogovou scénou. Začala experimentovať s drogami, najprv s hašišom a marihuanou, neskôr s heroínom. Christiane sa rýchlo stala závislou a jej život sa začal točiť okolo zháňania peňazí na drogy. Aby si ich mohla dovoliť, začala sa prostituovať v okolí berlínskej stanice Zoo. Jej život upadol do špirály závislosti, kriminality a beznádeje. Christiane Felscherinow sa zoznámila s Detlevom, ktorý sa stal jej partnerom v živote i v závislosti. Spoločne prežívali ťažké chvíle, kedy sa navzájom podporovali, ale aj zraňovali. Christiane sa viackrát pokúšala o odvykaciu liečbu, no bez úspechu. Jej závislosť ju ovládala a bránila jej viesť normálny život. Aj napriek všetkému sa Christiane snažila udržať si nádej a bojovať o prežitie. Jej príbeh sa stal mementom a výstrahou pre mladých ľudí pred nástrahami drogovej závislosti. Po vydaní knihy My deti zo stanice ZOO a následnom filme sa Christiane Felscherinow stala nechtiac ikonou generácie, ktorá zápasila s drogami a spoločenskými problémami. Kniha a film odhalili temnú stránku Západného Berlína a šokovali verejnosť realistickým zobrazením života mladých narkomanov. Christiane sa snažila vyrovnať so slávou a pozornosťou, ktorú jej kniha priniesla. Napriek tomu, že sa jej podarilo na čas zbaviť závislosti, jej život zostal poznačený traumami z minulosti. Neskôr sa Christiane opäť vrátila k drogám a jej zdravotný stav sa zhoršil. Christiane Felscherinow sa stala symbolom tragickej generácie a jej príbeh zostáva aj naďalej aktuálnym varovaním pred nástrahami drog. Jej život je svedectvom o tom, ako ľahko sa dá skĺznuť na dno a ako ťažké je vrátiť sa späť do normálneho života. Christiane Felscherinow sa neskôr pokúšala o návrat do normálneho života. Vydala ďalšie knihy, v ktorých opisovala svoje skúsenosti a snažila sa pomôcť iným ľuďom s podobnými problémami. Aj napriek všetkým snahám sa jej však nepodarilo úplne uniknúť pred tieňom svojej minulosti.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Štýl Christiane Felscherinow je priamočiary a naturalistický. V jej dielach absentuje idealizácia a romantizácia. Autorka sa sústreďuje na realistické zobrazenie prostredia a postáv. Jazyk jej kníh je drsný, autentický, často používa slang a vulgarizmy, čo odráža prostredie, v ktorom sa dej odohráva. Dielo My deti zo stanice ZOO, napísané formou rozhovoru s novinármi, šokovalo verejnosť svojou otvorenosťou a naturalizmom. Christiane Felscherinow sa nezdráhala opísať najtemnejšie stránky svojho života, čím vytvorila silný a emotívny príbeh, ktorý rezonuje s čitateľmi dodnes. Jej tvorba sa zaraďuje do autobiografickej literatúry a zároveň predstavuje dôležitý dokument doby.

👥 Literárni súčasníci

Henning Mankell (Vražedné týždne, Psy z Rigy), Elfriede Jelinek (Pianistka), Günter Grass (Plechový bubienok), Patrick Süskind (Vôňa), Bernhard Schlink (Čítačka)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Christiane Vera Felscherinow (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

My děti zo stanice ZOO – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 05 Jan 2025 21:41:16 +0000

Kniha: My děti zo stanice ZOO

Autor: Christiane Vera Felscherinow

Pridal(a): ancalima

**Christiane Vera Felscherinow (*1962)**

Christiane F., celým menom Felscherinow, sa narodila v roku 1962. Je hlavnou postavou knihy My děti zo stanice ZOO. Neskôr bola obsadená do hlavnej role rovnomenného filmu. Christiane vyrastala v rodine, kde násilie, bitie a hádky boli naprosto bežné každý deň. Jej otec bol alkoholik.
V 6 rokoch sa presťahovala do Západného Berlína, nesocialistickej časti hlavného mesta Nemecka, ktoré bolo od socialistickej časti oddelené veľkou berlínskou stenou.
Po jednom výprasku otcom sa pokúsila spáchať ako dieťa samovraždu – chcela vyskočiť z 11. poschodia z okna. V 12 rokoch začala brať drogy – hašiš a marihuanu. Ve 14 nastupuje heroin. Stáva sa prostitútkou vo stanici metra ZOO.
V 16 rokoch vypovedá na súde ako svedkyňa vo veci prechovávania a pašovania drog, a reportéri časopisu Stern s ňou urobia rozhovor, z ktorého vznikne kniha.
S priateľom Alexandrom má syna, ktorý sa stáva hlavným zmyslom života.
Priateľ ju opustil. Zostáva sama, a v Grécku si nachádza nového priateľa, ktorý ju takisto opustil. Odchádza do USA, ale čoskoro sa vracia do Nemecka. Dnes žije v Berlíne.

Literárne-historický kontext

Umelecký smer

Svetová próza 2. polovice 20. storočia.
Nemecká literatúra.

Realizmus, naturalizmus

Z lat. Realis – skutočný, pravdivý
Skutočnosť zobrazuje pravdivo, reálne, bez příkras
Poukazuje na spoločenské nešvary, spoločenskú nespravodlivosť
Ukazuje, ako je človek ovplyvňovaný spoločnosťou
Vybíra si témy, o ktorých sa nemluví, napr. prostitúcia, rozvody, sexualita, väzenie

Naturalizmus

život človeka je podmienený jeho biologickou podstatou, biologickými potrebami
Dôležitú rolu hrá dedičnosť

Ostatní autoři

Vladimir Nabokov – ruský spisovateľ, Lolita
William Styron – americký spisovateľ, Sofiina voľba
Agatha Christie – anglická spisovateľka, autorka detektívnych románov
John Tolkien – anglický spisovateľ, Pán prsteňov, Spoločenstvo prsteňa, Hobbit

Rozbor: My děti zo stanice ZOO

Žáner knihy

Autobiografický román – autorka spracúva svoje vlastné zážitky a vzpomienky, to, čo kedysi sama prežila, v tomto prípade na drogovú závislosť v mladosti.
Reportážny román – dielo obsahuje nejen výpovede hlavnej hrdinky príbehu, ale aj výpovede vyšetrovateľa, kamarátov, priateľov z party, jej matky, aj ľudí, ktorí ju pod vplyvom drog poznali a pozorovali. Tieto výpovede boli nahrané na magnetofónový pásk a neskôr spracované vo forme reportáže do tejto knihy.

Námiet

V roku 1978 vypovedá Christiane F. v jednom súdnom procese ako svedkyňa. Jej výpoveď zaujala reportérov známeho časopisu Stern, ktorí sa rozhodli urobiť rozhovor s Christiane. Rozhovor mal trvať 2 hodiny, ale preťahol sa na dva mesiace.
Šokujúca výpoveď mladé narkomanky bola tak záujmavá a pútavá, že z nej vznikla kniha. Všetci členovia narkomanskej party, ktorí žili, túto knihu podporili a pridali svoje výpovede.
Názov knihy nesie podľa stanice metra Zoologická záhrada, ktorá bolo centrom narkomanov.

Jazykové prostriedky

Prevažuje nespisovný jazyk, jazyk ulice, predovšetkým
Slang – trip, ísť na vopici /absťák/, byť na háku, byť cool, háčko, haš /hašiš/, herák, šľahnúť si, fet
Vulgarizmy – drž hubu!, to je v prdeli – Axel zomrel

Postavy a ich charaktery:

Christiane – 13-ročná narkomanka, slabá osobnosť, bez životného cieľa, užíva heroin, vydeláva si prostitúciou, nie je schopná sa z závislosti vymaniť
Detlef – priateľ Christiany, užíva heroin, prostitút, nemôže odvyknúť, zatknutý za prechovávanie drog
Christianina matka – bezmocná, zúfalo sa snaží dcére pomôcť, vyzkúša všetky odvykacie spôsoby, nakoniec zachráni dcéru odvozom z Berlína na vidiek
Klaus – priateľ matky, nechápe Christianu, nezáleží na nej
Axel – kamarát Christiany, úmyselne sa predávkuje, zomiera
Babsi – kamarátka, zomrela vo 14 rokoch
Kessi, Stella – kamarátky z party, feťačky

Miesto a čas príbehu

Príbeh sa odohráva v 80. rokoch 20. storočia v Berlíne, hlavnom meste Nemecka. Autorka sa narodila r. 1962, jej príbeh začína vo 13 rokoch, teda v roku 1975.

Obsah diela

Kniha vypráva skutočný príbeh nemeckej narkomanky Christiane.
Príbeh začína tým, že sa 6-ročná Christiane presťahuje s rodičmi z vidieku do hlavného mesta Berlína, kde rodičia chcú získať nové pracovné príležitosti. Kúpia veľký byt, v ktorom sa rozhodnú založiť seznamovaciu kanceláriu. Toto podnikanie však ztroskotá.
Otec nesie neúspech veľmi ťažko a začína piť. Stáva sa z neho alkoholik, je stále zlý a nervózny a pravidelne v opilosti bije Christianu a jej o rok mladšiu sestru.
Matka už to s otcom nemohla vydržať, a tak od neho odchádza. Rozvedie sa a nachádza si nového priateľa Klausa. Christiane sa s sestrou s ním však nesnášajú.
Christianina sestra odchádza späť k opilej otcovi.
Christiane je veľmi osamelá. Najde si vo škole kamarátku Kessi, ktorá naučila Christianu chodiť za školu, piť alkohol a chodiť do evangelického „Domu stredu“, kde Christiana poprvé, vo svojich 12 rokoch, skúsila hašiš. Vo škole sa prudko zhoršil jej prospěch. Potkala mladíka menom Axel a zamilovala sa do neho. Axel je pokročilý narkoman, čo sa mu stalo osudným. Zomiera na záměrné predávkovanie – pícha si na záchode „zlatú dávku“. Na rozlúčku napísal dopis, v ktorom varuje všetkých pred drogami.
Christiane poprvé navštevuje Sound – najmodernejšiu diskotéku v Berlíne.
Tu sa stretáva s heroinom a stáva sa členkou drogově závislej party. Christiane sa spočiatku droze bráni, ale časom podľahne. Všetci v partě jej berú, takisto Christiana a jej chlap Detlef.
Parta sa pravidelne schádza vo stanici berlínskeho metra ZOO. Táto stanica sa postupne stáva vyhlásenou predovšetkým prostitúciou narkomanov a narkomanky.
Spočiatku sa Christiana cítila dobre. Bola veselá, uvoľnená, s matkou vychádzala lepšie a vo škole sa jej tiež lepšie darilo. Keď bola „sjetá“, bola šťastná a život jej bavil.
Časom sa jej stav začal meniť. Stala sa telesne aj psychicky závislou. Dostavila sa nervozita, napätie, stres, neustálá túžba po droge. Prestala chodiť do školy.
K matke bola hrubá, sprostá, drzá. Christiane prestávala mať peniaze na svoje denné dávky, ktoré sa neustále zvyšovali. Peniaze jej dával priateľ Detlef, ktorý nechcel, aby sa z Christiany stala prostitútka, a tak na drogy vydelával prostitúciou on sám. Christiana kradla. Postupne im peniaze prestávali stačiť a museli sa chodiť predávať obaja.
Z Christiane sa stáva vo 13 rokoch najlacnejšia a najubožejšia prostitútka.
Obom začína byť jasné, že takto žiť nemôžu a ani nechcú. Rozhodnú sa podstúpiť odvykaciu kúru. O závislosti Christiane na drogách sa dozvie jej matka, nájde ju v kúpelni s jehlou. Celé 2 roky nevedela o dvojím živote svojej dcéry a snaží sa jej co najviac pomôcť. Oba mladí ľudia odvykali asi týždeň a prežívali neskutočne ťažké abstinenčné príznaky. Mali bolesti, potili sa, zvracali, mali teplotu, nemohli požiť ani stráviť žiadne jedlo. Len jogurty. Nevydržali a museli z liečebne odísť.
Takmer ihneď si píchli heroin. Takto to skúsili asi 6-krát. Najdlhšie dokázali bez drogy abstinovať 14 dní.
Christianina matka bola zo stavu svojej dcéry zúfalá, a tak Christianu odviezla z Berlína preč, k príbuzným ďaleko od Berlína. Tým jej dala vo 15 rokoch novú šancu žiť a prežiť.
Niektorí jej kamaráti z party, aj jej najlepšia kamarátka, však toto šťastie nemali, stali sa obeťami heroinu, zomreli.
Na vidieku sa jej však vracia minulosť. Je vyhozená zo strednej školy a ako bývalú narkomanku ju nikam nechcú prijať. Ide teda na základnú školu.
Sní o tom postaviť domček, mať záhradu a na nej zvieratá a prístupovú cestu by zrušila, aby sa nemusela vracať do reálneho sveta.
Christiane sa po napísaní tejto knihy stala slávnou, obdržala značný honorár, ktorý jej, bohužiaľ, dopomohol k opätovnému návratu k heroinu.
Odvykla si, ale v porade o drogách priznala, že každý deň užíva metadón. Otehotnela s o 10 rokov mladším priateľom Alexandrom, ktorý ju opustil, a Christiane porodila vo 34 rokoch zdravého chlapca Jeana Filipa, s ktorým zostala sama.
Detlef strávil 15 rokov vo väzení za prechovávanie drog, kde droze odvykol a dnes žije spořiadaným životom s priateľkou.

Vlastný názor

Kniha je nesmierne poučná a varovná. Ukazuje nebezpečenstvo drogovej závislosti a nemožnosť vyliečenia sa.

The post My děti zo stanice ZOO – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

My deti zo stanice ZOO – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Sun, 29 Dec 2024 17:30:03 +0000

Kniha: My deti zo stanice ZOO

Autor: Christiane Vera Felscherinow

Přidal(a): N1234, Klára

Christiane Vera Felscherinow

(20. mája 1962, Hamburg)
autentická postava knihy
autobiografické vyprávanie
Roku 1978, vo veku šestnástich rokov, vypovedala Christiane F. v jednom procese ako svedkyňa. Jej výpoveď zaujala dvoch reportérov známeho časopisu Stern, ktorí chcú interview a pozvú ju na dve hodiny k rozhovoru. Z dvoch hodín sa stali dva mesiace a následne autobiografické dielo, ktoré v istom zmysle zvrátilo vtedajšie názory západonemeckej spoločnosti na mladistvých, ktorí sú závislí na drogách. Zo seriálu časopisu sa stala kniha, ktorá bola neskôr sfilmovaná. Christiane mala na tejto knihe záujem, pretože ako všetci narkomani si želala, aby už konečne bolo prelomené mlčanie o drogovej závislosti dospievajúcich. Všetci členovia narkomanskej party, ktorí dosiaľ žijú, túto knihu podporili.
sepsali novinári Kai Hermann a Horst Rieck
text vychádzal v časopise Stern a neskôr bol sepsaný knižne

UMĚLECKÝ SMĚR:

Nemecky psaná próza, 2. pol. 20. storočia

AUTOŘI TVOŘÍCÍ STEJNÝM STYLEM:

Radek John (Varovanie), reportážne prvky

Rozbor diela: My děti ze stanice ZOO

NAKLADATEĽSTVO: Mladá fronta 1978, preložila Zuzana Soukupová

LIT. DRUH/ŽÁNR:

Lit. druh: epika
Lit. forma: próza
Lit. žáner: autobiografický, reportážny román (vznik podľa nahraných výpovedí)

ŠTRUKTÚRA DIELO:

287 strán
autobiografický román (ich-forma)
ich-forma
Do vyprávania sú vkladané občasné výpovede ďalších osôb (jej matky, vyšetrovateľa)

TÉMA:

drogová závislosť mladistvých
popisy svojich stavov pod vplyvom drog, popis mesta (niečo zlého) x dediny (milované miesto)

MOTÍVY

drogy, násilie, prostitúcia, bezmoc, choroby, nešťastie, nedostatočná sebadôvera, mladosť, smrť, nebezpečenstvo

IDÉA

Varovanie pred drogovým nebezpečenstvom – nie len pre mladistvých, ale aj pre ich rodičov

POSTOJ AUTORKY

autorka hlavnou postavou, vypráva v ich forme, do diela sú zasadené aj výpovede matky, psychologičky, policajtky

VÝBER JAZYKOVÝCH PROSTŘEDKŮ:

Vrstvy slovnej zásoby: všeobecná, nespisovná slovenčina, spisovná – matka, psychologička
Slohové zafarbenie slovnej zásoby:
- vulgarizmy (drž hubu)
- slang (byť na háku, byť cool) -> narkomanský slang (háčko, trip)
- germanizmy
Textové a syntaktické prostriedky: vedľajšie vety, priamé reči, dlhé súvetia, rečnícke otázky
Umelecké prostriedky: metafora
Jazyková originalita autorky: všetko vypráva podľa pravdy, realisticky, nič nezafarbuje

KOMPOZIČNÝ PLÁN

Kompozičné postupy, dejová línia: postup chronologický, miestami retrospektívny.

Dejová línia reťazová, kniha mala 281 strán

Vnútorná výstavba dej:

Úvod: vzťahy v rodine, agresivita od otca, rozvod a zmena bydliska Christiane a matky
Zápletka: návšteva Domu Stredu, prvý prístup k drogám
Kríza: drogová závislosť, heroin
Peripetia: niekoľko pokusov o odvykanie, smrť niektorých priateľov, nútené presťahovanie k babičke
Záver: dočasné odvyknutie od heroinu, nájdenie priateľov u babičky a užívanie hašiša

ČAS, MIESTO:

Príbeh sa odohráva v 70. rokoch 20. storočia v Západnom Berlíne a pomenovaný je podľa nádražia Berlín Zoologischer Garten, ktoré v tej dobe bolo centrom narkomanov

POSTAVY:

Christiana – mladá dievčina, ktorá sa snaží za akúkoľvek cenu zapadnúť do party, doma je bítá otcom a nie je podporovaná zo strany matky, pri drogovej závislosti si vydeláva prostitúciou
Deflet – priateľ Ch., rovnako závislý na heroíne a tiež si vydeláva prostitúciou, je o pár rokov starší
Babsi – mladá dievčina, vychovávaná prarodičmi, kamarátka Christ., vo 14. rokoch sa stane najmladšou obeťou heroínu v Západnom Berlíne
Stella – kamarátka Christiany, občas s ňou bývala, v priebehu dej je zavretá do ženskej väznice
Otec Christiane – násilník
Matka – bez názoru, nedokáže prejaviť vlastný názor, príliš benevolentná
Kessi – kamarátka
Klaus – priateľ matky

DĚJ DIELO:

Christiana F. žila so svojimi rodičmi na vidieku, kvôli práci sa museli presťahovať do Berlína, načo sa jej rodičia rozviedli, pretože otec bol alkoholik a týral matku a dcéry. Christianina sestra zostala u otca a Christiana išla s matkou do Gropiusstadtu. Jej matka chcela pre ňu to najlepšie – aby jej mohla zariadiť útulný domov, zostávala v práci od rána do večera; že je Christiana závislá, o tom nemala tušenie približne 2 roky.

Christiana sa vo 12 rokoch zoznámila s hašišom v Dome stredu kam ju priviedla kamarátka Kessi. Našla si tam partu, kde sa cítila dobre. Po nejakej dobe jej to tam prestalo baviť a začala chodiť do Soundu – najmodernejšej európskej diskotéky, našla si tam svojho prvého chlapca Detlefa (prvého chlapca poznala už v Dome stredu, ide však o prvý opravdivý a dlhší vzťah). Hašiš jej po nejakej dobe prestala stačiť a začala šňupať heroin. Píchať si ho začala približne v trinástich rokoch a zanedlho sa u nej prejavila fyzická závislosť. Mala priateľa Detlefa, obaja sa vzájomne milovali a tiež boli obaja heráci. Detlef si na heroin vydelával prostitúciou na stanici ZOO a vždy sa podelil s Christianou, za nejakú dobu im to nestačilo a Christiana musela na stanici takisto. Boli stále spolu, niekedy aj Christiana s ním u ich kamaráta heráka prespávali. Christiana a Detlef boli výnimkou, že si skoro po stále rozumeli. Ostatní heráci sa väčšinou len medzi sebou hádali a väčšina ich priateľstiev sa rozpadla. Hádku najčastejšie vyvoláva fet.

Spolu s Detlefom sa snažili aj odvykať, ale najdlhšou dobou bez heroínu bolo 14 dní; pomáhala im pri tom Christianina matka. Po pár týždňoch navštevuje odvykacie centrum Narkonon – odtiaľ utečie. Detlef je zatknutý za prechovávanie drog. Vďaka žltačke na chvíľu s heroínom prestane, končí – ako inak – než na stanici s Detlefom. Zúfalá matka hľadá záchranu.

Preto ju poslala do západného Nemecka k príbuzným. Christiana začala nový život, a to bez heroínu, ale svojej minulosti neunikla hlavne vo škole. Niektorí jej kámoši z party (heráci) aj jej najlepšia kámoška Babsi sa stali obeťami heroínu – zomreli.

Christiana napomohla k sepsaniu tejto knihy, peniaze, ktoré obdržala, jej opäť spôsobili návrat k heroínu.

DOLOŽIŤ TYPIČNÉ ZNAKY NA UKÁZCE

Epika: rozvinutý dej, vypráva príbeh s postavami, prostredím, väčšinou je písaná v próze
Próza: súvislý text, jedna veta naväzuje na druhú, podľa myšlienok sa delí do odsekov
Román: veľa postáv, spletité osudy na najrôznejších prostrediach v dlhšom čase, má veľkú tematickú šíru, má rôzne umelecké prostriedky

FILM:

V rokoch 1980/1981 bola kniha sfilmovaná pod titulom My děti ze stanice ZOO.

POROVNÁNIE S JINÝM DIELOM

Sluha dvoch pánov – úplne z iného prostredia, nerealistické, ľudia v tomto diele nepoznajú takéto problémy

The post My deti zo stanice ZOO – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Deti z nádražia Zoo – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 20:51:52 +0000

Kniha: Deti z nádražia Zoo

Autor: Christiane Vera Felscherinow

Pridal(a): N1234, Klára

Christiane Vera Felscherinow

(20. mája 1962, Hamburg)
autentická postava knihy
autobiografické vyprávanie
Roku 1978, vo veku šestnásť rokov, vypovedala Christiane F. v jednom procese ako svedkyňa. Jej výpoveď zaujala dvoch reportérov známeho časopisu Stern, ktorí chceli interview a pozvali ju na dve hodiny k rozhovoru. Z dvoch hodín sa stali dva mesiace a neskôr autobiografické dielo, ktoré v istom zmysle zvrátilo vtedajšie názory západonemeckých spoločnosti na mladistvých, ktorí sú závislí na drogách. Z článkov časopisu sa stala kniha, ktorá bola neskôr sfilmovaná. Christiane mala na tejto knihe záujem, pretože ako všetci narkomani si želala, aby bolo konečne prelomené mlčanie o drogovej závislosti dospelajúcich. Všetci členovia narkomanskej party, ktorí dosiaľ žijú, túto knihu podporili.
napísali novinári Kai Hermann a Horst Rieck
text vychádzal v časopise Stern a neskôr bol napísaný knižne

UMELECKÝ SMER:

Nemecky písaná próza, 2. pol. 20. storočia

AUTOŘI TVORIACI STEJNÝM ŠTYLOM:

Radek John (Varovanie), reportážne prvky

Rozbor diela: Deti z nádražia Zoo

NAKLADATEĽSTVO: Mladá fronta 1978, preložila Zuzana Soukupová

LIT. DRUH/ŽÁNR:

Lit. druh: epika
Lit. forma: próza
Lit. žáner: autobiografický, reportážny román (vznik podľa nahraných výpovedí)

ŠTRUKTÚRA DIELO:

287 strán
autobiografický román (ich-forma)
ich-forma
Do vyprávania sú vkladané občasné výpovede ďalších osôb (jej matky, vyšetrovateľa)

TÉMA:

drogová závislosť mladistvých
popisy svojich stavov pod vplyvom drog, popis mesta(niečo zlého) x dediny (milované miesto)

MOTÍVY

drogy, násilie, prostitúcia, bezmoc, choroby, nešťastie, nedostatočná sebavedomosť, mladosť, smrť, nebezpečenstvo

IDEA

Varovanie pred drogovým nebezpečenstvom – nejen pre mladistvých, ale aj pre ich rodičov

POSTOJ AUTORA

autorka hlavnou postavou, vyprávia v ich forme, do diela sú zasadené aj výpovede matky, psycholóžky, policajky

VÝBER JAZYKOVÝCH PROSTREDIK:

Vrstvy slovnej zásoby: obecná, nespísovná čeština, spísovná – matka, psycholóžka
Slohové zabarvenie slovnej zásoby:
- vulgarizmy (drž hubu)
- slang (bejt na háku, byť cool) -> narkomanský slang (háčko, trip)
- germanizmy
Textové a syntaktické prostriedky: vedľajšie vety, priame reči, dlhé súvetia, rečnícke otázky
Umelecké prostriedky: metafora
Jazyková originalita autora: všetko vyprávia podľa pravdy, realisticky, nič nezabarvuje

KOMPOZIČNÝ PLÁN

Kompozičné postupy, dejová línia: postup chronologický, miestami retrospektívny.

Dejová línia reťazová, kniha mala 281 strán

Vnútorná výstavba deja:

Úvod: vzťahy v rodine, agresivita od otca, rozvod a změna bydliska Christiane a matky
Zápletka: návšteva Domu Stredu, prvý prístup k drogám
Kríza: drogová závislosť, heroin
Peripetie: niekoľko pokusov o odvykanie, smrť niektorých priateľov, nútené prestěhovanie k babičke
Záver: dočasné odvyknutie od heroinu, nájdenie priateľov u babičky a užívání hašiša

ČAS, MIESTO:

Príbeh sa odohráva v 70. rokoch 20. storočia v Západnom Berlíne a pomenovaná je podľa nádražia Berlín Zoologischer Garten, ktoré v tej dobe bolo centrom narkomanov

POSTAVY:

Christiana – mladá dievčina, ktorá sa snaží za akúkoľvek cenu zapadnúť do party, doma je mľaťena otcom a nie je podporovaná zo strany matky, pri drogovej závislosti si vydeláva prostitúciou
Deflet – priateľ Ch., rovnako závislý na heroíne a tiež si vydeláva prostitúciou, je o pár rokov starší
Babsi – mladá dievčina, vychovávaná prarodičmi, kamarátka Christ., vo 14. rokoch sa stane najmladšou obeťou heroinu v Západnom Berlíne
Stella – kamarátka Christiany, občas s ňou bývala, v priebehu deja je zavretá do ženskej väznice
Otec Christiane – násilník
Matka – bez názoru, nedokáže prejaviť vlastný názor, príliš benevolentná
Kessi – kamarátka
Klaus – priateľ matky

DEJ DIELO:

Christiana F. žila so svojimi rodičmi na vidieku, kvôli práci sa museli presťahovať do Berlína, načo sa jej rodičia rozviedli, pretože otec bol alkoholik a týral matku a dcéry. Christianina sestra zostala u otca a Christiana išla s matkou do Gropiusstadtu. Jej matka chcela pre ňu to najlepšie – aby jej mohla zaistiť útulný domov, zostávala v práci od rána do večera; že je Christiana závislá, o tom nemala tušenie približne 2 roky.

Christiana sa vo 12 rokoch poznala s hašišom v Dome stredu kam ju priviedla kamarátka Kessi. Našla si tam partu, kde sa cítila dobre. Po niečase ju to tam prestalo baviť a začala chodiť do Soundu – najmodernejšej európskej diskotéky, našla si tam svojho prvého chlapca Detlefa (prvého chlapca poznala už v Dome stredu, jedná sa však o prvý opravdivý a dlhší vzťah). Hašiš jej po niečase prestal stačiť a začala šňupať heroin. Píchať si ho začala približne vo trinástich rokoch a znedlouho sa u nej prejavila fyzická závislosť. Mela priateľa Detlefa, obaja sa vzájomne milovali a tiež boli obaja heráci. Detlef si na heroin vydelával prostitúciou na stanici ZOO a vždy sa podelil s Christianou, za niečasou im to nestačilo a Christiana musela na stanici tiež. Boli počas všetkého spolu, niekedy i Christiana s ním u ich kamaráta heráka prespávali. Christiana a Detlef boli výnimkou, že si skoro vždy rozumeli. Ostatní heráci sa väčšinou len medzi sebou hádali a väčšina ich priateľstiev sa rozpadla. Hádku najčastejšie vyvoláva fet.

Spolu s Detlefom sa snažili aj odvykať, ale najdlhšou dobou bez heroinu bolo 14 dní; pomáhala im pri tom Christianina matka. Po pár týždňoch navštevuje odvykacie centrum Narkonon – odtiaľ utečie. Detlef je zatknutý za prechovávanie drog. Ďakujúc žloutenci na chvíľu s heroinom prestane, končí – ako inak – než na stanici s Detlefom. Zúfalá matka hľadá záchranu.

Preto ju poslala do západného Nemecka k príbuzným. Christiana začala nový život, a to bez heroinu, ale svojej minulosti neunikla hlavne vo škole. Niektorí jej kámoši z party (heráci) aj jej najlepšia kámoška Babsi sa stali obeťami heroinu – zomreli.

Christiana napomohla k sepsaniu tejto knihy, peniaze, ktoré obdržala, jej opäť zpôsobili návrat k heroinu.

DOLOŽIŤ TYPIČNÉ ZNAKY NA UKÁZKE

Epika: rozvinutý dej, vyprávia príbeh s postavami, prostredím, väčšinou je písaná v próze
Próza: súvislý text, jedna veta navazuje na druhú, podľa myšlienok sa delí do odstavcov
Román: mnoho postáv, spletité osudy na najrôznejších prostrediach v dlhšom čase, má veľkú tematickú šírku, má rôzne umelecké prostriedky

FILM:

V rokoch 1980/1981 bola kniha sfilmovaná pod titulom Deti z nádražia Zoo.

POROVNÁNIE S INÝM DIELOM

Sluha dvoch pánov – úplne z iného prostredia, nerealistické, ľudia v tomto diele nepoznajú takéto problémy

The post Deti z nádražia Zoo – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Christiane Vera Felscherinow – životopis

Studijnysvet.sk — Fri, 13 Mar 2020 12:11:32 +0000

Téma: Christiane Vera Felscherinow

Zaslal(a): Caterine

CHRISTIANE VERA FELSCHERINOW (* 1962)

Christiane Vera Felscherinow je nemecká rodáčka známa ako hlavná postava knihy a rovnomenného filmu My deti zo stanice ZOO. Jej život sa stal predlohou pre tento príbeh.

ŽIVOT

Christiane sa narodila v Hamburgu, vyrástla v rodine pod vplyvom otca alkoholika. Násilie pre nič bolo na dennom poriadku. V ich šiestich rokoch sa s rodinou presťahovali na problematické sídliska, a keď ju otec fyzicky ohrozoval, pokúsila sa skočiť z okna jedenásteho poschodia. Téma násilia bolo v vtedajšom Nemecku tabu, Christiane nevidela žiadne riešenie a prepadla drogám. Aby vyhľadala peniaze na dávky, začala si privyrábať ako prostitútka na berlínskom stanici Banhof ZOO. Jej rodičia sa rozviedli, žila ďalej so svojou matkou a jej novým priateľom, prostitúcia si jej matka všimla až o rok neskôr.

Po nejakej dobe Christiane vypovedala ako svedkyňa v jednom procese, jej výpoveď zaujala dva reportérov časopisu Stern, a tak ju pozvali k rozhovoru. Z pôvodných dvoch hodín sa stali dva mesiace a postupne vzniklo autobiografické dielo My deti zo stanice ZOO. To zvrátilo vtedajšie názory západonemeckej spoločnosti na mladistvých s drogovými problémami.

Zo seriálu časopisu sa stala kniha a neskôr aj film. Christiane mala na knihe veľký záujem, pretože si ako narkomanka priala, aby konečne bola prelomená mlčanlivosť ohľadom drogovej závislosti a problémy sa začali riešiť. Členovia jej narkomanskú party túto knihu tiež podporili.

Vo svojich 14 rokoch bola poslaná k svojim príbuzným do dediny blízko Hamburgu, tam sa zoznámila s priateľom Alexandrom, s ktorým žila v Nemecku, za nejaký čas ju opustil. Po tej zdržiavala šesť rokov v Grécku, tu stretla ďalšieho priateľa, tiež ju ale opustil. Vyskytla sa aj v USA, potom sa vrátila do Nemecka, najprv do Kolína, neskôr zvolila Berlín, kde žije dodnes. Jej drogová závislosť sa podarila po niekoľkých liečeniach zastaviť až pred tehotenstvom, porodila syna.

ZAUJÍMAVOSTI

ľahké drogy začala užívať už v 12 rokoch
vyskúšala hašiš, marihuanu aj heroín
v roku 2008 znovu prepadla drogám a jej syn jej bol odobraný

DIELO

My deti zo stanice ZOO

The post Christiane Vera Felscherinow – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

My deti zo stanice ZOO – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Wed, 23 Jan 2019 21:16:28 +0000

Kniha: My deti zo stanice ZOO

Autor: Christiane Vera Felscherinow

Zaslal(a): N1234

Christiane Vera Felscherinow (20. mája 1962, Hamburg)

– autentická postava knihy

– autobiografickej rozprávanie

– Roku 1978, vo veku šestnástich rokov, vypovedá Christiane F. v jednom procese ako svedkyňa. Jej výpoveď zaujala dva reportérmi známeho časopisu Stern, ktorí chcú interview a pozvú ju na dve hodiny k rozhovoru. Z dvoch hodín sa stali dva mesiace a neskôr autobiografické dielo, ktoré v istom slova zmysle zvrátilo vtedajšie názory západonemeckej spoločnosti na mladistvých, ktorí sú závislí na drogách. Zo seriálu časopisu sa stala kniha, ktorá bola neskôr sfilmovaná. Christiane mala na tejto knihe záujem, pretože rovnako ako všetci narkomani si priala, aby už konečne bolo prelomené mlčanie o drogovej závislosti dospievajúcich. Všetci členovia narkomanskú party, ktorí stále žijú, túto knihu podporili.

– spísali novinári Kai Hermann a Horst Rieck

– text vychádzal v časopise Stern a neskôr bol spísaný knižne

ČAS, MIESTO:

Príbeh sa odohráva v 70. rokoch 20. storočia v Západnom Berlíne a pomenovaná je podľa nádražie Berlín Zoologischer Garten, ktoré v tej dobe bolo centrom narkomanov

DAJ DIELA:

Christiana F. žila so svojimi rodičmi na vidieku, kvôli práci sa museli presťahovať do Berlína, načo sa jej rodičia rozviedli, pretože otec bol alkoholik a týral matku a dcéry. Christianina sestra zostala u otca a Christiana išla s matkou do Gropiusstadt. Jej matka chcela pre ňu to najlepšie – aby jej mohla zariadiť útulný domov, zostávala v práci od rána do večera; že je Christiana závislá, o tom nemala tušenie približne 2 roky.

Christiana sa v 12 rokoch zoznámila s hašišom v Dome stredu kam ju priviedla kamarátka kessy. Našla si tam partiu, kde sa cítila dobre. Po nejakej dobe ju to tam prestalo baviť a začala chodiť do Soundu – najmodernejšie európske diskotéky, našla si tam svojho prvého chlapca Detlefa (prvého chlapca spoznala už v Dome stredu, jedná sa však o prvý naozajstný a dlhší vzťah). Hašiš ju po nejakom čase prestal stačiť a začala nełňupajte tabak heroín. Pichať si ho začala približne v trinástich rokoch a onedlho sa u nej prejavila fyzická závislosť. Mala priateľa Detlefa, obaja sa vzájomne milovali a tiež boli obaja heráci. Detlef si na heroín zarábal prostitúciou na stanici ZOO a vždy sa podelil s Christianom, za nejakú dobu im to nestačilo a Christiana musela na stanici tiež. Boli stále spolu, niekedy aj Christiana s ním u ich kamaráta Herák prespávali. Christiana a Detlef boli výnimkou, že si skoro stále rozumeli. Ostatné heráci sa väčšinou len medzi sebou hádali a väčšina ich priateľstvo sa rozpadla. Hádku najčastejšie vyvoláva fet.

Spolu s Detlef sa snažili aj odvykať, ale najdlhšou dobou bez heroínu bolo 14 dní; pomáhala im pri tom Christianina matka. Po pár týždňoch navštevuje odvykacej centrum Narkonon – odtiaľ utečie. Detlef je zatknutý za prechovávanie drog. Vďaka žltačke na chvíľu s heroínom prestane, končí – ako inak – ako na stanicu s Detlef. Zúfalá matka hľadá záchranu.

Preto ju poslala do západného Nemecka k príbuzným. Christiana začala nový život, a to bez heroínu, ale svoje minulosti neunikla hlavne v škole. Niektorí jej kamoši z partie (heráci) aj jej najlepšia kamoška Babs sa stali obeťami heroínu – zomreli.

Christiana napomohla k spísaniu tejto knihy, peniaze, ktoré dostala, jej opäť spôsobili návrat k heroínu.

UMELECKÝ SMER:

Nemecky písaná próza, 2. pol. 20. storočia

AUTORI tvoriacich ROVNAKÝM ŠTÝL:

Radek John (Varovanie), reportážne prvky

LIT. DRUH / ŽÁNER:

Lit. druh: epika

Lit. forma: próza

Lit. žáner: autobiografický, reportážne román (vznik podľa nahraných výpovedí)

Doložiť TYPICKÉ ZNAKY NA ukážke

Epika: rozvinutý dej, rozpráva príbeh s postavami, prostredím, väčšinou je písaná v próze

Próza: súvislý text, jedna veta nadväzuje na druhú, podľa myšlienok sa delia do odstavcov

Román: mnoho postáv, spletité osudy na najrôznejších prostrediach v dlhšom čase, má veľkú tematickú šírku, má rôzne umelecké prostriedky

ŠTRUKTÚRA DIELA:

– 287 strán

– autobiografický román (ich-forma)

– ich-forma

– Do rozprávanie sú vkladané občasné výpovede ďalších osôb (jej matky, vyšetrovateľa)

TÉMA:

– drogy, závislosť

-Popis svojich stavov pod vplyvom drog, popis mesta (niečo zlé) x dediny (milovanej miesto)

VÝBER JAZYKOVÝCH PROSTRIEDKOV:

-slang: „trip“, „ísť na Vopice“ (absťák) „bejt na háku“, byť „cool“;

– vulgarizmy: drž hubu

KOMPOZÍCIA DIELA:

– chronologická

POSTAVY:

Kessy: kamarátka
Detlef: priateľ Christiane
matka
Klaus: priateľ matky
Babs: kamarátka, zomrie

FILM:

V rokoch 1980/1981 bola kniha sfilmovaná pod titulom My deti zo stanice Zoo.

The post My deti zo stanice ZOO – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.