Charles Dickens Archivy | StudijnySvet.sk

Charles Dickens (život a dielo)

Studijnysvet.sk — Tue, 23 Sep 2025 08:35:27 +0000

Anglický prozaik a spisovateľ sociálnych románov viktoriánskej éry

📝 Život

Narodil sa v Portsmouthe ako druhé z ôsmich detí. Jeho otec bol úradníkom vojenského námorníctva, no mal problémy s financiami a rodina sa často sťahovala. Kvôli otcovým dlhom bol poslaný do väzenia pre dlžníkov a dvanásťročný musel pracovať v továrni na leštidlá na topánky, čo pre neho bola traumatická skúsenosť, ktorá ho poznačila na celý život. Táto skúsenosť formovala jeho sociálne cítenie a neskôr sa odrazila aj v jeho literárnej tvorbe, kde často zobrazoval chudobu a sociálnu nespravodlivosť. Neskôr navštevoval súkromnú školu, no jeho vzdelanie bolo prerušené kvôli práci. Po prepustení otca z väzenia sa vrátil do školy, no opäť ju nedokončil. Začal pracovať ako úradník v advokátskej kancelárii, neskôr ako súdny reportér a parlamentný stenograf. Vďaka týmto prácam získal skúsenosti s prostredím súdov, parlamentu a spoločnosti, čo neskôr využil vo svojich románoch. Jeho literárna kariéra sa začala písaním krátkych humorných poviedok a čŕt, ktoré publikoval v časopisoch pod pseudonymom Boz. Úspech mu priniesol humoristický seriál Pamäti klubu Pickwickovcov. Následne sa stal jedným z najpopulárnejších autorov svojej doby. Svojou tvorbou si získal široké publikum a jeho romány vychádzali na pokračovanie v časopisoch, čo zvyšovalo ich popularitu. Bol známy svojim sociálnym cítením a angažovanosťou. Zastával sa chudobných a utláčaných a kritizoval sociálnu nespravodlivosť vo viktoriánskej spoločnosti. Jeho romány sú plné realistických opisov života vtedajšej spoločnosti a postáv z rôznych sociálnych vrstiev. Bol dvakrát ženatý a mal desať detí. Zomrel vo veku 58 rokov na mozgovú mŕtvicu.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Jeho diela sa vyznačujú realistickým zobrazením viktoriánskej spoločnosti, so zameraním na sociálne problémy, chudobu, nespravodlivosť a triedne rozdiely. Často zobrazuje osudy detí a ich ťažký život v chudobných štvrtiach Londýna. Jeho romány sú plné živých a presvedčivých postáv, od tých najbiednejších až po bohatých a vplyvných. Dickens majstrovsky vykresľuje ich charaktery, motivácie a osudy. Jeho štýl je charakteristický detailnými opismi prostredia, postáv a situácií. Používa bohatý jazyk, plný humoru, irónie, ale aj patosu a sentimentality. V jeho dielach sa prelínajú realistické prvky s prvkami romantizmu a gotiky. Jeho humor je často satirický a zameraný na kritiku spoločenských pomerov. Jazyk jeho diel je bohatý a rozmanitý, prispôsobený charakteru postáv a prostrediu, v ktorom sa dej odohráva. Často používa dialekt a slang, čo dodáva jeho dielam autentickosť.

👥 Literárni súčasníci

William Makepeace Thackeray (Jarmark márnosti), Charlotte Brontëová (Jana Eyrová), Emily Brontëová (Búrlivé výšiny), George Eliot (Middlemarch), Anthony Trollope (Barchester Towers), Lewis Carroll (Alica v krajine zázrakov)

Rozbory a obsahy autora Všetky rozbory a obsahy

The post Charles Dickens (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Oliver Twist – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Thu, 30 Jan 2025 19:23:38 +0000

Kniha: Oliver Twist

Autor: Charles Dickens

Pridal(a): e.neradova

Charles Dickens (1812 – 1870)

Charles Dickens bol anglický prozaik, kritik sociálnej nespravodlivosti a predstaviteľ realizmu.
Narodil sa v roku 1812 v Portsmouthu a zomrel v roku 1870.
Nemal príliš šťastné detstvo. V 5 rokoch sa s rodinou presťahoval do Kentu a o ďalších 5 rokov neskôr do Londýna.
Jeho otec bol úradník, ktorý sa dokonca ocitol vo väznici pre dlžníkov.
Charles si musel sám vydieľať na živobytie – pracoval v dielni na výrobu leštidiel bot.
Oženil sa s Catherine Hogarthovou, dcérou svojho priateľa Hogartha.
V roku 1836 začína písať na objednávku nakladateľa Kroniku Pickwickovho klubu, prvé dielo, ktoré ho preslávilo. Potom sa oženil s dcérou svojho kamaráta Hogartha, s ktorou mal 10 detí.
Po vydaní svojich diel sa Dickens stal slávnym a v Anglicku a USA pořiadal turné, na ktorom predčítal svoje diela. Po návrate z Ameriky Dickens po čase začal strácať pamäť a mal prvý príznaky mŕtvice. V roku 1870 zomrel.

Ďalšie Dickensove diela:

David Copperfield
Malá Dorritka (príbehy detí, opustených sirotký, kritika súdobých inštitúcií)
Nadějné vyhlídky
Kronika Pickwickovho klubu (humoristický román, kritika súdobej anglickej spoločnosti)
Ponurý dom
Nicholas Nickleby
Starožitníkov krám

Realizmus a naturalizmus

Znaky realizmu:

Uplatňuje sa od polovice 19. storočia a v priebehu 20. storočia
Umelecký smer a metóda zobrazenia skutočnosti
Kritické poznávanie skutočnosti, požiadavka objektivity
Metóda kritickej analýzy (vplyv sociológie – A. Comte)
Presadzuje sa aj v maliarstve (Purkyně, Courbet, Daumier) a hudbe (Puccini, Verdi)
V literatúre: pravdivý obraz skutočnosti, komplexnosť obrazu človeka, prostredia, spoločnosti
Literárny hrdina sa v priebehu dejovej línie vyvíja a premieňa
Kritický realizmus: zosilnená kritičnosť, upozornenie na negatívne javy

Znaky naturalizmu:

Krajný smer realizmu, vychádzal z najnovších sociologických štúdií, že človek je obmedzený a ovplyvnený svojou biologickou podstatou a prostredím, v ktorom žije.
Úsilie o maximálnu objektivnosť (zachytenie ošklivých, odpudivých javov).
Aplikácia teórie dedičnosti.
Postavy: psychická nerovnováha, živelnosť, zvrátenosť.
Teoretik naturalizmu: Taine.
Uplatnenie najmä v literatúre.

Ďalšie spisovatelia:

Anglicko:
- William Makepeace Thackeray (Jarmok márnosti, Kniha o snoboch)
- Thomas Hardy (Neblahý Juda, Ďaleko od hlučného závodu)
Francúzsko:
- Honoré de Balzac (Ľudská komédia, Otec Goriot, Evženia Grandetová, Vesnický lekár)
- Gustave Flaubert (Paní Bovaryová, Citová výchova, Salambo)
- Émile Zola (Tereza Raquinová, Zabiják, Nana, Germinal, Ľudská bestia)
- Guy de Maupassant (Kulička, Miláčik)
Rusko:
- Nikolaj Vasilievič Gogol (Revízor, Mŕtve duše)
- Ivan Sergejevič Turgeněv (Lovcove zápisky)
- Lev Nikolajevič Tolstoj (Anna Kareninová, Vojna a mier)
- Fiodor Michajlovič Dostojevskij (Zločin a trest, Idiot, Zápisky z Mŕtveho domu)
Ďalší autori:
- Henryk Sienkiewicz – Poľsko
- Henrik Ibsen – Nórsko (Nora)
- Mark Twain – USA (Dobrodružstvá Toma Sawyera)

Rozbor diela: Oliver Twist

Základná charakteristika:

Literárny druh: próza
Literárny žáner: sociálny román

Téma a motívy:

Téma: život sirotka Olivera Twista, víťazstvo dobra nad zlom
Motívy: tajemný pôvod Olivera Twista a záverečné rozuzlenie pomocou neznámych príbuzenských sväzkov

Kompozícia:

Chronologická, len na konci sú epizódy vyprávané retrospektívne.

Vyprávač:

Román je napísaný hlavne vo 3. osobe prítomného času.

Hlavné postavy:

Oliver Twist – hodný, vďačný, sirota
Fagin – prezývaný žid, ,,šéf zlodejov“, zlý, organizátor krádeží a vlúpání
Bill Sikes – zlodej, vrah
Nancy – zlodejka, nakoniec Oliverovi pomáha
Pan Brownlow – adoptoval Olivera a zachránil ho pred smrťou
Monks – zlodej, nevlastný brat Olivera
Pani Maylieová – ujala sa Olivera potom, čo bol v jej domě postrelený
Róza Maylieová – teta Olivera, adoptovaná dcéra pani Maylieovej
Pan Sowerberry – pohrebnýk, u ktorého Oliver pracoval
Pan Bumble – obecný serbus, viedol obecný chudobinec, v ktorom Oliver vyrastal

Časopriestor:

Odohráva sa v 19. storočí v Anglicku v dvoch mestách, druhé z nich je Londýn

Dej (obsah) diela:

Jedného dňa sa vo špitáli narodí žene syn: Oliver Twist. Žena po pôrode umiera a sirota musí vyrastať v biede a hlade v miestnom sirotčinci. Po pár rokoch, keď je Oliver väčší a už mu nestačia denné dávky jedla, sa s kamarátom Dickom vzbúri. Kvôli tomu je Oliver poslaný do učenia k hrobníkovi panu Sowerberrymu. Tam sa k nemu ale nehovoria najlepšie. Pani Sowerberryová mu dáva málo najesť a ďalší učeň Noe Claypole a slúžka Karolína mu tiež robia rôzne naschvály. Preto sa Oliver jedného dňa rozhodne utiecť do Londýna. Cestou stretáva Johna Dawkinsa (Ferina Lišák), ktorý ho zavedie k svojmu šéfovi Faginovi. Oliver netuší, že sa zaplietol so zlodejmi a Fagin ho nenápadne pomocou hier učí kradnúť. Jedného dňa už Oliver nechce zostať zavretý v dome u Fagina a chce tiež vyraziť ,, pracovať“ s ostatnými chlapcami. Spoločne s Lišákom a Čódlom Batesom vyrážajú do ulíc. Lišák ukradne vec panu Brownlowovi a strčí ju do ruky Čódlovi. Oliver začne vyděšene utekať a všichni si myslia, že to Oliver kradol. Nakoniec je Oliver chytený políciou. Oliver potom všetko povie panu Brownlowovi a ten uverí, že je Oliver nevinný a ujme sa ho. S pomocou svojej hospodyně pani Bedwinovej Olivera vylieči a učí ho písať a čítať. Medzitým Fagin s Sikesom plánujú, ako Olivera dostať späť. S pomocou Nancy zistia, čo sa s ním stalo, a jedného dňa, keď ide Oliver vrátiť knihy, ho unesú. Pan Brownlow, ktorý sa vsadil s panom Grimwigom, že sa Oliver vráti, na neho márne čaká a brzy ho odepíše a vylepí plagáty. Tých si všimne pan Bumble a za peniaze navypráví panu Brownlowovi o Oliverovi všetko najhoršie. Medzitým Olivera zavrú v dome a väznia ho. Po nejakej dobe plánuje Sikes vlúpanie a potrebuje malého chlapca. Fagin mu ponúkne Olivera, a tak je Oliver donútený ísť s Sikesom vylúpiť dom v Chertsey. Ešte s ďalšími zlodejmi Barneyom a Tobym Crackitom sa kradú k domu. Pri lezení oknom dovnútra domu je Oliver postrelený obyvateľom domu sluhou Gilesom. Zlodeji ho rýchlo popadnú a utekajú, ale po ceste Olivera odhodia do príkopu, aby ich pronásledovatelia nedostihli. Druhý deň sa Oliver prebudí a ide prosíť o pomoc k domu, do ktorého sa včera chceli vylúpiť. Najskôr si obyvatelia myslia, že to je zlodej, ale potom im Oliver povie svoj príbeh. Pani Maylieová a Róza Maylieová zavolajú doktora Losberna a spoločne s ním sa o Olivera starajú. Brzy sa Oliver uzdraví a odíde spoločne s rodinou Maylieových na statok, kde sa učí čítať a písať. Potom onemocní Róza. Všetci sú nešťastní, ale Róza sa brzy uzdraví a Harry Maylie ju jedného dňa požiada o ruku, Róza ho ale odmietne. Jedného dňa Oliver za oknom uvidí Fagina a Monksa. Všetci ich potom hľadajú, tí ale ako by sa stratili zo zeme.

Medzitým vo špitáli v Oliverovom rodnóm meste umiera žena, ktorá bola pri Oliverovom pôrode. Nechá si zavolať pani Corneyovú a povie jej, že Oliverova matka jej zverila medailón a prsteň. Po pár dňoch sa pani Corneyová vydá za pana Bumblea. Obaja manželia sa potom stretnú s Monksom a za peniaze mu prezradia tajomstvo Oliverovej matky a spoločne sa zbavia medailónu a prsteňu.

Nancy potom vyslechne rozhovor medzi Monksom a Faginom, týkajúci sa tajomstva a ide tajne varovať Rózu Maylieovú. Ta jej uverí a zverí sa svojím priateľom. Druhý deň sa Oliver opäť stretne v Londýne s panom Brownlowom. Všetci sú šťastní a spoločne chcú objasniť tajomstvo Oliverovho pôvodu.

Medzitým sa Noe Claypole spoločne s Karolínou vydávajú do Londýna. Potkajú Fagina a stávajú sa zlodejmi. Noe zistí, že Lišák bol zatknutý a neskôr je poverený sledovaním Nancy, pretože Fagin tuší, že sa s ňou niečo deje. Noe zistí, že Nancy lupičov prezradila a odhalila Róze a panu Brownlowovi ich plány na Olivera. Noe to všetko povie Faginovi a ten Sikesovi. Sikes Nancy zavraždí a odíde z Londýna.

Potom sa pan Brownlow stretne s Monksom a sľubuje mu, že keď všetko prizná, tak ho nevydá polícii. Monks priznáva, že je Oliverov nevlastný brat a chcel Olivera zničiť kvôli otcovmu dedičstvu.

Sikes je nakoniec chytený a pri úteku sa omylem obesí. Je chytený aj Fagin a Noe, ale ten sa kvôli priznaniu obesenia vyhne.

Róza sa nakoniec zasnúbi s Harrym Mayliem. Manželia Bumblovi vypovia všetko, čo vedeli ohľadom Oliverovej matky Agnes Flemingovej a zistí sa, že Róza je Oliverova teta. Oliver nakoniec dostane svoje dedičstvo a rozdelí sa s Monksom. Pan Brownlow Olivera adoptoval.

Fagin je nakoniec popravený.

Inšpirácia dielom:

Román bol tiež niekoľkokrát sfilmovaný: 2005 – Roman Polanski (poľský režisér).

The post Oliver Twist – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Oliver Twvist – rozbor (obsah)

Studijnysvet.sk — Tue, 10 Dec 2024 21:33:23 +0000

Kniha: Oliver Twist

Autor: Charles Dickens

Pridal(a): Humunukuapua

Autor: Charles Dickens

Dickens bol anglický spisovateľ druhej polovice devätnásteho storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejších predstaviteľov svetového realizmu. Narodil sa v roku 1812 a jeho detstvo sa stalo inšpiráciou pre niektoré z jeho najslávnejších románov. Jeho otec skončil kvôli dlhom vo väzení a on ako malý chlapec musel pracovať v továrni. Prvé literárne pokusy predstavovali poviedky, ktoré vychádzali v časopisoch. Boli veľmi obľúbené, a tak dostal od nakladateľa objednávku na svoju prvú knihu. Tak vznikla slávna Kronika Pickwickovho klubu. Nasledovali ďalšie známe diela a Dickens sa stal čoskoro slávnym nielen v Európe, ale aj v Amerike. Zomrel roku 1870.

Ďalšie diela:

Kronika Pickwickovho klubu: humoristický román
Mikuláš Nickleby / 1839/ : Obsahuje prvky pikareskného a vývojového románu.
Starožitníkův krám /1841/ – konflikt dobra a zla.
Život a dobrodružstvá Martina Chuzzlewita / 1844/
Dombey a syn /1848/ – román z Dickensovho detstva.
Príbeh Davida Copperfielda /1850/ – nejobľúbenejšie Dickensovo dielo, veľmi autobiografické
Ponurý dom / 1853/ – toto Dickensovo dielo líči niekoľkoročný dedický spor
Zlé časy / 1854/ – román z prostredia severnej Anglicka.
Malá Dorritka / 1857/ – autor tu použil motív väzenia pre dlžníkov
Veľké nádeje / Nadějné vyhlídky, 1861/ – hlavný hrdina sirotek Pip túži po tom stať sa známym

Literárne historický kontext:

Realizmus:

Rusi:

Nikolaj Vasilievič Gogol, Fiodor Michajlovič Dostojevskij, Lev Nikolajevič Tolstoj, Anton Pavlovič Čechov, Ivan Sergejevič Turgeněv

Poliak:

Henryk Sienkiewicz

Francúzi:

Stendhal, Honoré de Balzac, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant, Émile Zola

Nór:

Henrik Ibsen

Dán:

Hans Christian Andersen

Rozbor diela: Oliver Twist

Žáner: sociálny román (Zeyer, Dostojevskij, Arbes, Májovci-Moravský)

Časové zaradenie: (2. pol.) 19. storočie

Charakteristika diela:

Jeden z prvých sociálnych románov 1. pol. 19. storočia, štylisticky zaraditeľný do realizmu. Dielo je ohlasom na negatívne dôsledky novelizácie chudinského zákona (1834), ktorá zrušila starý systém starobincov, založených na jednotlivých farnostiach, v ktorých boli chovanci, aj keď degradovaní sociálne, predsa len súčasťou spoločenstva, a nahradila ho novým, centralisticky organizovaným, ktorý sa v určitých rysoch podobal väzeniu.
Autor zavádza čitateľov medzi príslušníkov londýnskeho podsvetia, kde sa hlavný hrdina Oliver Twist ocitá zcela náhodne bez vlastného pričinenia. Dickens chcel nejspôs konštatovať, že dieťa žijúce vtedy na ulici ani nemalo inú možnosť – buď sa pridalo k nejakej zločineckej partii alebo zomrelo v biede a hlade. Inšpiroval sa aj vlastnými zážitkami z detstva. Život a pomery v tej dobej spoločnosti sú tu vykreslené zcela realisticky.
Jednotlivé prostredia – chudobinec, zlodejský úkryt majú všetky svoje tejdošné znaky, nejedná sa teda o konkrétny chudobinec v konkrétnom meste, ale o akýsi modelový, typický. To isté platí o postavách. Niektorí sú plní pretvárok, predstieraného záujmu o chudobných a prehnanej hrdosti, ako dobre o chudobe pečujú a aké o ňu majú starost.
Odlišnosť deja vo dne a v noci. Zatiaľ čo v noci sa odohrávajú chladnejšie – negatívnejšie scény vo zločineckej partii, krádeže a vlúpania, dej vo dne sa odohráva v pekných podmienkach v domoch šľachetných ľudí.

Obsah (dej):

Dej začína v okamihu, keď sa do nemocnice v anglickom mestečku dostáva mladá žena. Porodí chlapčeka, ale sama umrie. Chlapec dostal meno Oliver Twist a bol umiestnený do miestneho chudobinca. Tu v zlých podmienkach strávi prvých deväť rokov života. Následne sa dostáva do učenia k miestnemu hrobníkovi. Ten sa sice k Oliverovi chová pekne, ale má problémy s ďalším učeníkom, a tak sa rozhodne utiecť.

Po úteku sa Oliver vydáva do Londýna, kde sa spoznáva s dvoma miestnymi kapsármi, ktorí pracujú pre Žida Fagina. Oliver je slušný, ale jeho životná situácia mu nedáva na výber, stáva sa zlodejom. Pri jednej akcii je chytený. Pred odsúdením ho zachráni pan Brownlow, ktorý uverí, že sa do zločineckej skupiny dostal omylem. Oliver potom u pana Brownlowa začne žiť a všetko vyzerá, že sa to obráti do dobrého. V dome žije aj hospodyná pani Bedwinová, ktorá ho raz pošle vyriešiť objednávku kníh. Olivera však objavia Bill Sikes a Nancy, ktorí pracujú pre Fagina. Unesú ho, a on sa tak dostáva späť k Faginovi. Počas ďalšej zlodejskej akcie je Oliver ranený, ale vďaka niekoľkým zvratom sa čoskoro opäť stretne s panom Brownlowom.

Príbeh sa ďalej skomplikuje, objavuje sa Oliverov nevlastný brat Edward, ktorému hovoria Monks. Ten chce Olivera zabiť, aby sa s ním nemusel deliť o dedičstvo po otcovi. V komplikovanom závere knihy vyjde najavo, že pan Brownlow si mal kedysi vziať sestru istého pana Leeforda, ktorý je otcom oboch chlapcov. Záver knihy je ryzo optimistický, Fagin je chytený, Monks umrie a Olivera adoptoval pan Brownlow.

Hlavné motívy

motív tajomného pôvodu a záverečné rozuzlenie pomocou neznámych príbuzenských väzieb.

Vyprávač

Román je napísaný prevažne v 3. osobe v prítomnom čase.
Autor nie je účastníkom dejiny.
Vyprávanie zamerané skôr na dej a vylíčenie medziludských vzťahov.
Vyprávač do dejiny zas tak veľmi nezasahuje – dovoľuje si však menšie ironické poznámky, zvlášť na začiatku vyprávania.
Dej je napínavý, často sa stane niečo, čo by čitateľ nikdy neočakával.

Kompozícia

Je dodržovaná časová postupnosť, len na konci sú zaradené epizódy vyprávané retrospektívne. Na začiatku je časový skok približne 8-9 rokov, ktorý je vo vzťahu k ďalšiemu časovému rozloženiu dosť veľký. O dejinách v tomto období nie je nič napísané.
Román členený na 53 kapitol, v záhlaví každej kapitoly autor stručne nastínil, čo sa odohrá.

Popis prostredia slúži len na lepšie dotvorenie charakteru postáv a na názorné pochopenie ich konania.

Objavuje sa kontrast medzi prístupom jednotlivých postáv k životu – postavy plné optimizmu, radosti zo života a žijúce v harmonickom prostredí / postavy žijúce v biednych podmienkach s nečistými úmyslami, snahou škodiť druhým a na ich úkor sa obohacovať / postavy žijúce celkom v blahobytu, ale predsa nepriateľské a pohrdavé.

Snaha realisticky zachytiť nehreši spoločnosti, teda špatné vlastnosti (malomeštiackosť, korupcia), falošnú morálku a biedu (úradníci si hromadia peniaze, zatiaľ čo deti v sirotinci nemajú čo do úst)

Na druhej strane zidealizovaný záver, príliš veľa náhod, silná viera v šťastný koniec a Božie mlyny

Hlavná postava:

Oliver Twist

Sirotek – matka mu zomrela hneď po jeho príchode na svet. Meno mu je určené obcou. Vyrastá v chudobinci. Trpezlivo znáša neludské zaobchádzanie a poznámky, že je všetkým akorát na obtiaž a že by bolo lepšie, keby radšej zomrel. Napriek tomu v ňom neprepuká nenávisť k ľuďom, naopak sa snaží každému vyhovieť a byť nekonfliktný. Je dosť naivný, až príliš veľa dôveruje ľuďom. Nerozozná, či mu niekto nechce ublížiť.
Ináč sa toho veľa o jeho osobnosti nedozvieme, autor ho využíva ako postavu, pomocou ktorej popisuje pomery v spoločnosti a popoháňa dej.
Oliver sa veľmi nezaslúži o svoj ďalší osud. Nemá žiadne ambície – preto keď sa dostáva medzi londýnskych zlodejov, nesnaží sa utiecť – je rád, že má kde spať a čo jesť.
Vlastne celý jeho život je až príliš naplnený náhodnými udalosťami, ktoré by sa asi v skutočnom živote nestali, alebo aspoň nie v takom veľkom počte.
Má veľkú vôľu k životu, ktorá mu pomáha prekonávať aj kritické stavy v blízkosti smrti. Venovanú lásku a starostlivosť dokáže skvelo oplácať.

Ďalšie postavy:

Pan Bumble-Obecný sluha, neludským spôsobom viedol obecný chudobinec, je mu všetko, čo tu musí investovať, najradšej by všetkých chovancov nechal zomrieť. Je typický pokrytecký obecný úradník plný pretvárok sarkastického humoru. Egoista. Nečiní nič viac ako mu káže predpisy a keď predsa tak, tak sa náležite vychvaľuje.
Pan Brownlow-Dobrotivý starý pán, ktorý sa ako prvý ujíma Olivera a zachraňuje ho pred smrťou. Berie ho do svojho domu, kde sa o neho nezištné stará. Nenecháva sa ovplyvňovať názormi ostatných. Do Olivera vkladá veľa nádejí a plne mu dôveruje.
John Dawkins – Ferina Lišák-Mladý kapsár, zaučuje Olivera vo zlodejskom remesle. Nezáleží mu na nikom.
Fagin-Prohnaný starý Žid. Šéf zlodejskej bandy, organizuje krádeže a vlúpania, prechováva kradené veci. Za patríčné služby poskytuje útočisko ostatným zlodejíčkom.
Pani Maylieová-Šľachetná staršia dáma. Pečuje o Olivera potom, čo bol v jej domě pri krádeži postrelený. Má dobré srdce a Olivera si skoro obľúbi.
Róza Maylieová-Adoptovaná dcéra pani Maylieovej, Oliverova teta. Má podiel na zistení Oliverovho pôvodu. Nezaleká sa pri tom žiadnych prekážok.
Nancy-Zlodejka vo službách Fagina. Trochu rozporuplná postava. V jadre je dobrosrdečná, ale na druhej strane sa nedokáže vymaniť z vplyvu svojho priateľa Sikes a tým pádom z celej zlodejskej bandy.
- Aj keď sa podieľala na únose Olivera od pana Brownlowa, neskôr mu veľmi pomôže. Po vypočutí rozhovoru 2 členov zlodejskej bandy kontaktuje slečnu Rózu a vyzradí jej tajomstvo o Oliverovom pôvode. Stojí ju to veľa síl, pretože musí zdôvodňovať svoje nočné odchody. Všetko jej nakoniec stojí život.
Sikes, Monks -Zlodeji. Nie je tu spomenutý ich predchádzajúci osud ani dôvod, prečo sa zlodejmi stali. Nevieme ani nič podstatné, čo by ich charakterizovalo. Sikes v afekte zabil Nancy
Agnes Flemingová – matka Olivera, milovala Oliverovho otca Edwina Leeforda, s ktorým sa chceli vziať, ale on bol ženatý s ženou, ktorú nemiloval a mal s ňou syna; Agnes by určite zaopatrila, keby nezomrel v Ríme a ju nechal v Anglicku.
Harry Maylie – syn pani Maylieovej, miluje Rózu a obetuje svoje spoločenské postavenie, aby sa s ňou mohol oženiť
pan Losberne – doktor, priateľ rodiny Maylieových, spravodlivý, inteligentný, ale trochu zbrklý
pani Bedwinová – hospodyná u pana Brownlowa, starostlivá, láskavá, pečovala o Olivera, keď bol chorý
John Dawkins (Ferina Lišák) – mladý kapsár vo Faginových službách, drzý, sebavedomý
Čódl Bates – zlodej, jeden z Faginových učeníkov, všetkým sa smeje
pani Corneyová – predstavená špitálu, chamtivá, falošná, lstivá, neskôr manželka pana Bumbla, z ktorého bol rázom „podpantoflák“
pani Mannová – pestúnka a predstavená útulku, lakomá; pretvárala sa, že je opusteným deťom matkou, pričom väčšinu peňazí na ne si dávala do vlastnej kapsy
malý Dick – chudé dieťa v nalezinci, najlepší priateľ Olivera, bohužiaľ sa nedožije jeho návratu
pan Sowerberry – kultúrny pohrebník, Olivera si docela obľúbil, chcel pre neho kariéru funebráka
pani Sowerberryová – choť pana Sowerberryho, zakyslá semetrika, nesnášala Olivera
Noe Claypole – nadanec dobročinného ústavu, učeník u pana Sowerberryho, neskôr špeh u Fagina, líny, chamtivý, zbabelý, asi miloval Karolínu, ale skôr ju len využíval
Karolína – slúžka, kuchárka u pani Sowerberryovej, miluje Noema a nechá sa od neho zneužívať, aj keď s ňou zachádza ako s kusom hadru

Realizmus v diele

Z hlavných znakov realizmu tu nájdeme napr. typizáciu.
Aj keď ide o realistické dielo, záver je skôr romantický, až rozprávkový, všetko dobre skončí a zlo je spravodlivo potrestané.

Dickens kritizuje všetky vrstvy spoločnosti:

Pan Bumble reprezentuje malomeštiackého úradníčka, ktorý si hrá na dôležitého, ide mu len o peniaze, je prolhaný, nemá súcit, rád sa napije, vnucuje sa
Oliver symbolizuje nevinnosť, svet je k nemu krutý, aniž by niečo urobil
Fagin a Bill Sikes reprezentujú zločincov, nepracujú, kradnú, pijú, žijú v odpornom, nízkom prostredí
Polícia nefunguje, je veľmi pomalá

Kritika falošnej morálky:

Pan Bumble kričí na dvoch mladých ľudí, ktorí si dali pusu, pričom on sám sa vnucuje žene (a to kvôli peniazom), narážka na viktoriánsku morálku (na jednej strane boli ľudia puritáni a kritizovali všetko neslušné, na druhej strane viedli neslušný súkromný život)
Ženy kričia sprosté na Nancy, opovrhujú ju, pričom Nancy, aj keď je to dievča londýnskeho podsvetia, robí dobrý skutok
Nám

The post Oliver Twvist – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Charles Dickens – životopis

Studijnysvet.sk — Sun, 08 Mar 2020 14:27:35 +0000

Téma: Charles Dickens

Zaslal(a): Caterine

CHARLES DICKENS (1812 – 1870)

Charles Dickens bol anglický spisovateľ, považovaný za jedného z najväčších románopiscov 19. storočia. Tiež bol predstaviteľom kritického realizmu, preslávil ho predovšetkým román Oliver Twist.

ŽIVOT

Dickens sa narodil v znamení vodnára v anglickom meste Portsmouth. Prežil neradostné detstvo, jeho otec spoločne s matkou a ostatnými deťmi bol uväznený kvôli dlhom, a tak sa Dickens už ako dvanásťročný chlapec musel živiť sám. Väčšinu pracovnej doby trávil medzi ľuďmi, ktorí konali a správali sa hrubo. Objavenie nečakaného dedičstva pomohlo rodine z finančných problémov, však spomienky z detstva si Dickens so sebou niesol ďalej. To sa premietlo v jeho záujmu o deti s podobným osudom, zúčastnil sa mnohých charitatívnych akcií, a neskôr v jeho tvorbe.

V pätnástich rokoch sa stal advokátskym pisárom a potom tiež súdnym zapisovateľom. Nahlédnul do parlamentného spravodajstva a novinárstva, ktoré sa venoval celý život. Túžil po hereckej kariére, nemal však príliš cit pre drámu. Často viedol spory s vydavateľmi a trpel sebaľútosťou. Mal ale rád spoločenský život, a verejne čítal ukážky svojho diela. Publikum ho milovalo. To ho priviedlo ku slušnému majetku, ale aj psychickému vyčerpaniu, zomrel unavený a chorý, do poslednej chvíle pracujúci.

ZAUJÍMAVOSTI

známy iluzionista David Copperfield si svoj pseudonym zvolil práve podľa románu David Copperfield
mal 10 detí s manželkou Catherine Hogarthová , dcérou jeho kamaráta
niektoré jeho romány boli sfilmované
do súkromnej školy chodil až od dvanástich rokov

DIELO

1836 / 1837 –Pamäti klubu Pickwickovcov
1837 / 1838 – Oliver Twist,
1838 / 1839 – Život a dobrodružstvá Nicholasa Nicklebyho
1840 / 1841 –Starožitnícky obchod
1841 – Barnaby Rudge
1842 –Americké poznámky
1843 / 1867 –Vianočné knihy
1846 –Obrázky z Talianska
1846 / 1848 – Dombey a syn
1849 –Život nášho Pána
1849 / 1850 – David Copperfield
1852 –Anglické dejiny pre deti
1852 / 1853 – Ponurý dom
1854 –Zlé časy
1855 / 1857 –Malá Dorritka
1858 –Pretlačené práce
1859 –Príbeh dvoch miest
1860 / 1861 –Veľké nádeje
1861 –Príbeh obchodného cestujúceho
1868 –Práce z časopisu Domáce slová 1850 – 1859
1868 –Čarovná rybia kosť
1870 –Tajomstvo Edwina Drooda
1870 –Prejavy
1880 / 1882 –Listy
1885 – Básne a hry
1908 – Rôzne práce
Náš starý spoločný priateľ
Nádejné vyhliadky

The post Charles Dickens – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

Oliver Twist – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Mon, 28 Jan 2019 23:12:49 +0000

Kniha: Oliver Twist

Autor: Charles Dickens

Zaslal(a): Humunukuapua

Žáner: sociálna román (Zeyer, Dostojevskij, Arbes, Májovci-Moravský)

Časové zaradenie: (2. pol.) 19. storočia

Podrobný obsah:

Príbeh začína vo chvíli, keď sa do jedného anglického mestečka dopotáca mladá tehotná žena a v miestnej nemocnici porodí zdravého chlapca, avšak sama umiera. Dieťaťu je pridelené meno Oliver Twist a je umiestnené do chudobinca, kde je nútených žiť po deväť rokov vo strašné biede a chudobe. Aj napriek všetkej špinu, choroby a nedostatočnou stravu však Oliver prežije a vo svojich deviatich rokoch sa dostáva do učenia k hrobárovi Sowerberymu. Ten sa k nemu síce nespráva zle, ale jeho straší učeník Noe Clyapol a kuchárka Karolína ho v jednom kuse šikanujú, a preto raz (po bitke s Noem) v noci utečie. Nemal ale kam ísť, a tak sa vydal do Londýna, kde dúfal, že to bude lepšie. Tam sa hneď spočiatku zoznámil s mladými pánmi ferina Lišák a ČódlemBatesem, čo sú profesionálne vreckári v službách žida Fagina, ktorý je všetkému učil. Fagin potom príjme Olivera do svojej bandy a chce ho tiež vyučiť na zlodeja. Oliver je však úplne iný. Aj napriek kruté zaobchádzanie, ktorému bol zatiaľ vystavený, jeho duša je až nečakane čistá a neschopná neférového jednania a iných zlých. Napriek tomu je Oliver donútený sa zúčastňovať zločineckých akcií a pri jednej je však chytený. Pred odsúdením ho však uchráni pán Brownlow, ktorý ho vypočuje a verí mu. Chlapec potom žije nejaký čas u neho – zotavuje sa, pretože pri lúpežné akciu aj omdlel, a jeho dobrodinec si ho veľmi obľúbia, rovnako ako jeho gazdiná, pani Redwinová. Raz ho potom posiela vybaviť objednávku kníh, čiastočne aj preto, aby dokázal ako veľmi mu veria, ale pri tej ho chytí Bill Sikes so svojou milenkou Nancy. Obaja pracujú pre Fagina a ten je pre Olivera poslal. Ocitá sa teda späť v nečistej prostredí, kde jeho šľachetná duša trpí. Nebol však unesený len tak. Faginova banda sa chystá vylúpiť jeden dom a potrebujú k tomu dieťa, ktoré by sa dostalo do domu a otvorilo im. Oliver potom teda ide s nimi, ale keď plní svoju úlohu, je postrelený a všetci sa dávajú na útek. Olivera však zanesú iba do neďalekého priekopy, kde ho nechajú napospas osude. Chlapec sa radšej doplazí späť do domu, ktorý sa chystali vylúpiť a má opäť viac šťastia než rozumu. Majiteľka domu – pani Maylieová – sa ho ujme, zavolá doktora Losberneho a ten ho vylieči. Keď ho pani Maylieová spoločne s Losbernem vypočuje, rozhodne sa ho uchrániť trestu. Oliver tam potom nejaký čas žije, zoznámi sa aj so chovankou pani Maylieové – Rózou a jej synom Harrym. Tiež sa opäť stretáva s pánom Brownlow a má možnosť mu vysvetliť, prečo sa vtedy nevrátil. Zdá sa, že už bude všetko v poriadku, ale ani tu nie je Oliver v bezpečí, pretože Fagin ho chce opäť uniesť. Dôvodom tentokrát je, že sa na scéne objavil Oliverov nevlastný brat Edward Leeford, prezývaný Monks. Ten sa potrebuje Olivera zbaviť, aby získal celé dedičstvo po ich otcovi. Začal tým, že od obecného Serbus z mestečka, kde sa Oliver narodil, dostal medailón, ktorý ukradla Oliverovej matke správcova chudobinca. Ten potom dostal práve serbusBumble a predal ho Monks, ktorý ho hneď zahodil do rieky. Monks sa potom baví s Faginom, aby sa rozhodli čo ďalej a všetko nechtiac vypočuje Nancy. Tá sa potom vydá za Rózou, pretože sa chce napraviť, a všetko jej povie: že sa Monks rozhodol Olivera zničiť a spolčil sa preto s Faginom. Róza potom ponúka Nancy, aby sa už ku zlodejom nevracala, ale tá nakoniec odmietne. Stojí ju to však život, pretože keď sa Sikes dozvie od špeha Noa (ktorý kedysi pracoval u hrobára Sowerbyho) že je zradila, v návale zlosti ju Umláťte na smrť. Je potom zo svojho činu trošku vedľa a vydáva sa na útek, ktorý však pre neho končí neúspechom – začne ho naháňať polícia a on pri tom zomrie, pretože sa nechtiac obesí. Róza medzitým všetko povie pánovi Brownlow, ten chytí Monksa, udalosti dostávajú spád a všetko sa vysvetľuje – vzťahy sú zamotané, ako v nejakej telenovele. Ukáže sa, že pán Brownlow si mal brať sestru istého pána Leeforda, ktorý je otcom Olivera a Monksa. Tá však zomrela veľmi mladá, ale Brownlow aj naďalej udržiaval spojenie s jej bratom. Toho donútili, aby sa oženil so ženou, ktorú však nemiloval. Práve z toho zväzku pochádzal Edward alias Monks. Manželstvo však nevydržalo dlho a keď už spolu neboli schopní žiť, tak sa po čase rozišli. Leeford potom nejaký čas pobýval v rodine námorníka Fleminga. Starý Fleming mal dve dcéry a staršie Agnes sa do Leeforda zamilovala a on do nej. Z ich lásky sa narodil Oliver a ďalšie prekvapenia je, že sirota Róza je ona mladšia sestra Agnes, teda Oliverova teta. Panu Leefordovi potom jeden bohatý príbuzný odkázal svoje imanie a to po jeho smrti (zomrel v Taliansku) malo pripadnúť jeho synom. Keby sa teda Monks podarilo Olivera zlikvidovať, bolo by dedičstvo celej jeho. Keď sa ale všetko odhalilo, jeho plány boli zmarený. A nielen jeho. Žid Fagin je chytený, odsúdený a obesený a Monks tiež umiera na nejakú chorobu. Celý príbeh končí na realistický román moc romanticky – dobro kompletne víťazí nad zlom. Pán Brownlow Olivera adoptuje a Róza sa vydá za Harryho – syna svojej pestúnky, ktorého pred tým odmietla pre svoj chudobný a neznámy pôvod. Oliver teda žije šťastne medzi ľuďmi, ktorí ho majú radi a ktorá má rád aj on.

Charakteristika diela:

Jeden z prvých sociálnych románov 1. pol. 19. storočia, štýlovo začaditeľné do realizmu.Dielo je ohlasom na negatívne dôsledky novelizáciu chudunkého zákona (1834), ktorá zrušila starý systém starobincov, založených na jednotlivých farnostiach, v ktorých boli chovanci, akokoľvek degradovaní spoločensky, predsa len súčasťou spoločenstva, a nahradila ho novým, centralisticky organizovaným, ktorý sa v určitých rysoch podobal väzenia.
Autor zavádza čitateľa medzi príslušníkmi londýnskeho podsvetia, kde sa hlavný hrdina Oliver Twist ocitá úplne náhodne bez vlastného pričinenia.Dickens chcel pravdepodobne konštatovať, že dieťa žijúce vtedy na ulici ani nemalo inú možnosť – buď sa pridalo k nejakej zločineckej partii alebo zomrelo v biede a hladu. Inšpiroval sa i vlastnými zážitkami z detstva. Život a pomery v vtedajšej spoločnosti sú tu vykreslené úplne realisticky.
Jednotlivé prostredie – chudobinec, zlodejský úkryt majú všetky svoje vtedajšie znaky, nejedná sa teda o konkrétnu chudobinec v konkrétnom meste, ale o akýsi modelový, typický.To isté platí o postavách. Niektorí sú plní pretvárok, predstieraného záujmu o chudobných a prehnané hrdosti, ako dobre o chudobu starajú a akú o nemajú starosť.
Odlišnosť deje vo dne av noci.Zatiaľ čo v noci sa odohrávajú chladnejšie – negatívnejší scény v zločineckej partii, krádeže a vlámania, dej vo dne sa odohráva v peknom prostredí v domoch šľachetných ľudí.

Hlavné motívy – motív tajomného pôvodu a záverečné rozuzlenie pomocou neznámych príbuzenských zväzkov.

Autor nie je účastníkom deje.

Dej je napínavý, často sa stane niečo, čo by čitateľ nikdy neočakával.

Román členený na 53 kapitol, v záhlaví každej kapitoly autor stručne načrtol, čo sa odohrá.

Román je napísaný prevažne v 3. osobe v prítomnom čase.

Rozprávanie zamerané skôr na dej a opísanie medziľudských vzťahov.

Popis prostredia slúži len k lepšiemu dotvorenie charakteru postáv k názornejšími pochopenie ich rokovania.

Je dodržiavaná časová postupnosť, len ku koncu sú zaraďované epizódy vypravované retrospektívne. Na začiatku je časový skok zhruba 8-9let, ktorý je vzhľadom k ďalšiemu časovému rozloženiu celkom veľký. O deji v tomto období nie je nič napísané.

Objavuje sa kontrast medzi prístupom jednotlivých postáv k životu – postavy plné optimizmu, radosti zo života a žijúci v harmonickom prostredí / postavy žijúce v biednych podmienkach s nečistými úmyslami, snahou škodiť druhým a na ich úkor sa obohacovať / postavy žijúci celkom v blahobyte, ale napriek tomu neprajníckom a pohŕdavé.

Rozprávač do deja zas tak moc nezasahuje – dovoľuje si však menšie ironické poznámky, najmä na začiatku vypravovania.

-snaha realisticky zachytiť neresti spoločnosti, tj. zlé vlastnosti (malomeštiactvo, korupcia), falošnú morálku a biedu (úradníci si hromadí peniaze, zatiaľ čo deti v sirotinci nemajú čo do úst)

-na druhú stranu idealistický záver, príliš veľa náhod, silná viera v šťastný koniec a Božie mlyny

Dickens kritizuje všetky vrstvy spoločnosti:

-Pán Bumble reprezentuje malomeštiackeho úradníčka, ktorý sa hrá na dôležitého, ide mu len o peniaze, je klamársky, nemá súcit, rád sa napije, vnucuje sa
-Oliver symbolizuje nevinnosť, svet je k nemu krutý, bez toho aby niečo vykonal
-Fagin a Bill Sikes reprezentujú zločinca, nepracujú, kradnú, pijú, žijú v odpornom, nízkom prostredie
-polície nefunguje, je moc pomalá

Kritika falošné morálky:

-Pán Bumble kričí na dvoch mladých ľudí, ktorí si dali pusu, pritom on sám sa vnucuje žene (a ešte kvôli peniazom), narážka na viktoriánskou morálku (na jednu stranu boli ľudia puritáni a kritizovali všetko neslušné, na druhú stranu viedli neslušný súkromný život )
-ženy kričí sprosto na Nancy, opovrhujú jej, pritom Nancy, hoci je to dievča londýnskej spodiny, robí dobrý skutok
– námetom je autorovo celoživotné téma – tragický osud chudobných detí.
-Objavuje sa tu kritika zlé, pokazené spoločnosti a ich nedostatkov.

– Z hlavných znakov realizmu tu nájdeme napr. Typizáciu.

– Dickens vydával jednotlivé časti najskôr časopisecky, pretože sa bál, že by kniha nemusela byť úspešná. Sám spočiatku nevedel, ako všetko dopadne. Tým sa vysvetľuje, že je príbeh chvíľami zmätený a že v skutočnosti neopisuje len osud Olivera Twista, ale aj mnohých iných postáv. (Kritici ale vraj zistili, že mal Dickens každý román vždy dokonale premyslený a že s postavami doslova žil.).

-Dickens tu dokonale zobrazuje ako podmienky na dedine (chudobu, biedu skazenú povahu ľudí a neľudské podmienky, v ktorých museli vyrastať siroty v chudobincoch), tak tie najzapadnutejšie uličky mesta a prostredia, v ktorom chudobní ľudia v Anglicku žili.

-Títo prvky sú do istej miery autobiografické, pretože sám Dickens najskôr vyrastal v chudobe na dedine a neskôr sa s rodičmi presťahovali do Londýna, kde mali veľké sociálne problémy; sám ako malý musel pracoval v továrni. Dokázal teda všetko vykresliť tak, aby si čitateľ situáciu dokázal živo predstaviť.

-Používa veľa popisných pasáží. Niektoré sa mi zdali nudné a nepodstatné, ale napr. Opis Oliverova brata Monksa naháňal až strach.

-Nájdete tu tiež pár citátov, napr. Keď sa Oliver vracia pre svojho malého priateľa Dicka, ale ten už je mŕtvy, hovorí: „Náš svet je plný sklamania, často marí nádeje, ktoré rozmaznávajú najviac, a nádeje, ktoré sú nášmu založenia ku cti. „.

-Romana bol niekoľkokrát sfilmovaný a prepísaný ako divadelná hra.

-I hoci ide o realistické dielo, záver je skôr romantický, až rozprávkový, všetko dobre skončí a zlo je spravodlivo potrestané.

Hlavná postava:

Oliver Twist

Sirota – matka mu zomrela hneď po jeho príchode na svet.Meno mu je určené obcou. Vyrastá v chudobinci. Trpezlivo znáša neľudské zaobchádzanie a poznámky, že je všetkým akurát na obťaž a že by bolo lepšie, keby radšej zomrel. Napriek tomu všetko v ňom neprepuká nenávisť k ľuďom, naopak sa snaží každému vyhovieť a byť nekonfliktný. Je dosť naivné, až príliš moc dôveruje ľuďom. Nedokáže rozpoznať, či mu niekto nechce ublížiť.
Inak sa toho veľa o jeho osobnosti nedozvedáme, autor ho využíva ako postavu, pomocou ktorej opisuje pomery v spoločnosti a poháňa dej.
Oliver sa moc nezasluhuje svoj ďalší osud.Nemá žiadne ambície – preto keď sa dostáva medzi londýnskej zlodeja, nesnaží sa utiecť – je rád, že má kde spať a čo jesť.
Vlastne celý jeho život je až príliš naplnený náhodnými udalosťami, ktoré by sa asi v skutočnom živote nestali, alebo aspoň nie v tak veľkom počte.
Má veľkú vôľu k životu, ktorá mu pomáha prekonávať aj kritické stavy v blízkosti smrti.Venovanú lásku a starostlivosť dokáže skvele oplácať.

Ďalšie postavy:

Pán Bumble- Obecný sluha, neľudským spôsobom vedie obecný chudobinec, je mu všetkého, čo tu musí investovať, najradšej by všetky chovanca nechal zomrieť. Je typický pokrytecký obecnej úradník plný pretvárok sarkastického humoru. Egoista. Nerobí nič viac než mu kážu predpisy a keď predsa len, tak sa náležite vychvaľuje.

Pán Brownlow- Dobrotivý starý pán, ktorý sa ako prvý ujíma Olivera a zachraňuje ho pred smrťou. Berie ho do svojho domu, kde sa o neho nezištne stará. Nenecháva sa ovplyvňovať názory ostatných. Do Olivera vkladá veľa nádejí a plne mu dôveruje.

John Dawkins – Ferina Lišiak-Mladý vreckár, zaúča Olivera vo zlodejské remesle. Nezáleží mu na nikom.

Fagin -Prohnaný starý Žid. Šéf zlodejské bandy, organizuje krádeže a vlámania, prechováva kradnuté veci. Za patričné služby poskytuje útočisko ostatným zlodejom.

Pani Maylieová -Šľachetná staršia dáma. Stará sa o Olivera potom, čo bol v jej dome pri krádeži postrelený. Má dobré srdce a Olivera si čoskoro obľúbia.

Róza Maylieová- adoptované dcéra pani Maylieové, Oliverova teta. Má podiel na zistenie Oliverova pôvodu. Nezaleká sa pritom žiadnych prekážok.

Nancy -Zlodějka v službách Fagina. Trochu rozporuplná postava. V jadre je dobrosrdečná, ale na druhej strane sa nedokáže vymaniť z vplyvu svojho priateľa Sikes a tým pádom z celej zlodejské bandy.

Aj keď sa podieľala na únose Olivera od pána Brownlowa, neskôr mu veľmi pomôže.Po vypočutí rozhovore 2 členov zlodejské bandy kontaktuje slečnu Rozum a vyzradí jej tajomstvo o Oliverovej pôvodu. Stojí jej to veľa síl, pretože musí zdôvodňovať svoje nočné odchody. Všetko jej nakoniec stojí život.

Sikes, Monks -Zlodeji. Nie je tu spomenutý ich predchádzajúce osud ani dôvod, prečo sa zlodeji stali. Nevieme ani nič podstatné, čo by ich charakterizovalo. Sikes v afekte zabil Nancy

Agnes Flemingová – matka Olivera, milovala Oliverova otca Edwina Leeforda, s ktorým sa chceli vziať, ale on bol ženatý so ženou, ktorú nemiloval a mal s ňou syna; Agnes by určite zaopatril, keby nezomrel v Ríme a ju nenechal v Anglicku.

Harry Maylie – syn pani Maylieové, miluje Rozum a obetuje svoje spoločenské postavenie, aby sa s ňou mohol oženiť

pán Losberne – doktor, priateľ rodiny Maylieových, spravodlivý, inteligentný, ale trochu neuvážený

pani Bedwinová – gazdiná u pána Brownlowa, starostlivá, láskavá, starala o Olivera, keď bol chorý

John Dawkins (Ferina Lišiak) – mladý vreckár vo Faginových službách, drzý, sebavedomý

Čódl Bates – zlodej, jeden z Faginových učeníkov, všetkému sa smeje

pani Corneyová – predstavená špitálu, chamtivá, falošná, lesť; neskôr manželka pána Bumble, z ktorého bol razom „podpantoflák“

pani Mannová – pestúnka a predstavená útulku, lakomá; pretvaroval sa, že je opusteným deťom matkou, pritom väčšinu peňazí na ne si dávala do vlastného vrecka

malý Dick – chudobné dieťa v sirotinca, najlepší priateľ Olivera, bohužiaľ sa nedožije jeho návrate

pán Sowerberry – kultúrni pohřebník, Olivera si celkom obľúbil, chcel pre neho kariéru postavenú budovu hrobára

pani Sowerberryová – manželka pána Sowerberryho, zakysli Semetrika, neznášala Olivera

Noe Claypole – z dobročinného ústavu, učeník u pána Sowerberryho, neskôr špeh u Fagina, lenivý, humózny, zbabelý, asi miloval Karolínu, ale skôr ju len využíval

Karolina – slúžka, kuchárka u pani Sowerberryové, miluje Noema a nechá sa od neho zneužívať, aj keď s ňou zaobchádza ako s kusom handry

Charakteristika priestoru:

Ide o reálny priestor. Dej sa odohráva v dvoch mestách – názov prvého autor z istých dôvodov odmietol povedať, druhé mesto je Londýn. Popisuje kontrasty medzi jednotlivými prostrediami – mestský chudobinec / londýnskej podsvetia – svet zlodejov / domy občanov na vyššej úrovni. Dej sa odohráva v Anglicku 19. storočia.

Jazyk diela:

V diele sa objavujú slangové výrazy, zlodejský argot. Hlavný hrdina Oliver hovorí výhradne spisovne. -Autor využíva ľudový jazyk a objavujú sa tu tiež výrazy zo staršieho, prevažne zlodejského a židovského argot (napr. Blikne = zlodejská svietidlo, frak = doživotný trest, pridá = hodinky).

Ďalšie diela:

Kronika Pickwickovho klubu: humoristický román

Mikuláš Nickleby / 1839 /: Obsahuje prvky pikareskního a vývojového románu.

Starožitníkův krám / 1841 / – konflikt dobra a zla.

Život a dobrodružstvá Martina Chuzzlewit / čalzvita, 1844 /

Dombey a syn / 1848 / – román z Dickensove detstva.

Príbeh Davida Copperfielda / 1850 / – najobľúbenejší Dickensove dielo, veľmi autobiografickej

Ponurý dom / 1853 / – toto Dickensove dielo líči niekoľkoročný dedičský spor

Zlé časy / 1854 / – román z prostredia severného Anglicka.

Malá Dorritka / 1857 / – autor tu použil motív väzenia pre dlžníkov

Veľké nádeje / Nádejné vyhliadky, 1861 / – hlavný hrdina sirota Pip túži po tom stať sa známym

Literárno-historický kontext:

realizmus:

Rusi: Nikolaj Vasilievič Gogoľ, Fjodor Michajlovič Dostojevskij, Lev Nikolajevič Tolstoj, Anton Pavlovič Čechov, Ivan Sergejevič Turgenev

Polák: Henryk Sienkiewicz

Francúzi: Stendhal, Honoré de Balzac, Gustave Flaubert, Guy de Maupassant, Émile Zola

Nor: Henrik Ibsen

Dán: Hans Christian Andersen

The post Oliver Twist – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

Veľké nádeje – denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Fri, 25 Jan 2019 19:25:39 +0000

Kniha: Veľké nádeje

Autor: Charles Dickens

Zaslal(a): Petr

CHARAKTERISTIKA DIELA

literárny druh:próza
literárne smer:realizmus, 2. pol. 19. storočia
literárny žáner:román
literárne pôvod:francúzska literatúra

CELKOVÁ CHARAKTERISTIKA

Nádejné vyhliadky je román anglického spisovateľa Charlesa Dickensa, ktorý vyšiel v roku 1861 v Londýne.

POSTAVY

Hlavnou postavou celého románu je Príbeh je vlastne akýmsi zrkadlom jeho charakteru, a premien jeho správanie. Najprv je detinský, vzťahovačný a sústredení na seba, nakoniec však prejde vývojom, a stáva sa z neho nezávislý a vyrovnaný mladý muž, ktorý už vie, čo je v živote dôležité. Jeho dlhoročným poručníkom je dobrák Joe, jednoduchšie, ale dobromyseľný človek s prostými životnými cieľmi, ktorý ho vychováva spolu s Pipovej sestrou.

DEJ a KOMPOZÍCIA

Malý Pip je vychovávaný svojou sestrou a jej manželom, dobráckym Joeom. Jednou zo strachu pomôže ušlému trestanci. Ďalej sa udalostí netrápi, trestanca navyše znovu chytí, skôr je zaujatý tým, prečo ho bohatá slečna Havishamová pozýva do svojho domu. Pozvanie prijíma, a v jej dome sa zoznamuje s krásnu, ale krutou Estella a okamžite sa do nej zamiluje.

Náhle prichádza do Joeovej kaviarne londýnsky právnik Jaggers, ktorý má pre Pipa dobrú správu (odtiaľ názov „Nádejné vyhliadky“). Oznamuje mu, že jeden z jeho klientov ho poveril Pipovým poručníctvom, a dáva mu veľký majetok. Jedinou podmienkou je, že nikdy nesmie pátrať po svojom dobrodincami. To Pipovi ani nevadí – všetko nasvedčuje, že oným dobrodincom je slečna Havishamová a má s ním akési plány.

Pip sa sťahuje do Londýna, aby sa tu stal veľkým pánom. Býva so svojím priateľom Herbertom. Stále túži po Estelle, ktorá sa tiež presťahovala do Londýna, a okolo ktorej sa točí množstvo nápadníkov. Uchádza sa o ňu aj Pip, ale ona všetky vo svojej krutosti odmieta.

Jedného dňa sa u Pipa zjaví trestanec, ktorému pomohol. Vyjde najavo, že to on je tým dobrodincom, ktorý poskytol Pipovi finančné zázemie. Prišiel do Londýna inkognito pod menom Provis, pretože je z Anglicka doživotne vyhostený. Jeho jedinou túžbou je vychovať si vlastného pána, a to z Pipa. Pip je rozladený, kúzlo nádejných vyhliadok sa rozplynulo, a navyše ho trápi pocit viny, že kvôli peniazom opustil Joea. Pip sa chce Magwitche, ako sa trestanec v skutočnosti volá, čo najskôr zbaviť, a plánuje útek do inej krajiny. V dobe, kedy ho ukrýva pred políciou, ho však začne ľutovať, a obľúbia si ho. Pri spoločnom pokuse o útek je Magwitch zatknutý a po krátkom procese odsúdený na smrti.

Záverom knihy je Pipovi precitnutie, už nie je snobom a nevďačníkov, a uvedomuje si, čo je dôležité. Rovnako tak prezrie aj Estella.

JAZYK A ŠTÝL

Dielo je napísané chronologicky.Hojný výskyt priamej reči – výskyt vulgarizmov, zdrobnenín. Prirovnanie, grotesky a veľmi dobrý opis charakteristiky postáv. Moc sa nezaoberá popisom, hoci sa v texte občas vyskytuje. Všeobecná Čeština s nádychom vtedajší reči a štýlu písania.

O AUTOROVI

Charles Dickens(1812-1870) Narodil sa v Portugalsku. Nemal príliš šťastné detstvo. V ti rokoch sa s rodinou presťahoval do Kente, o ďalších 5 rokov neskôr do Londýna. Jeho otec bol úradník, ktorý sa dokonca ocitol vo väzení pre dlžníkov. Charles si musel sám zarábať na živobytie, pracoval v dielni na výrobu leštidiel na topánky. Roku 1836 sa oženil s dcérou svojho priateľa Georgea Hogartha – Caterina. Rovnakého roka začína na objednávku písať Kroniku Pickwikova klubu – jeho prvé dielo. Charles zomrel na mŕtvicu vo svojom dome v Kente roka 1870

Dielo:

Oliver Twist
KronikaPickwikova klubu
zlé časy
Dombeya syn

The post Veľké nádeje – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

David Copperfield – čitateľský denník (rozbor)

Studijnysvet.sk — Wed, 09 Aug 2017 19:43:45 +0000

Kniha: David Copperfield

Autor: Charles Dickens

Zaslal(a): Lydie

Rozprávanie o živote Davida Copperfielda do veku 11 rokov. Jeho celý život od narodenia.

Obdobie: Realizmus

Spôsob rozprávanie deja: Ich – forma

Doba deje: 19. storočia

Miesto deja: Anglicko – Blunderstone – Vranie hniezdo, Yarmouth, salemskej ústav, Londýn – firma Murdstone & Grinby, Dover – dom tety Betsy

Žáner: čiastočne autobiografický dvojdielny román (prečítané iba 1.diel)

Forma: próza

Literárny druh: epika

Jazyk a štýl:

Spisovný, až knižné, zložitá syntax, v knihe, je autor samotným Davidom. Keď chce autor na niečo poukázať, napíše to kurzívou. Občas sa objavujú básnickej výrazy, slová prevzatá z iného jazyka. Napr. z latinčiny (orákulum – veštba), z hebrejčiny (kabala – židovská mystika), z taliančiny (filigránska – drobná), z francúzštiny (bean ideál – predstava dokonalej krásy), z nemčiny (šnurbart – dlhé fúzy) a samozrejme do angličtiny, pretože je to anglický originál.

Dej v skratke:

David Copperfield rozpráva o tom, ako žili sami s mamičkou a opatrovateľkou, pretože jeho otec zomrel. Ako sa mali dobre do tej doby, než do ich vstúpil jeho otčim. Mamičkin nový muž. Prevráti jeho dočasný raný život, pretože je ako z kameňa. Nasťahuje sa k nim aj jeho sestra, rovnako bezcitná. David zažíva aj prvé detskú lásku, keď s jeho pestúnkou idú navštíviť jej príbuzných, kde je aj malá sirota Emilka. Posielajú Davida do školy bez návštev domov a potom ho otčim po jednej afére pošle pracovať. Všade rozpráva, ako tam jeho život prebiehal, jeho ťažkosti a strasti. Jeho mamička z dôvodu psychického týrania umiera spolu s jeho maličkým bračekom. David uteká z práce a útočisko nachádza pri svojej prísnej tety, ktorá sa ho ujme.

Postavy

David Copperfield: bystrý chlapec, zvedavý, optimistický, vytrvalý, usilovný chytrý, hodný, na svoj vek predčasne dospel, kvôli životným udalostiam, neskôr nešťastný

Mamička Klára: ešte skoro dieťa, neskúsená, skoro až naivné, jednoducho stále dieťa, manipulatívne, potom, čo s nimi začnú žiť tí dvaja, tak sa z nej stane nešťastná, zatrpknutá, uzavretá žena, je jej ľúto Davida, ale nie je schopná sa im postaviť

Peggotka: taká tá vďačná slúžka, oslovuje ich ako dieťatka, stará sa o ne, asi nie je moc múdra

Pán Murdstone: na začiatku zoznámenie vyzerá ako gentleman, hneď ako si ale Kláru vezme, tak sa z neho stane totálne bezcitný, bezchrbtový človek, obmedzuje ich osobnosť

Slečna Murdstone: rovnaká ako jeho brat, strašne konzervatívny, hovorí ako sa má kto správať, zatrpknutých, povyšuje

Teta Betsy: jej šupka je hrozne tvrdá, vyzerá ako strašne prísna žena, niečo ako slečna Murdstone, ale potom sa ukáže ako charakterný je, ako je milá a je schopná vrelosti

Pán Dick: je to čudák, naozaj, hovorili o ňom, že je blázon, potom sa ho ujala teta Betsy, akoby žil vo svojom svete, ale je to láskavý a dobrý človek

Miesta, kde sa kniha odohráva: Blunderstone – Vranie hniezdo, Yarmouth – u strýka Peggotyho v lodi, salemskej ústav, Londýn – firma Murdstone a Grinby, Dover – dom tety Betsy

Dej:

Začína to tým, že Dávid rozpráva o tom, že keď sa narodil s ohľadom na deň a čas, tak ženy prorokovali, že tohoto chlapca čakajú dve veci. Po prvé, že ho v živote čaká smola a že bude mať výsadu vidieť duchov a prízraky. Dávid, ale píše, že môže potvrdiť, že tá druhá vec sa mu ešte nedostavila a že si ani nesťažuje. A že to prvé máme posúdiť sami na základe čítania. Narodil sa v marci v Škótsku ako pohrobok, pretože jeho otec zomrel 6 mesiacov pred jeho narodením. Jeho sestra Trotwood – jeho teta Betsy mala v rodine veľký rešpekt. Tá k nim prišla v deň jeho pôrodu pred samotným pôrodom. Bola taká rázna, žena od rany a lamentovala, prečo ju tu chudinka usídlil v tak odľahlom dome Vranie hniezdo, že jej brat bol nezodpovedný a pochabý. Že bola moc mladučká na vydaj a na to byť matkou. Stále bola presvedčená, že sa musí narodiť dievča, bola si istá. A potom sa narodí David, pomenovaný po otcovi David Copperfield. Keď sa to dozvedela jeho teta, tak hneď zmizla bez rozlúčky, bez ničoho. Asi urazená, že to nie je dievčatko. Rozpráva o tom, ako žil celý život len s matkou a Peggotkou (ich slúžka). Ako to bolo pekné, keď spoločne sedávali pri krbe. Ako sa cítil v bezpečí. Rozpráva to tak, akoby si všetko pamätal, čo je na batoľa realisticky nemožné. Popisuje, ako vyzeral vnútro domu a ako vyzeral vonkajšok. Už od malička bol veľa bystrý. Možno sa pýtal Peggotky, či sa niekedy vydala atď. Jedného dňa sa jeho mamička vracia domu krásne nastrojenie a sprevádza jej pán s krásnymi čiernymi vlasť a bokombrady, ktorý je minulú nedeľu sprevádzal z kostola. Za dverami Peggotka vyhlási, že by sa pánovi Dávidovi seniorovi nepáčil a za to dostane sprda od svojej pani. Potom je zase sprevádzal z kostola a zastavil sa u nich na návštevu. A už sa u nich atmosféra a rodinná pohoda začala meniť. Trávili spolu menej času atď. A Dávid si začal pomaly zvykať na toho pána, že sa u nich objavuje – pán Murdstone. Nemal z neho moc dobrý pocit, pretože v ňom vzbudzoval pocity tiesne a žiarlivosti. Raz okolo nich prechádza a vezme Davida na výlet. Prídu do hotelovej izby, kde dvaja páni fajčí fajky. Normálne sa tam dospelí bavili, kde tie dva chlapi zmieni, že pani Copperfield je čarovná a krásna vdovička. Potom sa išli prejsť na skalnatý útes a vrátili sa až navečer, kedy David rozpráva mamičke, ako o nej páni hovorili. Nesmierne jej to zalichotí. Potom Peggotka navrhne výlet za jej bratom do Yarmouthe na 14 dní. David sa strachuje o mamičku, ale nakoniec vyrazí. A tak strávi niekoľko týždňov na lodi, kde zažíva pokojné ubytovanie. Býva tam Peggotky brat spolu s jednou vdovou, jeho synom a malou sirotou Emilka. K Emilce zvlášť priľne. Píše ako to bola najčistejšie láska, ktorú prežíval. Keď sa vracajú domov, tak to tam vyzerá úplne inak. Nová slúžka, a tak mu Peggotka povie, že má nového otecka. A tak to začalo, keď sa šiel s ňou privítať, tak už bola bojazlivejší a pán Murdstone ju hneď skrotil.A tak sa Dávid vrátil do chladného domova ako cudzí. Začína sa tam všetko meniť. Spôsoby, zvyklosti, všetko. Potom sa k nim nasťahuje jeho sestra – slečna Murdstone. Je úplne rovnaká, panovačná, peskoidní. Dávidovi začína tvrdý a nešťastný život. Z jeho matky sa stáva nešťastná a nesvojprávne žena. Občas sa pokúsi vzoprieť atď., Ale vždy sa stretne s odporom a je zmetená zo stola. Tomu všetkému David prihliada. Začínalo sa uvažovať o tom, aby Davy chodil do školy, ale zatiaľ sa nič nerozhodlo, a tak ho zatiaľ učili doma. Trénuje čítanie pred všetkými troma a nejde mu to. Robí chyby a je čím ďalej viac nervózny. Keby tam neboli Murdstoneovi, tak by mu to išlo raz dva, ale ich prítomnosť na neho vyvíjala hrozný tlak a strach. Za tých 6 mesiacov z neho urobili zarputilého, otupělého a tvrdohlavého človeka. Pri živote ho držali otcovej knihy z malej knihovničky a tak k nim utekal. Potom raz má na hodine pán Murdstone aj rákosku a stane sa zlomový bod. Pri nezdarný učenia, kedy jeho matka prepukne v plač, tak ho pán Murdstone odvedie hore do izby. Pri prvom šľahnutiu ho Davy uhryzne do ruky a prehryznú mu kožu do krve.Pak ho zmlátia tak, akoby mu chcel vymlátiť dušu z tela. A tak mu začína izolácia na päť dní, kedy môže len na chvíľu do záhrady a zase späť. Počas uväznenie sa rozhodne, že Davy pôjde do školy blízko Londýna. A tak na druhý deň Davy odchádza, ale ešte sa stihne rozlúčiť s matkou. Vezie ho forman, pán Barkis.Pri reči sa zmieni o Peggotce a pán Barkis sa vypytuje, či má nejakého nápadníka atď. A pošle po Davymu odkaz, aby jej napísal, že Barkis by nebol proti. Pri ceste ho vysadí u hostince, kde musí počkať na dostavník. Dostavníkom dochádza do Londýna. Tam ho vyzdvihuje pán Mell – jeden z učiteľov Salemského ústavu (vychudnutý, snedý mladý muž s vpadnutými tvárami a čiernou bradou). Cestou sa stavia u jeho starej matky, ktorá žije v biednych podmienkach, ale je prívetivá. A tak sa Davy dostáva do Salemského ústavu o prázdninách. Je tam jediný žiak. Celá škola tvorilo 45 žiakov, spali tam zdržiavali. Je tu vrátnik pán Tungay a riaditeľ ústavu pán Creakle. Za mesiac tam dorazili žiaci a Davymu začal študentský život. Medzi jeho spolužiakmi sú tam výrazní Traddles a Steerforth – vodca triedy. Pán Creakle bol snáď najprísnejšie a nejnelítostnější majiteľ školy, ktorý vyčíňal ako Dragoun a mláti všetky okolo hlava nehlava. Davy sa spriatelí so Steerforthem. Pre Davyho je Steerforth vzorom, vzhliada k nemu a myslí sa, že je mocný, pretože na jediného Steerfortha si pán Creakle z neznámeho dôvodu nedovolí. David sa stane Steerfothovým chránencom a urobí si z neho rozprávača. A tak každý večer mu David rozpráva príbehy z knižiek. Ale kvôli tomuto je ospalý a mrzutý. Vždy, keď mu príde balík s jedlom, tak sa automaticky rozdelí s ostatnými. Steerforth je ale na jednu stranu parchant a arogantný hrudiek. Steerforth raz poníži pána Mella a on na následky zo školy odchádza. Veľa veľkú úlohu v tom zohrávajú informácie, čo Davy vyzradil. Jedného dňa Davida čaká návšteva. Je to pán Peggoty s Hamom a prinesie mu morské raky a kraba. Vyruší je Steerforth a pripojí sa k nim. Davy sa ním pýši. Zvyšok polroku prebehne rovnako stereotypne. Potom ma Davy prázdniny a ide domov. Vstupuje s bojazlivosťou a úzkosťou, a nachádza matku samotnú, ako dojčí bábätko samotná. Vrelo a láskyplne ho privíta. Davy sa dozvedá, že má bračeka. Potom prišla aj Peggotka a spolu sa tam objímali. A tak Davy strávi jedno šťastné popoludnie. V desať večer sa ale vráti tamtí. Všetci sa náhle zmení. Davy sa uprace do izby a až ráno schádza dole. Pani mudstone mu dáva najavo, ako už sa teší až vypadne. Keď si Davy vezme do náručia bratřčka, nastane hysterický záchvat od tej hysterky. Všetko je v rovnakých koľajach.Skrátka, zvláštne zaľúbenie vo mne nemal nikto, ba ani ja sám v sebe nie, lebo tí, ktorí ma radi mali, to nemohli dávať najavo, a tí, ktorí ma radi nemali, to dávali najavo tak okato, že som mal trápne vedomie, ako rozpačito, nemotorne a bezducho stále vyzerám. Vždy, keď Davy vošiel, tak jeho mamička veselá hneď zmĺkla a zúzkostlivěla. Mudstone mu aj zakáže baviť sa s Peggotkou. Bolo to utrpenie, až mal Davy radosť, že odchádza. V deň odchodu si pamätá mamičku, ako stojí pri bránach s bábätkom nad hlavou. V návrate do ústavu Davy preskočí dva mesiace do jeho narodenín. V ten deň mu pani riaditeľovej oznámi, že jeho mamička je ťažko chorá. Potom mu oznámi, že zomrela a dieťatko pravdepodobne zomrie tiež. Druhý deň odchádza domov na pohreb. Cestou sa musí zastaviť u krajčíra, aby mu ušil oblek. Dozvedá sa, že bábätko umrelo taky. Dom je tichý. Peggotka noci presedel u nebožky, Murdstone sedí a plače a Mudstoneová píše pri písacom stole. Potom je pohreb. Peggotka mu potom prezrádza, ako mamička postupne chradla a bola nešťastná. A ako keď prišiel na prázdniny, tak bola zase veselá a keď odišiel, tak vyhlásila, že cíti, že už ho nikdy neuvidia. A tiež hovorievala, že umrie a že už sa nebojí. A popisuje, ako umrela v pokoji v spánku. Braček ju prežil len o deň. Hneď na druhý deň dostane Peggotka výpoveď. Jemu povedia, že už sa do školy nevráti. Od tej doby ho oba dva totálne zamuruje. Ignorácia úplná. Prehliadajú ho. A zrazu Peggotka navrhne, aby s ňou išiel zase na 14 dní do Yarmouthe. Týmto Peggotka oficiálne opúšťa ich dom. Zase sa stretne s Emilka, ale už to nie je také ako predtým. Dospela a už si nenechá dávať pusy. Odcudzili sa a už sa spolu netúlajú. Začínajú pytačky pána Barkise. Nakoniec majú ísť Barkis s Peggotkou na celodenný výlet a Emilka s Davym ich majú vyprevádzať. Bola to akoby svadobná cesta a po nej Peggotka Barkisová odchádza do nového domova. Potom sa Davy rozlúči s námorníkmi a strávi jednu noc u Peggotky, kde má svoj izbičku. Potom sa vracia Davy domov. A potom som upadol do takého zanedbávanie, že si na to nemôžem spomenúť bez hlbokého poľutovanie. Razom som sa ocitol v úplnej osamelosti – odlúčenie od všetkej priateľské pozornosti, odlúčenie od spoločnosti všetkých ostatných chlapcov môjho veku, odlúčenie od všetkej spoločnosti vôbec okrem od spoločnosti svojich beznádejných myšlienok – v osamelosti, ktorá, ako sa zdá, vrhá tieň ešte aj na tento papier, na ktorý teraz píšem. Moc si želá, aby mohol chodiť do najprísnejšie školy na svete. Mali ma neradi a prehliadali ma – tvrdohlavo, zlostne, neľútostne a vytrvalo.Málokedy mu dovoľovali ísť k Peggotce, ale predsa len. Tam zistil, že pán Barkis je trochu držgroš. Raz na svojich potulkách narazí na pána Murdstona spolu s jeho priateľom, ktorého Davy zahliadol vtedy dávno na návšteve. Chce je prejsť, ale Quinion sa ho začne vypytovať. Na odchode Davy zisťuje, že za ním pozerajú a evidentne sa o ňom bavia. Quinion u nich prespí a ráno Davyho čaká rozhovor, kde zisťuje, že bude pracovať u pána Quiniona v Londýne. A tak na druhý deň odchádza. Pracoval v skladisku. Akoby tam prezeral a vyraďovala fľaše, balenie fliaš do debien atď. Bola to firma na dodávky vín a liehovín. A tak opisuje život v tej práci. Býval u jednej rodinky v izbe. Ktorá bola taká zvláštna a mala aj málo peňazí. Mali ho ale radi a náklonnosť sa prehlbovala. Kvôli nejakým dlhom, ale toho pána zatvoria, potom ho prepustia, ale musí sa odsťahovať inam. Takže Davy si opäť musí zháňať podnájom. Ako vždy sa tešil na to až si kúpi dalamánek. Malé decko stratené vo svete. Je mu tak bezútešná, že sa rozhodne utiecť k svojej tete, ktorá ho, hneď, ako sa narodil, zavrhla. Zisťuje cez Peggotku, jej adresu. Na ceste ho bohužiaľ okradne jeden Holomek. Takže uteká k svojej tete s ničím. Musí nakoniec predať svoju vestu, aby získal peniaze na cestu. Po príšerné ceste sa konečne dostáva k tete. Tá ho na prvý pohľad odbije, že nech ide žobroniť inam. Vyzerá totiž príšerne. Ako naozajstný tulák. On ju rozpráva v skratke svoj príbeh a zrúti sa. S tetou žije slúžka Janeta a pán Dick. Pán Dick je hrozný čudák, ale má láskavé srdce a teta Betsy dáva na jeho úsudok. Jeho teta sa o neho postará a zvažuje, čo s ním. Oznámi mu, že napísala pána Murdstonovi, nech ju navštívi. Davy sa zdesí. A tak prichádza ako slečna Mudstoneová, tak i pán Murdstone.Tú ženskú vyvedie tetuška z miery už tým, ako na nej huláka, nech ju nešliape po záhonoch. A tak sa spolu dohadujú. Teta ho skoro nepustí k slovu a rokuje s ním, ako ešte nikto. Murdstone si ho chce odviesť a defacto ju vyhráža, že by mu ho mala dať, že inak bude stáť proti nemu do konca života. Že či mu ho nevydá, tak jeho dvere zostanú pre neho navždy zatvorené. Teta to vypočuje a pýta sa pána Dicka, čo má s Davym robiť. On odpovie: Dajte mu hneď zobrať mieru na šaty. A tak vyhlási, že to s Davym skúsi. A vymetie mu do tváre všetko a vyhodí ho. Na poslednej stránke Davyho pomenuje ako Trotwood a kúpi mu niekoľko oblekov. A tak Davy začal nový život. S novým menom v novom prostredí. Davy sa snaží na všetko zabudnúť. Posledná veta: Viem, len toľko, že bol a že prestal: a že som ho vypísal a tým to pre mňa končí.

The post David Copperfield – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.