📝 Život

Boris Vian sa narodil vo Ville-d’Avray pri Paríži. Jeho otec, Paul Vian, bol nezávislý rentier, ktorý sa venoval rôznym vynálezom. Matka, Yvonne Ravene, bola hudobníčka a hrala na klavír. Boris mal dvoch bratov, Alaina a Léona, s ktorými prežíval bezstarostné detstvo na rodinnom sídle. Už v mladosti Boris prejavoval mimoriadne všestranné nadanie. Vynikal v matematike a fyzike, zaujímal sa o hudbu a literatúru. Trpel vrodenou srdcovou chorobou, ktorá mu obmedzovala fyzickú aktivitu a ovplyvňovala aj jeho životný štýl. Študoval na lýceu v Sceaux a neskôr na École Centrale Paris, kde získal diplom inžiniera. Počas štúdií sa venoval aj hudbe, hral na trúbku v rôznych jazzových kapelách a začal písať básne a poviedky. V tomto období sa zoznámil s mnohými umelcami a intelektuálmi, ktorí ovplyvnili jeho umelecký vývoj. V povojnovom Francúzsku sa Vian stal prominentnou postavou parížskej bohémy. Jeho byty sa stali miestom stretávania umelcov, spisovateľov a hudobníkov. Sám Vian žil bohémskym životom, plným experimentovania a provokácie. Bol známy svojím nonkonformizmom, láskou k jazzu a extravagantným štýlom. Publikoval pod rôznymi pseudonymami, z ktorých najznámejší je Vernon Sullivan, pod ktorým vydával svoje skandalózne a provokatívne romány. Jeho literárna tvorba bola často kontroverzná a vyvolávala rozruch v konzervatívnej francúzskej spoločnosti. Napriek tomu si získal uznanie a obdiv mnohých čitateľov a kritikov. V hudobnej oblasti Vian komponoval piesne, hral na trúbku a spieval. Jeho hudobný štýl bol ovplyvnený jazzom a swingom, ale obsahoval aj prvky francúzskeho šansónu. Jeho najznámejšia pieseň, „Le Déserteur“, sa stala hymnou pacifistického hnutia. Vianova všestrannosť sa prejavovala aj v iných oblastiach. Pracoval ako prekladateľ, písal divadelné hry, filmové scenáre a venoval sa aj výtvarnému umeniu. Jeho život bol krátky, ale intenzívny a plný tvorivej energie. Zomrel na srdcový infarkt počas premiéry filmovej adaptácie svojho románu „Napľujem na vaše hroby“. Jeho dielo zostáva dodnes živé a inšpirujúce pre mnohých umelcov a čitateľov. Bol ikonou francúzskej avantgardy a jeho tvorba dodnes ovplyvňuje umelcov a mysliteľov.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Vianova literárna tvorba sa vyznačuje originálnou zmesou fantázie, humoru, satiry a absurdity. Jeho romány sú plné bizarných postáv, surrealistických scén a neočakávaných dejových zvratov. Často experimentoval s jazykom a formou, používal slovné hry, neologizmy a paródiu. Jeho štýl je expresívny, dynamický a plný energie. Jeho diela sa vyznačujú kritikou spoločenských konvencií, pokrytectva a absurdity modernej civilizácie. Vianova tvorba sa zaraďuje do literárneho smeru existencializmu a patrí k vrcholom francúzskej povojnovej literatúry.

👥 Literárni súčasníci

Jean-Paul Sartre (Múr), Albert Camus (Cudzinec), Simone de Beauvoir (Druhé pohlavie), Samuel Beckett (Čakanie na Godota)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Boris Vian (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Téma: Boris Vian

 Zaslal(a): Caterine

BORIS VIAN (1920 – 1959)

Boris Vian bol francúzsky spisovateľ, ktorý zastával aj mnoho iných povolaní. Pôsobil ako novinár, kritik, jazzový skladateľ, trubkár, herec, maliar alebo prekladateľ. Jeho najznámejším diele je román Pena dní.

ŽIVOT

Vian sa narodil v rodine obchodníka, mal celkom tri súrodencov. Študoval jazykmi a literatúru, svoje štúdium dokončil na technike. Stal sa inžinierom v odbore hutníctvo, toto povolanie ho však nikdy neuspokojilo, preto premýšľal, čo ďalej. Neskôr sa zoznámil s Claudom Abadie , ktorý ho priviedol k jazzi, a stal sa hudobníkom v jeho orchestri. Žil život medzi hudbou a žúry. Kvôli finančnej situácii ale musel hľadať prácu, našiel ju vo Francúzskom normalizačnom úrade a pracoval v tiež v Živnostenskej komore papierenského priemyslu.
Už v tom čase napísal niekoľko diel, bola ale vydaná až neskôr. Jeho prvý román Naplivu na vaše hroby zožal vo Francúzsku nevídaný úspech a významne mu pomohol zlepšiť jeho zlé financie. Zaujímavosťou je, že román prezentoval ako dielo Vernona Sullivana , čo bol Američan, a sám sa vydával iba za prekladateľa. Čoskoro vyšla pravda najavo, napriek tomu pod týmto menom vydal ešte tri ďalšie romány.

Francúzski kritici ho skritizoval pre sadistické a pornografické motívy príbehu, nakladateľ tohto diela bol obžalovaný a Vian odsúdený na 15 dní väzenia. Viedol dandyovský životný štýl, mal rád recesie a mystifikácie. Neodmetal stretnutie v spoločnosti filozofov a literátov. Tiež veľmi obdivoval Alfreda Jarryho , na ktorého tvorbu nadväzoval.

Celý svoj život trpel vrodenou srdcovou chorobou, ktorá bola ťažko zlučiteľná s jeho hektickým štýlom života a prác. Zomrel v mladom veku v Paríži na infarkt myokardu, práve pri premietaní filmovej verzie románu Naplivu na vaše hroby.

DIELO

• Hrdinské činy majorovy
• Napliju na vaše hroby (1946) román
• Motolice a planktón (1946)
• Pena dní (1947) román
• U mrtvých na barvě kůže nesejde (1947) román
• Jeseň v Pekingu (1947) román
• Zabte ošklivé (1948)
• Mravenci (1949) zbierka poviedok
• Červená tráva (1950) román
• Holky nemaj‘ ponětí (1950)
• Trhač srdca (1953) román

Posmrtne vydané diela

• Podšité chvilky (1962)
• Rozruch v Andénách (1966) román
• Vlkodlak (1970) zbierka poviedok
• Dušpastier z plavárne (1981) zbierka poviedok
• La Belle Époque, variétés (1982) zbierka poviedok

ZAUJÍMAVOSTI

• pseudonym Vernon Sullivan
• román Naplivu na vaše hroby napísal len za dva týždne
• českú verziu piesne Le Déserteur naspieval Jaromír Nohavica

The post Boris Vian – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Pena dní

 Autor: Boris Vian

 Zaslal(a): Peggy

Charakteristika umeleckého textu

Hlavnými hrdinami Vianova románu sú:

• Colin– bohatý pohľadaný mladík, býva v krásnom byte so súkromným kuchárom, vďaka jeho finančnému zabezpečenia nemusí pracovať, hlboko a oddane miluje Chloé, urobil by pre ňu čokoľvek; keď ho výdavky na Chloinu liečbu zruinuje, musí si hľadať prácu, avšak aj napriek jeho snahu sa mu nikde nedarí a vždy dostane vzápätí vyhadzov
• Chloé– neskôr Colinova manželka, krásna, milá, krehká; v priebehu príbehu ťažko ochorie (na ľavej pľúcach jej vyrastie lekno), takže je čím ďalej tým viac zoslabnutá a nemôže sa nijako prejavovať
• Chick– Colinov priateľ, fanaticky obdivuje Jean-Sol Partra a zbiera jeho diela, nie je tak bohatý, takže musí pracovať ako inžinier, lenže inžiniersky plat mu nestačí na nákladné knihy a iné predmety spojené s jeho idolom, a tak musí žiadať o pôžičku svojho strýka, neskôr mu požičiava aj Colin
• Alise– Colinova priateľka, taktiež obdivuje Partra, avšak je rozumnejšie než Chick a vie, kde sú patričné medze; chce si Chicka vziať, avšak ten nemá na svadbu dosť peňazí, pretože všetky utratia za svoju Partrovu zbierku

Román sa odohráva v Paríži, sa nedá presne určiť v akej dobe, ale pravdepodobne niekedy okolo roku jeho napísanie (1947). Dej sa točí okolo dvoch mladých mileneckých dvojicou, ktoré sa navzájom priatelí – Colina s Chloé a Chicka s Alise. Na začiatku sledujeme, ako sa tieto páry dali dohromady a všetci sú šťastní.

Colin si čoskoro vezme Chloé, odídu spolu na svadobnú cestu, avšak Chloé niekde ochorie (nejspíš počas cesty), a tak sa musia vrátiť a Chloé má nariadené len odpočívať. Doktor zistí, že na ľavej pľúcach jej rastie lekno, a to je príčinou všetkých ťažkostí. Aby mu Chloé napomáhaniu rast, nesmie za deň vypiť viac než dve lyžičky vody a má byť stále obklopená inými kvetmi, ktorých vôňa by mala lekno hubiť.

Medzitým majú problémy aj Chick a Alise, hoci spočiatku boli veľmi spokojní. Obaja sú náruživí milovníkov slávneho spisovateľa Jean-Sol Partra, na ktorého prednáške sa tiež stretli. Chick zbiera jeho diela, ale aj rôzne predmety, ktoré mu kedy patrili alebo ktorých sa kedy dotkol, čo ho príde veľa draho. Vzhľadom na tomu, že je len obyčajným inžinierom a nedostáva moc veľký plat, nemôže si také náklady dovoliť, a tak postupne redukuje všetky svoje výdavky, len aby mal na svoju zbierku. Kvôli tomu odkladá aj svadbu s Alise, ktorá po nej veľmi túži, a od tej doby, čo spolu začali bývať, za Partra už vôbec neutráca.

Colin robí všetko, čo môže, aby zaobstaral Chloé čo najviac kvetov a aby mala čo najlepšiu starostlivosť, takže nakoniec takmer príde na mizinu, hoci býval veľmi bohatý. Musí si nájsť prácu, aby mal z čoho platiť všetky tie kvety, ale pretože nikdy predtým nepracoval, nič mu poriadne nejde. Najskôr pracuje v továrni na zbrane, kde dostane za úlohu rovnomerne zahrievať klíčiace pušky tak, aby vyrástli rovno. To sa mu však nedarí, takže je prepustený. Ďalšiu prácu zoženie v banke, kde musí obchádzať podzemné trezor zlata a strážiť ho tak pred zlodejmi. Lenže pretože je unavený a nekráča dosť rýchlo, zlodeji ho predbehnú a zlatú ukradnú, takže znovu o prácu príde. Nakoniec sa stane poslom zlých správ, chodí po ľuďoch a ohlasuje im deň vopred, čo zlé sa im alebo ich blízkym prihodí, za čo ho samozrejme všetci nenávidia a uráža ho alebo po ňom hádže predmety. Jedného dňa dostane k doručenie obálku s vlastné adresou a je mu jasné, že Chloé budúceho dňa zomrie.

Chickovo fanatickej zbláznenie do Partra dôjde tak ďaleko, že prestane platiť aj dane v domnení, že mu štát nemôže nič zlé urobiť. Alise s tým nesúhlasí, avšak proti Chickově tvrdohlavosti nič nezmôže. Nakoniec Chick oznámi Alise, že už spolu nemôžu ďalej žiť, lebo už nemá pre nich pre oboch dosť peňazí a Alise si zaslúži niekoho lepšieho. Potom sa Alise vydá za samotným Partrem, aby ho presvedčila odložiť vydanie jeho novej knihy, ktorá by Chicka už úplne zruinovalo. Ten však odmieta, a tak ho Alise zavraždí srdce – bitkárom, ktoré tajne vzala CHICK. Neskôr sa vydáva po kníhkupectvách celom meste a systematicky ich zapaľuje a vraždí predavača, to všetko len preto, aby už Chick nemohol za Partra zbytočne utrácať a aby spolu mohli šťastne žiť. V posledným kníhkupectvo však sama uhorí. V tú dobu prídu k Chick domov vymáhacia dlhov a zastrelí ho.

Pohrebe Chloé sa teda zúčastňuje len Colin, jeho bývalý kuchár Nicolas a priateľka Isis. Keďže sa Colin ocitol na mizine, nemohol si dovoliť iný pohreb než pre chudobných, a tak je nútený pozerať sa, ako nosičmi rakvy, vodič, miništrant a kostolník ťažkou urážkou nevhodným správaním Chloinu telo, pretože úctyhodný pohreb si môžu dovoliť len tí, ktorí štedro zaplatia .

Na záver sa nechá zabiť aj malá myška, ktorá žila u Chloé a Colina, ktorý nakoniec zrejme zomrel žiaľom, a po tragických udalostiach nechce ďalej pokračovať v živote – nechá sa zjesť mačkou.

Všeobecne kultúrne a Literárnohistorická kontext diela

Podľa môjho názoru je Pena dní v dnešnej dobe rozhodne aktuálna, pojednáva totiž o nadčasových hodnotách, akými sú láska, priateľstvo či smrť. Že sa ľudia zamilovávajú, priatelí a umierajú, to sa predsa deje vo všetkých dobách. Jedná sa o veľmi dojemný príbeh, plný emócií, spočiatku len pozitívnych a vyvolávajúcich dobrú náladu, postupom času však čím ďalej tým viac pochmúrnych, vrcholíkoch v tragickom záveru, kedy vlastne takmer všetky postavy románu zomrú, každá iným a neobvyklým spôsobom. Taký príbeh je aktuálna pre všetky generácie, pretože znázorňuje pominuteľnosť ľudského šťastia a tiež silu lásky. To, ako sa blíži žalostný koniec, môžeme pozorovať na Colinova byte – spočiatku bol veľký a svetlý, keď spolu boli Colin s Chloé šťastní, avšak s počiatkom Chloinu zákernej choroby sa začne postupne scvrkáva, až nakoniec z neho malá myška na poslednú chvíľu len tesne stihne utiecť, inak by ju múru rozmáčkly.

V čase svojho vydania, a ešte za života autora nesklidil román valný úspech, toho sa mu dostalo až v 60. rokoch. V príbehu môžeme nájsť odkazy na známe osobnosti Vianovy doby, predovšetkým Jean-Sol Partra, ktorý je očividne parafrázou na slávneho existencialistického spisovateľa a filozofa Jean-Paul Sartra. Paródiou na Sartrovo Nevoľnosť je tu Zvracanie a miesto Sartrovo Bytia a ničoty (L’Être et le Néant) nazval Vian Partrovu knihu Písmo a neón (La Lettre et le Néon), čo je jazykovú hračkou vo francúzštine, pretože tieto názvy znejú vlastne rovnako, hoci znamenajú niečo úplne odlišné. Vian si v podstate robí žarty z kultu, ktorý okolo Sartra vznikol, a prehnaný do extrému ho stvárnil vo svojom románe. V knihe sa tiež niekoľkokrát objavuje zmienka o Vianově obľúbenom jazzovom skladateľmi, Duke Ellington.

Vian sa radí medzi existencialistov, hoci – ako už bolo spomenuté v predchádzajúcom odseku – väčšinou skôr čiastočne paroduje existencialistické autormi, aj keď určité znaky tohto smeru sa v jeho knihách objavujú. Ak porovnáme však Vianovu tvorbu napríklad so Sartrom, musíme uznať, že Vian existencializmus rozhodne neberie tak vážne. Existencializmus je filozofický a literárny smer, ktorý vznikol v Nemecku po prvej svetovej vojne. K jeho väčšiemu rozšíreniu však došlo až po druhej svetovej vojne, a to vo Francúzsku. Základnou myšlienkou existencialistického spisovateľa je postaviť svoju postavu, osamelú a izolovanou od spoločnosti, do vyhrotené situácie, keď sa ocitne v ohrozenia života, a sledovať, ako sa zachová. V tej chvíli je hrdina „odsúdený“ k slobode rozhodnúť sa, čo urobiť. Táto postava nakoniec dôjde k záveru, že na jeho voľbe rovnako vôbec nezáleží, pretože smrť je nevyhnutná, a že samotná existencia je nezmyselná. Dôležitým rysom je heslo „Boh je mŕtvy“, takže sa postavy ani nemôžu obracať k náboženstvo, aby im z bezvýchodiskovej situácie pomohlo. Človek sa potom snaží prekonať svoje zúfalstvo, až nakoniec dôjde k sebapoznania.

K tomu sa jeho knihy vyznačujú surrealistickým nádychom. Surrealizmus je umelecký smer kladúce dôraz na podvedomie človeka, na slobodné myslenie a zachytenie snov, pocitov, predstáv a myšlienok. Vznikol na začiatku dvadsiatych rokov minulého storočia. V doslovnom preklade znamená tento termín „nadrealita“, takže v surrealistickej tvorbe sa vyskytujú javy a deje, ktoré by v obyčajnom svete neboli možné.

Toto dielo má nezanedbateľný filozofický rozmer, lebo pojednáva o strachu zo smrti svojej a svojich blížnych, o zármutku nad stratou milovaných osôb, ale aj o šťastí, ktoré s sebou prináša láska a o tom, ako sa postupne môže vytratiť. Upozorňuje na fanatickosť (či už spôsobenú čímkoľvek) a jej možné katastrofálne následky a na zaslepenosť týchto beznádejných fanúšikov. Kritizuje sociálne pomery, manipulovateľnosť peniazmi (bez peňazí sa na človeka pozerajú všade skrz prsty a neprejavujú mu žiadnu úctu a dôstojnosť, avšak k bohatému človeku sa správajú zdvorilo a úslužne;“Bez peňazí ani kura nehrabú“) a ľahostajnosť k osudom cudzích ľudí, ktoré denne stretávame na ulici (to, že niekto len tak zomrie, nikoho nezaujíma). Absurdnosť, sprevádzajúce celý román, je dovedená k dokonalosti v záveru, kedy nešťastná Colinova myška prosí mačku, aby ju zjedla, tá je však moc lenivá a nechce sa jej, takže si nakoniec dá povedať až po dlhom prehováraní.

The post Pena dní – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Napliju na vaše hroby

 Autor: Boris Vian

 Zaslal(a): David

Boris Vian

• Pseudonym Vernon Sullivan
• Spisovateľ, prekladateľ, hudobník
• Narodil sa 10. marca 1920 vo Francúzsku
• Od mladosti trpel vrodenou srdcovou vadou (veľké citové puto smatkou)
• Vyštudoval odbor ťažkého priemyslu, jeho životnej cesty boli však iné
• Vroku 1942 sa zoznámil s Claudom Abadie, ktorý ho angažoval do svojho džezového orchestra
• Vojna sa Viana prakticky vôbec nedotkla.Dištancoval sa od nej. Žil vo víre hudby a tanca
• Ku koncu vojny pracoval vnormalizačným úradu. Po vojne v papierenskom priemysle. Tu začína tiež tvoriť. Píše prózu, avšak neúspešne.
• Stretáva sa sJeanom d’Halluinem, ktorý ho požiadal o tip na vydanie trháku.
  • „Trhák?Daj mi desať dní a ja ti ho urobím. „
• Vnovembra 1946 vychádza román Napliju na vaše hroby v nakladateľstvo Jeana d’Halluina. Pod dielom je podpísaný Vernon Sullivan – neznámy americký tvorca. Vian sám seba označil za prekladateľa.
  • Ztlače:
  • „Slúži ku cti amerických nakladateľov, že sa nikto znich neodvážil vydať tento chorobný žvásty akéhosi miešanca.Treba ľutovať toho, že sa vo Francúzsku našiel prekladateľ a firma, ktorá túto neslušnú a senilnej nechutnost rozširuje. To na túto knihu by sa malo naplivat! „
• Vroku 1947 vydáva Vercoquin a planktón – vydal pod vlastným menom.
• Na popud Daniela Parkera (Spoločnosť pre sociálnu a morálnu pomoc) dochádza kvyšetrovanie knihy Napliju na vaše hroby.
  • Edmond Rouge zavraždil svoju milenku Anne-Mari Massonovou.Na mieste činu nájdená kniha Napliju na vaše hroby. Rouge sa potom obesil.
  • Táto udalosť vzbudila obrovský záujem o knihu. Vian je finančne zaistený.
  • Dielo prezývané ako: „Podivný pornografický trhák.“
• Vydáva románPena dní – podpísaný B. Vian.
• September 1947 -vydáva druhý román ako Vernon Sullivan –Všetci mŕtvi majú rovnakú kožu (hl. Hrdina- vyhadzovač z nočného klubu pomenovaný ako Dan Parker)
• Vydáva románJeseň v Pekingu – podpísaný B. Vian.
• 1948- divadelné adaptácia románu Napliju na vaše hroby vo Verlenově divadle.
  • réžia: Fred Pasguali
  • kostýmy: Jean Boullet (ilustroval prvé vydanie Napliju na vaše hroby)
  • Nenaplnilo očakávania.Ľudia chceli vidieť vyobrazenie situácia podľa knižnej predlohy.To sa však nestalo.
• Jún 1948- vydáva tretí román ako Vernon Sullivan-Zabte škaredé.
• Vian sa priznáva, že je autorom diela Napliju na vaše hroby (je obnovené vyšetrovanie).
• 1949- súbor poviedokMravce
• 1950-vychádza románČervená tráva – podpísaný B. Vian.
• vydáva štvrtý román ako V. Sullivan-Holky nemajú potuchy.
• 1953-Srdcerváč – posledné román (mužský X ženský svet)
• 6.1956- Zomiera vo veku 39 rokov na zlyhanie srdca na predpremiére filmu Napliju na vaše hroby (je sklamaný úrovňou prevedenie)
  • Posledné slová: „Tyhlety chlapci sú americký asi ako môj zadok.“

Napliju na vaše hroby

• 24 kapitol(do 21. – ich forma, od 22. er forma)
• forma:román

Obsah knihy

Príbeh sa odohráva v Bucktonu a jeho okolie. Hlavným hrdinom je Lee Anderson beloch s černošskými predkov. Sám sa cíti viac ako černoch. Po smrti brata mu jeho ďalší brat Tom, vďaka kamarátov Clem, zabezpečuje prácu kníhkupcov v Bucktonu.

Ihneď po príchode Lee navštevuje bar u Richarda a drugstore. Od tej chvíle začína prežívať neutíchajúci orgie sa členov party navštevujúci drugstore a tiež podlieha alkoholu.

Zoznamuje sa s bohatým Dexterom, ktorému však chýba to, čoho má Lee na rozdávanie. Dexter ho pozýva k sebe na oslavu narodenín.

Tu sa Lee zoznamuje so sestrami Asquitovými. Do oboch dievčat sa poblázni. Obom sa dvorí. následne s nimi prežíva aj intímne chvíle.

Leeovi prichádza list od brata Toma, ktorý dáva najavo svoje sympatie s černochov, aby urýchlene dorazil.

Toma surovo zbili Morganovci chlapci. Tie rovnakí Morganovci ktorý Toma a Leeho pripravili o brata kvôli nešťastnej láske. Tom odchádza do New Yorku a pália svojej poslednej pouto-rodný dom.

Lee pociťuje zlosť. Chce sa pomstiť. Ako začiatok, nástroj svoje pomsty si vyberá sestry Asquithová.

Jean oznamuje Leeovi, že s ním čaká dieťa. on v tom vidí len lepšiu príležitosť, ako sa jej zbaviť.

Jean sa vydáva na vopred dohodnuté miesto, kde sa má stretnúť s Leem. Lee sa spoločne s Lou vydáva za Jean. Lou však vďaka Dexterovi pochopila, čo je Lee zač. Pri jednej zo zastávok po ňom vystrelila. Iba ho zranila. Lee ju následne surovo usmrcuje.

Na rade je jej sestra Jean. Tú pridusí a potom ju revolverom zasadí ranu z milosti.

O zradných činoch Leea sa dozvedajú policajti a začínajú ho prenasledovať. Lee je chytený a za svoje ohavnosti obesený.

„Myslím, že nie je možné byť jasnozrivý a zároveň veriť v Boha, a ja potreboval mať v hlave jasno. „

„Vo vnútri som sa cítil úplne veselo, a vtedy sa braček, ktorý je pod zemou, otočil v hrobe, a tak som mu podal ruku. A to je úžasný pocit potriasť rukou svojmu bratovi. „

„Nemôžeme nechať nejakého zatracenýho negra, aby tu táto vyvádzal.“

„Ľudia z dediny ho nakoniec obesili, pretože to bol neger. „

Postavy

Lee Anderson – kníhkupec, inteligentný človek, ktorý sa pri spomienke na svojho brata mení v bezcitné zviera, vypracovaný, hudobník, černošská krv

Tom Anderson – brat, učiteľ v černošskej škole

Hansen – kníhkupec

Dexter – bohatý mladík, bez krásy ideálov

Jean a Lou Asquithová – sestry, mladučká naivný

Disk, íly, Judy, BJ .- omladina z party, oddávajú sa veselí s Leem

Zhrnutie knihy

V románu sa objavujú morbídne udalosti s erotickou tematikou. Poukazuje na povrchnosť predsudkov voči čiernej rase, ktorá je v obrazu Leea menená na zaujímavosť a odlišnosť, ktorá v tých čo najviac pohŕdajú černochov vzbudzuje vzrušujúce túžbu poznávať, podobať sa.

The post Napliju na vaše hroby – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.