📝 Život

Bohumil Hrabal sa narodil v Brne, hoci väčšinu detstva prežil v Nymburku, v pivovare, ktorý viedol jeho nevlastný otec. Toto prostredie, plné farebných postáv a príbehov, malo neskôr silný vplyv na jeho tvorbu. Po maturite študoval na Právnickej fakulte Karlovej univerzity v Prahe, štúdium však nedokončil. Počas druhej svetovej vojny pracoval na rôznych pozíciách, od železničiara cez skladníka až po úradníka v poisťovni. Tieto skúsenosti mu poskytli bohatý materiál pre jeho neskoršie literárne diela. Po vojne sa venoval písaniu, no jeho prvé diela sa stretli s nepochopením a cenzúrou. Jeho literárna kariéra nabrala na obrátkach až v 60. rokoch, kedy vyšli jeho kľúčové diela ako Obsluhoval som anglického kráľa, Ostře sledované vlaky či Postřižiny. V tomto období sa stal jedným z najčítanejších a najobľúbenejších českých autorov. Normalizačné obdobie po roku 1968 prinieslo pre Hrabala opäť ťažkosti. Jeho diela boli zakázané a publikovať mohol len v samizdate alebo v zahraničí. Napriek tomu neprestal písať a jeho popularita neustále rástla, aj vďaka filmovým adaptáciám jeho diel, ktoré sa tešili veľkému úspechu. Hrabalov život bol poznačený aj tragickou udalosťou. V roku 1997 zomrel po páde z okna nemocnice, za okolností, ktoré dodnes nie sú úplne objasnené. Jeho smrť vyvolala vlnu smútku a špekulácií. Hrabalov život bol plný kontrastov a paradoxov, podobne ako jeho literárna tvorba. Od detstva prežitého v pivovarníckom prostredí až po štúdium práva, od manuálnej práce po literárnu slávu, od cenzúry a zákazov po svetové uznanie. To všetko sa odrazilo v jeho jedinečnom literárnom štýle a v jeho príbehoch, ktoré dodnes oslovujú čitateľov po celom svete. Jeho diela sú prekladané do mnohých jazykov a patria k trvalým hodnotám českej literatúry.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Hrabalov literárny štýl je charakteristický originálnym jazykom, ktorý spája hovorovú reč s poetickými prvkami. Jeho prózy sú plné humoru, irónie a grotesky, no zároveň sa v nich dotýka aj vážnych tém ako sú osamelosť, smrť či zmysel života. Typickým prvkom jeho tvorby je „pábiteľstvo“, neustále rozprávanie, ktoré vytvára dojem autentickosti a bezprostrednosti. Jeho postavy sú často obyčajní ľudia z periférie spoločnosti, ktorých osudy vykresľuje s pochopením a empatiou. Jeho diela sú plné bizarných situácií, absurdného humoru a lyrických opisov, ktoré vytvárajú neopakovateľnú atmosféru. Hrabalov jazyk je bohatý na metafory, prirovnania a neologizmy, čím dosahuje vysokú mieru poetickosti a originality. V jeho dielach sa prelínajú realistické prvky s prvkami magického realizmu a grotesky, čo vytvára jedinečný a nezameniteľný literárny štýl.

👥 Literárni súčasníci

Milan Kundera (Žart, Nesnesiteľná ľahkosť bytia), Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol), Josef Škvorecký (Zbabělci, Prima sezóna), Bohumil Doležal (Návrat), Ota Pavel (Smrť krásnych srncov)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Bohumil Hrabal (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Ostre sledované vlaky

Autor: Bohumil Hrabal

Pridal(a): Hanka, Daniel Semotan

Bohumil Hrabal (1914-1997)

• Český prozaik, spisovateľ – písal poviedky, novely, experimentálne texty, romány.
• Proslul svojím humorom a absurdistickým pohľadom na svet. Písal zrozumiteľným, jednoduchým jazykom. Jeho diela odrážajú skúsenosti s totalitným režimom v Československu. Inšpirácia reálnym životom, rodinou i priateľmi.
• Jeho matka sa neskôr vydala za Františka Hrabala, správcu a neskôr riaditeľa nymburskej pivovaru, ktorý Hrabala adoptoval. Detstvo strávil v Nymburku, kde navštevoval základnú školu a reálne gymnázium. Po gymnáziu pokračoval v štúdiu práv na Univerzite Karlovej v Prahe, ktoré dokončil až po druhej svetovej vojne.
• Hrabal vystriedal počas svojho života radu povolaní – pracoval ako číšnik, výpravčí, skladník, poisťovací agent, robotník v oceliarňach a nakoniec ako balič sběrového papiera. Táto rozmanitá skúsenosť mu poskytla dôležitý vhľad a skúsenosti, ktoré potom hojne využíval vo svojich dielach.
• Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy v roku 1968 mu bolo dočasne zakázané publikovať – v tejto dobe však vznikli jeho vrcholné diela, román Obsluhoval som anglického kráľa, próza Postrižiny, trilógia Svadby v dome. Jeho diela vychádzali buď v samizdate alebo v zahraničí. Od roku 1975 mu bolo opäť dovolené publikovať, aj keď všetky diela samozrejme podliehali cenzúre.
• Tragicky zomrel 3. februára 1997, keď vypadol z okna pri krmení holubov v nemocnici na Bulovke. Existujú špekulácie o tom, či išlo o nehodu či samovraždu.

Vybrané diela:

• Ostre sledované vlaky (novela)
• Perlička na dne (súbor poviedok)
• Nymburská trilógia: Postrižiny, Krasosmutnenie, Harlekýnove milióny
• Tanečné hodiny pre starších a pokročilých (prozaické dielo zostávajúce z jednej dlhej vety)
• Obsluhoval som anglického kráľa (román)
• Slávnosti sneženiek (súbor poviedok o obyvateľoch chatovej oblasti Kersko)

Vlastné skúsenosti v jeho dielach:

• Skúsenosť z prechodných zamestnaní Hrabal spracoval v novele Ostre sledované vlaky (výpravčí na dráhe)
• V poviedke Postrižiny sa odrážajú jeho Vzpomienky na rodičov, strýca Pepina detstvo strávené v pivovare.
• Neobmedzené vyprávačské schopnosti ŠEVCE vyslúženého vojaka Pepina ovplyvnili aj prózu Tanečné hodiny pre starších a pokročilých.
• Blízke priatele zachytil v prózach Slávnosti sneženiek, Niekdy barbar (TU JE hlavným hrdinom predčasne zomrelý grafik Vladimír Boudník).

Politická situácia

• Novela Ostre sledované vlaky vyšla v 60. rokoch 20. storočia, ktorá pre Československo znamenala aspoň čiastočnú demokratizáciu politickej aj spoločenskej situácie. V dôsledku ekonomickej krízy, ktorá sa prejavila na prelome 50. 60. rokov. Doba, kde umlčované verejné mienie, žiadalo rozsiahlejšiu demokratizáciu režimu. Snahy liberálnych komunistov, ako je Alexander Dubček, však boli zcela potlačené inváziou vojsk Varšavskej zmluvy päť štátov v auguste 1968.

Fungovanie spoločnosti v danej dobe

• Kritika režimu. Česká spoločnosť reagovala na zmeny vo verejnom aj kultúrnom živote, dôležitú úlohu pri presadzovaní demokratizácie režimu zohrali umelci, ktorí požadovali tvorivú slobodu. Pomáhali prebudiť spoločenské hnutie, šírili názory, ktoré boli v rozpore s ideológiou. Po pokračovaní reforiem volal manifest Dva tisíce slov, ktorého autorom je Ludvík Vaculík, ktorý v krátkej dobe podpísalo viac ako 120 000 ľudí. Kultúra sa v 60. rokoch stala vecou verejnou zaoberala sa problémami, ktoré obvykle riešia parlamenty alebo publicistika.

Umenie

• Uvoľňovanie situácie aj v umení. Naväzovanie kontaktov so západnou kultúrou, výtvarnému aj hudobnému umeniu sa dostávalo viac slobody, otváral sa priestor pre experimenty.
• V maliarstve sa uplatňovala abstraktná maľba, maliari sa inšpirovali americkým pop-artom, vychádzajúcim z populárneho masového art komiksu reklamy.
• Sochárska-hľadanie nových výtvarných materiálov netradičných spôsobov ich spracovania.
• V architektúre prevládalo masové stavebníctvo, vznikali veľké sídliská, nákupné strediská, veľký rozkvet zaznamenal bytový design.
• 60. roky sa stali zlatou érou populárnej HUDBY. Mladí speváci – Karel Gott, Waldemar Matuška, Helena Vondráčková či Václav Neckář, združovali sa okolo divadiel Semafor rokoko.
• Figurálne maliarstvo, abstraktná maľba, pop-art, figurálne sochárstvo, masové stavebníctvo, populárna hudba

Literatúra – česká próza 2. pol. 20. storočia

• Počas komunistického režimu u nás podliehali všetky oficiálne vydávané diela štátnej cenzúre, iné diela boli zakázané.
• 60. roky 20. storočia doba nebývalej rozkvetu – uvoľnenie kontroly nad literatúrou, scelovanie povolené zakázané literatúry, formálne aj jazykové experimenty
• V rokoch 1958 – 1968 došlo k oslabeniu moci komunistickej vlády, čo bolo spôsobené najmä vlnou kritiky stalinizmu v 50. rokoch aj neskoršou ekonomickou krízou.
• V českej kultúre – uvoľnením kontroly nad vydávanými prácami, postupne došlo ku scelovaniu. Vyšlo mnoho nových titulov ako práve napr. Ostre sledované vlaky. Od roku 1968 však boli režimom opäť utiahnuté šrúby.
• Básnici, prozaici aj dramatici sa často púšťali do formálnych aj jazykových experimentov, mnohí boli ovplyvnení existencializmom.
• V českých podmienkach uplatnil aj nový román, absurdné drama experimentálna poézia. Výrazným kultúrnym fenoménom doby sa stali tzv. Malé scény Semafor.

Rozbor: Ostre sledované vlaky

Hlavná myšlienka:

• Hlavnou myšlienkou tohto diela je kritika druhej svetovej vojny. Ukazuje na zbytočné straty na životoch a ako vojna ovplyvňuje ľudí (príbeh vypráva o Milošovi Hrmovi, o jeho problémoch a o tom, ako spoločne s Hubičkom sabotujú nemecké vlaky. Hrma je potom smrteľne zranený).

Motívy:

• Jednotlivé motívy podané v časovej následnosti: streľba na nepriateľa, jeho smrť, úvahy o nesmyselnosti vojny, výbuch vlaku, smrť hlavného hrdinu.
• Ďalšie motívy: dospelanie, sexualita, rezignácia, hrdinstvo.

Námet:

• Dielo vzniklo v roku 1965 ako reakcia na vojnu. Odohráva sa na železničnej stanici v dobách protektorátu, kudy prejíždia nemecké transporty.

Kompozičná výstavba:

• Dej je vyprávany chronologicky, nicmenej sa tu objavuje aj niekoľko retrospektívnych pasáží hlavného hrdinu.
• Celá novela je rozčlenená do 6 kapitol, jednotlivé udalosti sú prerušované práve krátkymi retrospekciami.
• Veršová výstavba: keďže ide o prózu, verše tu nenájdeme.

Vyprávač / lyrický subjekt:

• Príbeh v ich-forme vypráva jedna z hlavných postáv novely (mladý výpravčí-aspirant Miloš Hrma).
• Ako je zrejmé aj z výňatku nižšie, vyprávač neobmedzene zachytáva svoje subjektívne pocity, prežitky aj názory na ďalšie postavy alebo situácie (napr. … keby sme o sebe niekde stretli v civilu, možno, že by sme o sebe mali rádi, pohovorili by sme si.. ).

Jazyk:

• Všeobecná čeština.
• Profesný jazyk na stanici: výpravčí, perón, vagón.
• Hovorové výrazy: esesáci, hrozný, liverpůl.
• Vulgarizmy: prdeláč, ceckounek.
• Porovnania, metafora, hyperbola, kontrast, tragikomika, erotika, čierny humor, nekonečný prúd reči.

Charakteristika postáv:

• Hlavná postava:
  • Miloš Hrma – dvaadvadsaťročný budúci výpravčí (zaučuje sa na výpravčieho); plachý, nezkušený, citlivý, ľutostivý, hlúpy, naivný a nemá skúsenosti so ženami -> jeho milostné neúspechy ho trápia, necíti sa ako plnohodnotný muž, pokúša sa o samovraždu. Nakoniec sa stane partyzánom a vyhodí do povetria vlak, nielenže ho to však stojí život.
• Ďalšie postavy:
  • Výpravčí Hubička – starší výpravčí, „don juan“ (zkušený sukničkár záletník), chytrý, mnohé skúsenosti so ženami, kontrast k Milošovi
  • Prednosta – vášnivý Chovateľ holubov, ktorý túži po povýšení, uniforma znečistená od holubích výkalov mu to znemožní
  • pani prednostová – trpezlivá, chápajúca žena, u ktorej Miloš naivne hľadá pomoc od svojho problému
  • Viktoria Freie – tajomná Rakúšanka, atraktívna zkušená žena, ktorá pripraví Miloša o panictvo -> iniciuje tak jeho prechod v muža
  • Máša – Milošova dievča, mladá a krásna, v partnerskom vzťahu aktívnejšia, svedkyňa „zlyhania“ Miloša -> on sa potom pred ňou stydí.

Časopriestor:

• Doba: Obdobie druhej svetovej vojny, vo februárových dňoch roku 1945
• Miesto: malá železničná stanica (nádražie v Kostomlatách), Protektorát Čechy a Morava.

Dej (obsah) diela:

Príbeh sa odohráva v zime roku 1945 na železničnej stanici v Kostomlatách. Hlavný hrdina knihy, Miloš Hrma, sa vracia znova do služby po dlhšej dobe, keď sa liečil na psychiatrii. Podrezal si totiž žily kvôli svojej priateľke Máši, lebo ich prvý pokus o pohlavný styk skončil neúspechom, keď on „zvadol ako lilia“. Po prvom sexuálnom nezdare sa neúspešne pokúša o samovraždu. Z psychiatrickej liečebne sa vracia na nádražie, kde predtým pracoval.

Stanicou prejíždia „ostre sledované“ nemecké vlaky, prevážajúce zásoby, zbrane a vojakov. Inak pokojnú atmosféru provinčnej stanice narušujú erotické hry výpravčieho Hubičku (orazítkovanie pozadia telegrafistky Svatej) a prednostu stanice, ktorý chová holuby a dúfa v povýšenie. Miloš je na stanici zaškolovaný poniečom perverzným výpravčím Hubičkom a prednostom stanice. Zároveň poznáva Miloš manželku pana prednostu, s ktorou dúfa, že by mohol získať svoju prvú sexuálnu skúsenosť, ona ho však odmieta.

Jedného dňa výpravčí Hubička tajne oznámi Hrmovi, že ich stanicou dnes prejde transport vojenských zbraní, ktorý sa chystajú on a jeho pomocníci zničiť. Hrma sa k nim ochotne hneď pridá a rozhodne sa, že do transportu shodí nálož. Ten večer prichádza Viktoria Freie, odbojárka, a prináša Hubičkovi revolver a výbušninu, ktorá má vlak zneškodniť. Než odíde Miloš, sverí sa jej so svojím problémom s Mášou, čo končí milovaním Miloša a Viktorie. Miloš zbavený svojho problému stráca zábrany a v sabotážnej akcii nasadzuje vlastný život. Pri akcii sa však po shození nálože navzájom postrelí s nemeckým vojakom, padá zo semafora a umiera pri trati spoločne s nemeckým vojakom.

Inšpirácia dielom:

• Film Jiřího Menzela, Oscar za najlepší zahraničný film
• Prózu Ostre sledované vlaky proslávilo najmä filmové spracovanie režiséra Jiřího Menzela. Šlo o výrazný počin tejdojšej Československej kinematografie, snímka bol ocenený americkou filmovou cenou Oscar za najlepší zahraničný film.
• Vplyv na spoluvytváranie literárnej kultúrnej atmosféry 60. dovolte, bežné užívanie obratu „Ostre sledovaný“
• Novela Ostre sledované vlaky sa v dobe svojho vydania podieľala na vytváraní literárnej kultúrnej atmosféry 60. rokov 20.STOROČIA, výraznejší vplyv na ďalší vývoj českej literatúry však nemala.
• Základný kapitál „Ostre sledovaný“ o sebe v českom jazyku začal sa bežne používať, – Ostre sledovaný politik, ostre sledovaný projekt atď.

Literárna kritika, dobové vnímanie literárneho diela:

• Ostre sledované vlaky patria k najčítanejším a k nejobľúbenejším Hrabalovým prózam. Směr k tradičnejším formám.
• Nejednoznačné prijatie kritikou. Konzervatívnejšia verejnosť bola textom pohoršená vyčítala Hrabalovi najmä obscénnosť vulgaritu niektorých pasáží, ktoré „mali kaziť“ tejdojšiu mládež.

Prijatie vo spoločnosti:

Dielo „Ostre sledované vlaky“ Bohumila Hrabala, ako vo forme novely, tak aj v podobe filmovej adaptácie, zaznamenalo pozitívne prijatie a malo významný dopad na českú scénu aj medzinárodný dosah. Čitateľsky sa jedná o jednu z nejobľúbenejších Hrabalových kníh, aj keď v dobe vydania bola konzervatívnejšia časť spoločnosti zaskočená obscénnosťou a vulgaritou diela.

Filmová adaptácia, ktorú režíroval Jiří Menzel a bola vydaná v roku 1966, získala Oscara za najlepší cudzojazyčný film v roku 1968. To prispelo k medzinárodnému uznaniu ako Hrabala, tak českej kinematografie. Film bol ocenený za svoj autentický ráz a schopnosť premietnuť vojnové trauma prostredníctvom osobného príbehu hlavného hrdinu.

• Zachytenie nedávnej bolestnej histórie, verodostojné vylíčenie pocitov mladého hrdinu aj spôsob spracovania témy boli v dobe vydania novely vnímané ako aktuálne.

Úryvok – jazykové prostriedky, kontext:

A na tom tanku až po pás stál v kabině říšský voják, na hlavě měl černý baret s umrlčí lebkou a zkříženými hnáty, a můj děda pořád šel rovnou k tomu tanku a ruce měl napřažené a očima stříkal Němcům myšlenku, obraťte se a jeďte nazpátek… a opravdu, ten první tank zastavil, celá armáda zůstala stát, děda se prsty dotýkal toho tanku a pořád vysílal tu samou myšlenku… obraťte se a jeďte nazpátek, obraťte se a jeďte nazpátek, obraťte se… a potom poručík dal praporkem znamení a tank se rozejel, ale děda neuhnul a tank jej přejel, uskřípl mu hlavu, a už říšské armádě nic nestálo v cestě. A tatínek se potom vydal hledat dědovu hlavu.

Stručný rozbor úryvku:

• Kontext: Začiatok knihy, Miloš vypráva o svojom tatínkovi a dědovi.
• Jazyk úryvku:
  • Dlhá nekončiaca súvetá plná detailov
  • Archaizmus: umrlčí lebka (vojenský význam – smrť alebo sláva)
  • Nespisovný výraz: hnáty

Vlastný názor:

Ostre sledované vlaky od Bohumila Hrabala je kniha veľmi čitateľná, sarkastická a v podstate pomerne jednoduchá. V tom tkví jej kúzlo. Román poskytuje fascinujúci vhľad do myšlienkových procesov mladého muža, čomu som ako teenager aj po 60 rokoch od vydania rozumel. Kniha je napísaná jednoduchým a chytľavým štýlom, čo umožňuje čitateľom rýchlo sa do deja ponoriť. Celý román som prečítal počas jedného večera, čo svedčí o jeho pútavosti a schopnosti udržať moju pozornosť od začiatku až do konca. Celkovo som z čítania knihy mal veľmi dobrý dojem a odporučil by som ju každému. Jej prečítanie patrí k základným znalostiam českej literatúry.

The post Ostre sledované vlaky – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Obsluhoval som anglického kráľa

Autor:  Bohumil Hrabal

Pridal(a): elda99

Bohumil Hrabal

• Bohumil Hrabal sa narodil v roku 1914 v Brne-Žideniciach, ale miestom jeho detských rokov bol Nymburk, kde bol jeho otec správcom pivovaru.
• Členom rodiny sa stal aj strýc Pepin, ktorý prý raz prišiel na 14 dní na návštevu – a bolo z toho skoro 40 rokov. Tento neúmorný vyprávač a výtržník bol prvým a najväčším Hrabalovým múzom (bol aj modelom pre vyprávačov v „Tanečných hodinách pre starších a pokročilých“).
• Hrabal študoval v Prahe právo a tiež sa rozhliadal po pražskom kultúrnom živote. Prítahoval ho najmä surrealizmus a filozofia Ladislava Klímu. Uzavretie vysokých škôl prerušilo jeho štúdium a roky okupácie boli pre neho školou praktického života. Pracoval v nymburskom pivovare, bol skladníkom v konzumnom družstve a neplaceným úradníkom notárstva. A potom prišla železničná služba; pracoval ako robotník na trati, ako návštevník, absolvoval kurz pre telegrafistov a nakoniec bol výpravcom v Kostomlatách (nemusel teda pre svoje Ostro sledované vlaky konať praktické štúdium prostredia).
• Po vojne dokončil právo a pracoval ako obchodný agent a poisťovateľ. Prý si tieto povolania schválne vybral, aby prekonal svoju nesmelosť a plachosť. Potom pracoval v kladenských hutách u martinských pecí. Dobrá chlapská parta na závode aj v ubytovni v Dubí mu robila veľmi dobre. V tej dobe už písal poviedky bez nádeje na publikovanie. V Kladne pracoval až do vážneho úrazu v roku 1954.
• Po uzdravení bol baličom papiera vo Sběrných surovinách a tam poznal ohromného vyprávača pana Pritla, svoju druhú múzu.
• V tej dobe vydal svoju skutočnú knižnú prvotinu „Hovory ľudí“ s ilustráciami Kamila Lhotáka. Jeho posledným pracovným miestom bolo Divadlo S. K. Neumanna, kde pri práci kulisáka a občasnom statovaniu mal pomerne dosť času na písanie. Zbierka poviedok „Skrivánci na niti“ bola už pripravená na vydanie, ale tlač bola v poslednej chvíli zakázaná.
• A tak literárna verejnosť vzala Hrabala na vedomie, až keď mu v roku 1963 vyšla „Perlička na dne“. Od tej doby sa Hrabal venoval výlučne literárnej tvorbe.

Všeobecná charakteristika diela, názorov a postáv

• Hrabal si do svojich diel vyberá postavy obyčajné, nemocné, smolaře, ztroskotancov => na prvý pohľad veľmi nezaujímavých ľudí, ktorí v živote nič nezažili, ale o živote veľmi rádi hovoria. Ich reč sa stáva náhradou skutočného života. Hrabal má pre týchto ľudí svoj vlastný názov – Pábitelé. Pábitelé sú posedlí životom, robia všetko dobre.
• Jeho príbehy nemajú súvislý dej, všetky složky vyprávania sú v jednej rovine => venuje všetkým rovnakú pozornosť – METÓDA KOLÁŽE.
• Hrabal písal svoje texty na stroji, ktoré, keď ich dopísal, rozstrihal a potom ich zase slepil = tak potom vyzeralo jeho konečné dielo. Hrabal chápal život ako veľké dobrodružstvo plné neočakávaných náhod a stretnutí.
• FILOZOFIA „PERLIČKY NA DNE“
  • v každom človeku je niečo krásne (aj v tom najväčšom grázli). Je veľmi dôležité tu perličku nájsť.

Ďalšie diela:

• poviedky „Ostro sledované vlaky; Tanečné hodiny pre starších a pokročilých; Pábitelé; Morytáty a legendy; Inzerát na dom, v ktorom nechcú byť; Skrivánci na niti; Perlička na dne; Fádne odpoledne; Toto mesto je vo spoločnej péči obyvateľov“
• vzpomienkové prózy „Mestečko, kde sa zastavil čas; Postřižiny; Krasosmutnenie; Slávnosti sneženiek“
• romány „Obsluhoval som anglického kráľa; Niesy hlučný samota“
• vrcholné dielo „Příliš hlučná samota“
• autobiografická trilógia „Svadby v dome; Vita nuova; Proluky“
• filozofické úvahy „Dopisy Dubence (štyri zväzky)“
• diela 80. rokov „Harlekýnove milióny; Kluby poézie; Orkán nad Prahou“

Literárne-historický kontext 

• Dielo bolo vydané roku 1971
• 1945 oslobodenie
• 1948 nástup Gottwalda, znárodnenie kultúry
• 50. roky železná opona, studená vojna, politické procesy
• 1953 smrť Stalina 1. uvoľnenie
• 60. roky 2. vlna uvoľnenia Pražská Jar
• 1968 Okupácia štátu
• 1969 normalizácia, Jan Palach, Jan Zajíc
• Charta 77 – proti nedodržovaniu ľudských práv
• 1989 Pád komunizmu
• 2. polovina 20. storočia – (postmodernizmus) odraz vojny, vedecko-fantastická literatúra

Ďalší autori tohto obdobia: 

• Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol)
• Milan Kundera (Žert)
• Jan Otčenášek (Romeo, Júlia a tma)
• Ota Pavel (Smrť krásnych srncov

Rozbor diela: Obsluhoval som anglického kráľa

Žáner: 

• román, vymyslené vyprávania, kniha zachytáva život a kariéru českého číšnika, vývojový román

Zaradenie diela: 

• 2.pol.20.storočia
• vývojový román (autor zachytáva politický vývoj na našom území pred 2.sv.válkou, počas války a komunistický prevrat).
• Kvôli svojmu politickému obsahu bol román vydaný až po roku 1989.

Miesto a čas deja: 

• rôzne hotely v Čechách
• 20.-50. Roky 20.storočia

Charakteristika postáv:

• Jan Dítě: malý, modrooký a svetlovlasý číšnik, ktorý je veľmi dôverčivý a má komplexy zo svojej výšky, jeho najväčší sen je mať vlastný hotel, je to vyprávač knihy
• Líza: Nemka, ktorá veľmi snaživo propaguje nacistickú stranu. Jan sa do nej zaľúbi, díky nej si zmení meno na nemecké meno a je proti Čechom. Vzali si ju za ženu, odišli spolu do Lebensraumu, kde spolu počali dieťa. Ich syn je ľahko retardovaný. Líza pri náletoch na konci vojny umiera.

Dej:

Vyprávačom je Jan Dítě, ktorý má komplexy zo svojej výšky, ale snaží sa za každú cenu stať úspešným. Začína pracovať na dráhe ako prodavač párku, neskôr sa stane pikolíkom v hoteli Zlatá Praha. Potom sa dostane do hotela Paříž, kde obdivuje svojho nadriadeného vrchného Skřivánka. Sádzajú sa spolu, aký host si dá, aké jedlo. Skřivánek vždy vyhráva. Dítě sa ho opýta, ako to všetko vie a Skřivánek mu odpovie: „ Obsluhoval som anglického kráľa.“ Janovi sa pošťastí, že obsluhuje habešského cisára a dostane za to řád habešského cisára. Dostane ho však náhodou, pretože cisár je malý a dosiahne len na Dítě. Jan je z hotela prepustený, pretože sa zamiluje do Nemky Lízy. Počas vojny sú s Lízou veľkými prívržencami nacistickej strany. Vzali sa a mali spolu syna, ktorý je ľahko postihnutý. Jediné, čo ho baví je mláťanie kladivom. Líza má zbierku známok, ktoré sú veľmi cenné. Líza umiera počas náletov na konci vojny. Jan si vezme jej známky, predá ich a kúpi si za ne hotel. Jeho hotel je najlepší hotel v Čechách a tiež najzaujímavejší. Janovi je však zabavený a on je poslaný do väzenia pre milionárov. On sa tam však chcel dostať, priamo po tom túžil, konečne bol medzi milionármi. Po prepustení z väzenia je zamestnaný na Šumave ako opravár ciest, on tam však konečne nachádza svoj pokoj a dožíva tam.

Rozbor:

• 5 Kapitol, každá začína: Dávejte, čo vám teď povedám a končí: Stačí vám to?

Jazyk:

• Souvětia, ktoré niekedy presahujú až 20 riadkov, autor sa tým snaží, čo najviac priblížiť priamej reči.
• Profesná mluva, germanizmy, vulgarizmy, prvky obecnej češtiny

Hlavná myšlienka:

• Dielo bolo zakázané údajne kvôli svojim otvoreným erotickým scénam, ale bolo to hlavne kvôli otvorenej kritike všetkých totalitných režimov a popisu kolaborácie Čechov. Hrabal zesmiešňuje totalitné režimy a odmieta čiernobiele vidno 2.svetovej vojny.
• Takto tu popisuje vývoj zakomplexovaného človeka, ktorý sa vždy snaží úspechom vyrovnať svoj nedostatok a je ochotný preto obetovať takmer všetko. Paradox je, že až keď je sám na Šumave a nemá sa s kým srovnávať, tak je sám sebou vyrovnaný.

Kľúčový okamžik diela: 

• Podľa môjho názoru nastal kľúčový okamžik diela, keď začala vojna a Ditie potká Lízu, pretože sa spoločnosť začína meniť.

Vlastný názor:

• Páči sa mi, ako pan Hrabal nabídl úplne nový pohľad na českú spoločnosť počas 2.svetovej vojny, bolo zaujímavé to čítať také raz z „druhej“ strany. Vidieť, ako ľahko bolo kolaborovať a nechať vo štychu svoj ľud. Ďalej sa mi páčila idea, že Jan Dítě sa stále snažil niečím vyrovnať svoj komplex z výšky, stále sa snažil byť lepší a bohatší než ostatní.

The post Obsluhoval som anglického kráľa – rozbor (Obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Postrižiny

Autor: Bohumil Hrabal

Pridal(a): K8_postrižiny

1970, 1976 – novelistická próza

O Bohumilovi Hrabalovi:

– Narodený 1914 – 1997

– Vystudoval práva na Karlovej univerzite.

– Vystriedal mnoho zamestnaní (Dielník, poisťovák, balič…)

– Sblížil sa s radou známych osobností, najmä surrealistov (Kolář, Bondy)

– Venoval sa literárnej činnosti

– V Hrabalovej tvorbe sa spája oficiálny, samizdatový a exilový prúd českej literatúry. Jeho texty majú mnoho variant, často svoje námety niekoľkokrát spracovával, bral zreteľ na tlak politických pomerov.

– Ako hlavné postavy sú tzv. Pabitelia – ľudia, ktorí milujú život, dobrodružný život, sú naivní s čistou dušou, bohatá fantázia, sú činorodí.

– Diela: Obsluhoval som anglického kráľa, Stratená ulička, Perlička na dne, Ostro sledované vlaky, Kopretina, trilógia Mestečko pri vode (spomienková próza): (Postřižiny, Krasosmutnenie, Harlekýnove milióny).

Charakteristika obdobia:

– česká literatúra 2. polovice 20. storočia.

-Rozvíja sa psychologická próza aj inšpirácia historická. Poprvé sa u nás presadzuje žáner literatúry faktu a sci-fi.

– V próze prichádzajú experimenty, diela sa zameriavajú na hľadanie nových jazykových a štylových prostriedkov. Uplatňuje sa fantastika a imaginácia.

– Obdobie 1945-1948; radosť z konca vojny, zo oslobodenia od fašizmu, definitívne víťazstvo komunistov, obdobie normalizácie – snaha o návrat do vzťahu pred r. 1968 – Pražská jar. Boli tu 3 literárne prúdy – oficiálna literatúra (Hrabal); exilová (vydávaná v cudzine); samizdatová (nemohla byť vydávaná u nás, autori vydávajú diela sami doma).

Literárny druh:

• epika – dej, príbeh, časové a príčinné súvislosti

Literárny žáner:

• Novelistická próza – stredný rozsah, sústredená na jednu udalosť, epizódu zo života, prekvapivý záver.

Miesto deja:

• Nymburk – malé mesto, atmosféra mestského pivovaru

Doba deja:

• prvá republika, začiatok 20. rokov

o Nymburku písal Bohumil Hrabal z toho dôvodu, že tam vyrastal, dokonca vyrastal v rodine, ktorá vlastnila pivovar >> autobiografické dielo
> retrospektívny pohľad – pohľad do minulosti (detstvo, príbuzní, priatelia)

Jazyk, forma a stavba diela:
– 1. Časť tzv. nymburskej trilógie (sem ešte patria diela: Harlekýnove milióny a Krasosmutnenie)
– autorovo vyprávanie očami vlastnej mamky s odvolaním na Flaubertov výrok „Pani Bovaryová som ja“, súvislosti založené na spojení grotesknej hyperboly s jemným kritickým tónom, úsmevnosťou, detailnými popismi.
– Zvláštny druh vypravovania s prvkami poetizmu aj realizmu, surrealizmu aj naturalizmu, pevnej kompozície aj metódy a voľnej náväznosti epizód.
– Nespisovný jazyk – Hovorová reč v promluvách postáv, slangové výrazy a slovácke nárečie:

čupr – šikovný
tachomýr – kanonýr, strelec
uméval – nárečie myl, umýval
doprasil – znečistil
baby – ženy
knejp – obuvnícke náradie…

Vysvetlenie pojmov:

• Hyperbola = nadsádka, zveľčenie výrazu
  
  

Myšlienka diela(autorov záměr):

• úsmevná a jemná kritika malomeštiackeho spôsobu života za prvej republiky, obdiv k životu, hlboko citový vzťah k človeku a k ľudstvu.

Obsah diela:
Celý príbeh vypráva o Maryši, manželke Francina, ktorý je správcom pivovaru. Je veľmi krásna, mladá, energická žena, ktorá urobí všetko, čo si usmyslí. Najčastejšie sa po meste prejíždia na kole. Vo vetre jej vlajú jej krásne dlhé vlasy, a tak sa za ňou otočia nejen muži, ale aj ženy. Francin a Maryška vlastnia štyri prasatá. Maryška má zabíjačky veľmi rada a tak na ňu zve veľkú spustu ľudí. Francin na rozdiel od nej zabíjačky nesnáša, ale Maryška si nikým nenechá skaziť náladu. Maryška si druhý deň po zabíjačke ide k snidaniam usmažiť řízek a zapije to pivom. Francin si o nej myslí, že opäť jí ako neslušná a nesporiadaná žena. Maryška chodí do kaderníctva k Boďovi. Vždy, keď ide z kaderníctva, všetci kolemchodci sú v úžase nad jej krásou, dokonca aj jej manžel. Ten jej vždycky prinesie z Prahy darček. Jedného dňa príde Francinov brat Pepin, ktorý je veľmi roztržitý. Čo na srdci, to na jazyku. Francin z jeho návštevy veľkú radosť nemá. Pepin síce hovorí, že príde len na dva týždne, ale Francin veľmi dobre vie, že sa jeho návšteva pretiahne aspoň na dva mesiace. Maryša si vo švagrovi nájde zalíbenie a trávi veľa času spolu. Pepin niekoľkokrát preruší poradu Francina so správnou radou. Jedného dňa, keď sa zase Francin vracia z Prahy, nevezme Maryške len tak nejaký maličký darček. Privezie jej prístroj vyrobený zo samých sklenených trubíc a rôznych zariadení, ktoré sú naplnené neónom. Prístroj slúži na liečbu migrény, na srdce, nervy a iné. Pepin si vyhľadáva rôzne miesta na zabávanie. Na strome, na komíne. Práve, keď sú na komíne, jedú za nimi hasiči, aby ich sundali. Pepin začína pracovať v pivovare. Zanedlho sa do mesta dostane vďaka nemu nový vynález – rádio.

Ukážka z diela:

Tak stréc Metud na Jezerech začal byť také divné, a tak čítal v novinách: Nudíte sa? Kúpte si medvídka mývala. A že stréc Metud nemal deti, tak si napísal na ten inzerát a za týždeň prišiel ten medvídek mýval v bedýnke. No to bolo niečo! Ako dieťa, s každým kamarádil, ale akorát že čo viděl, tak všetko uméval, a tak strécovi Metudovi umyl budíka a troje hodinky tak, že už ich nikto nedá dokopy. Pak umyl jednó všetko kořenie. A pak zase, keď stréc Metud rozmontoval bicykl, tak medvídek mýval mu to chodil umévat do potoka a susedia chodili a hovorili: Strýcu Metku, nepotrebujete také krám? Našli sme to v potoke!, a ako už priniesli niekoľko súčastí, tak Metud sa ide podívať, a medvídek mýval mu roznosil skoro celé bicykl. Ty buchty sú ale dobré…

Charakteristika diela (z hľadiska filmu):

– ide o deviaty celovečerný film režiséra Jiřího Menzela z roku 1980 podľa knihy Bohumila Hrabala. Natáčal sa v Dalešiciach, najmä v tamojšom pivovare.

– Film vypráva o pivovare a rodine jeho správcu (v skutočnosti nevlastného otca Bohumila Hrabala) za prvej republiky.

– Sám Hrabal v pivovare žil v rokoch 1919-1947.

– Pivovar je dnes upravený do pôvodnej podoby zo 20. rokov, ako bol zachytený vo filme.

Charakteristika diela (z hľadiska knižky):

– Príbeh vyrastá z reálnych koreňov, z poznania a zážitkov = spomienky na detstvo, rodičov, príbuzných a priateľov.

– Očami vlastnej maminky zprostredkúva autor dej a atmosféru mesta v dobre prevratných zmenách.

– Ústredný motiv = skracovanie času a vzdialeností (symboly – vynález kryštálky, strihanie vlasov, koňských ohonov, skracovanie dĺžky ženských sukní) – nápor moderného veku a rozlúčka s pokojom malomesta a s tradičnými morálnymi hodnotami

– Dej je zprostredkované očami autorovej maminky aj chlapčenskými spomienkami

– V jednotlivých epizodických obrazech je zreteľná záľuba v groteských situáciách a šokujúcich nápadov (scéna s komínom, šaškovstvo s krvou pri zabíjačke), v živelnych činoch, ktorými prekvapovala maminka (i ona obetovala dlhé vlasy)

– V príbehoch prevláda strýc Pepin – prišiel na návštevu, ale zostal natrvalo, hlučne vypráva svoje pábitelské historky (vyjadrenie radosti zo života plne prežívaného).

Charakteristika postáv:

– dvojica sverázných ústredných postáv = renesančné typy ľudí, bez predsukov, nekonvenčné, až výstredné, ale realistické tzn. Ľudská družnosť, aktivita, neobvyklá vitalita, obdiv ku všetkému novému, priamosť v citových prejavoch.

– Francin (to je Hrabalov otec) – Správca pivovaru, manžel Maryšky, neustále prekvapovaný a trápený manželkou.

-Maryška (to je ta Hrabalova maminka)- Pohľadná manželka Francina. Je mladá, krásna, romantická, dokáže sa radovať zo života, energicky bourá malomeštiacké konvencie.

-Strýc Pepin– Brat Francina, hlučný, prináša smolu, je nešikovný, rozverný, má až prebytok energie (strúca všetkého vzruchu).

-Gruntorád– Doktor, lieči Maryšku, keď má vymknutý kotník.

-Boďa Červinka – holič, ustrihne Maryške jej krásne, dlhé vlasy.

Moje hodnotenie:

Oba dva diela zná v tejto dobe už mnoho ľudí, je len škoda, že väčšina z nich zostáva len u filmovej podoby. Keď by som hovorila za seba, tak pre mňa je na prvom mieste radšej knižná podoba. Oba dva filmy sú síce dobre spracované, ale kto si prečíta aj knihu, pozná, ako sa obsah zcela líši. Kniha má obsiahlejší obsah, pre mňa i viac zaujímavejší, než je to u filmovej podoby. V oboch dielach sú už preslúlené a nezabudnuteľné hlášky, ako je napr. „kúpte si medvídka mývala“. Hrabal vo svojich knihách často používa hovorové výrazy, dokonca aj hospodské, ale nezabúda ani na nárečie. Čo ma na dielach fascinovalo, bolo to, ako dobre sa dokáže vžiť do rôznych situácií. Na záver môžem dodat len to, že u mňa víťazí knižná podoba, ak ide o akékolvek dielo.

The post Postrižiny – rozbor (Obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Ostre sledované vlaky

Autor: Bohumil Hrabal

Pridal(a):  e-M, Fraky33

Bohumil Hrabal

• Bol to český spisovateľ, jeden z najvýznamnejších českých prozaikov. Narodil sa 28.3.1914 v Brne. Študoval na gymnáziu a potom na právnickej fakulte – vlastnil titul JUDr. Bol ženatý, bezdetný. Veľa času trávil po hospodách a jeho najobľúbenejším nápojom bolo pivo. Vystriedal radu povolaní, znal veľmi dobre rôzne prostredia, pracoval napríklad ako čašník, výpravčí, skladník, poisťovací agent alebo ako robotník v oceliarňach. Keďže nebol členom komunistickej strany, mal problémy v 70. a 80. rokoch, keď nemohli byť vydané všetky knihy, ktoré napísal, a preto niektoré vyšli až v exile.

Ďalšie diela:

• • Postřižiny
  • Slavnosti sněženek
  • Obsluhoval jsem anglického krále
  • Skřivánci na niti
  • Příliš hlučná samota

Literárne-historický kontext

• Česká próza 2. pol. 20. storočia
• Doba pred revolučným rokom 1968, u nás politika KSČ, cenzúra, po r. 1968 – zakázaný autor, autori píšu voľnejšie
• 2. vlna vojnovej prózy
• Obdobie normalizácie politických a spoločenských pomerov – próza 70. – 80. rokov
• Inšpirované skutočnou udalosťou (Hrabal sám chvíľu pracoval ako výpravčí)

Ďalšie autori tohto obdobia:

• • František Halas – Torzo nádeje
  • Václav Kaplický – Kladivo na čarodejnice
  • Jan Otčenášek – Rómeo Júlia a tma

Rozbor diela: Ostre sledované vlaky

• Dielo vydané v roku 1965 – z počiatku tvorby Bohumila Hrabala

Literárny druh:

• Epika – dejovosť

Literárny žáner:

• Novela s témou okupácie – rozsah medzi poviedkou a románom, nápadný dejový zvrat na konci novely

Myšlienka diela:

• Kritika fašizmu a vojny vôbec, ktorá priniesla mnoho zbytočných škôd na ľudských životoch.

Téma

• Metóda koláže, dvojitá rovina súkromného traumu a atentátu na muníciový vlak, hrdinstvo, humorná stránka, intímna stránka, prekonanie sebevraždy.
• Snaha priblížiť chod malej železničnej stanice v Kostomlatech v roku 1945, keď republikou prechádzali ostre sledované transporty.
• Príbeh mladého výpravčieho Miloša Hrmu po jeho neúspešnej sebevražde (nesťastný milostný život).

Motív:

• pan výpravčí, pan prednosta, vlak, vlaková stanica, razítko, vojna, vojak, ostre sledovaný transport, koľaj, holuby

Znaky diela:

• skôr humorná forma písania a prejavu, niekedy až napätá situácia, trefný niekedy až drsný, žiadna podrobnejšia psychologická kresba

Vyprávačie spôsoby:

• Priama reč -,, Slúžili sme spolu na nočnej, k polnoci som si robila manikúru, a že nejeli vlaky, tak sme sa nudili,“ hovorila Zdenička a dívala sa do stropu. ,,Pomaly,“ povedal pan prednosta.
• Vyprávač/lyrický subjekt: vyprávačom je hlavný hrdina Miloš Hrma, ich-forma
• Objavuje sa tu retrospektíva

Typy prejavu:

• Pásmo vyprávača, dialóg, vnútorný monológ hlavnej postavy

Jazykové prostriedky a ich funkcia v texte:

• spisovná čeština:
  • archaizmy – perón, kramflek
  • historizmy – parabola
  • termíny – telegrafný stôl, Norimberské bagdety, ejakulatio prekoks, Poľské rysy (plemená holubov) hovorové slová – terazka, zírať
• nespisovná čeština:
  • nespisovné výrazy – esesáci, fofrovať, ceckounek, prdeláč, hrozný
  • citovo zafarbené slová – lúčka, kundička, sestričky
  • slang – kastlák, perón,
  • cudzie slová – germanizmy – betriebsamtu, du Arschlecker, Foch, mundúr
  • dôvod: navodenie historických udalostí, priblíženie do atmosféry deja/prostredia (žel. stanice, vojna)

Tropy a figúry a ich funkcia v texte:

• Porovnanie – sneh, jemný ako jepice; pozobat hlavy ženským; zvadol ako lilium
• Personifikácia – lampa syčala, svetlo striekalo
• Metonýmia – detátka – holuby
• Hyperbola – plameň lampičky sa mi propaloval až do srdca
• Metafora – som v prechode, otrieť parôžek
• Epiteton – nočná obloha
• Synekdocha -,, pretože som ešte v žene nikdy nebol´´
• Aposiopéza: ,, idem k vám o rade…´´
• Kakofónia (nelibozvučnosť) – crčet, chrčet
• Polysynteton – nadužívanie spojky ,,a´´ (rýchlejší dejový spád)
• Kontrast – krutosť x krása, heroický čin x lstivá zlomyseľnosť

Doba a miesto deja:

• V Protektoráte Čechy a Morava, koniec druhej svetovej vojny

Hlavné postavy:

• Miloš Hrma – výpravčí, mladý, nezkušený, citlivý, ľútostivý, zápasí s milostnými neúspechmi, ktoré boli príčinou jeho pokusu o sebevraždu
• Hubička – výpravčí, „donchuán“ – má pestrý a úspešný milostný život, v príbehu je vyšetrovaný kvôli mravnému prestupku
• Zdenička Svatá – telegrafistka, výpravčí Hubička jej orazítkoval zadok
• Viktoria Freie – krásna Rakúšanka, odbojárka, prvá skúsenosť Miloša, pretrieť kanape
• Máša – dievča Miloša
• Pan prednosta – vášnivý chovateľ holubov, chce povýšiť

Dej:

Posledná vojnová zima a malomestské nádražie v blízkosti hraníc tvoria kulisu snad najznámejšej novely Bohumila Hrabala.
Hlavnou postavou je mladý výpravčí Miloš Hrma, sotva dospelý, alebo spíš práve dospievajúci mladý muž, ktorý práve zápasí s milostnými neúspechmi, ktoré boli príčinou jeho pokusu o sebevraždu. Proti nemu stojí výpravčí Hubička, veselý miestny donchuán, ktorého práve vyšetrujú nadriadení pre mravný prestupok, ktorého sa dopustil tým, že potiskol zadeček telegrafistky Zdeničky Svatej úradnými razítkami.
Vyšetrovacia komisia nájde Hubičku s Hrmou na stanici polospiačich a prednostu stanice v holubníku. Hubička je uznaný nevinným, ale prednosta stanice je uznaný nezpôsobilým k povýšeniu.
Zdánlivo bezstarostný a poživačný Hubička prekvapí Hrmu oznámením, že sa chystá zničenie transportu zbraní (ostre sledovaného), ktorý má po polnoci prejsť stanicou. Zatiaľčo prednosta odchádza na večeru k hrabatám Kinským, Hrma sa rozhodne, že sa do spiknutia zapojí a sám hodí bombu do vlaku. Na stanici prichádza spojka s informáciami a vybavením, Viktoria Freie.

Je to krásna žena, ktorá prejaví Hrmovi náklonnosť, čoho v predvečer záškodníckej akcie Hrma využije v jej náručí sa stane mužom. Plný sebavedomia a hrdosti vyda sa splniť zamýšľaný úkol, vylezie na staničný semafor a skutočne sa mu podarí hodiť do nemeckej vlaku bombu.

Uvidí ho však pri tom nemecký vojak hliadkujúci v poslednom vagóne, na ktorého Hrma vystrelí a vojaka zasiahne.

Nemecký vojak bohužiaľ Hrmu tiež zasiahne. Obaja padajú do príkopu vedľa koľají, kde umierajú. Nemec v bolestiach, Hrma s hrdosťou na svoj čin, ale zároveň s ľútosťou nad umierajúcim Nemcom a pýchu nad záškodníckym činom sprevádza pocit márnosti nad smrťou a vojnou vôbec.

Reakcia okolia, popr. kritiky:

• Nebol členom komunistickej strany a preto v 70. a 80. rokoch nemohol vydávať svoje knihy, a tak niektoré vyšli až v exile, písal slobodne, pravdivo, skrytá kritika režimu.
• Ostre sledované vlaky bolo sfilmované a ocenené Oskarom.

Rôzne (i neliterárne) adaptácie:

• Rovnomenný film z roku 1966, režisér Jiří Menzl

The post Ostre sledované vlaky – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Téma: Bohumil Hrabal

 Zaslal(a): HaničkaS

Bohumil Hrabal (28. 3. 1914 – 3. 2. 1997)

Život:

Bohumil Hrabal je jasným príkladom, že nadanie nejde ruka v ruke s jednoduchou životnou cestou. Narodený bol v Žideniciach, ktoré sú dnes súčasťou Brna, a v priebehu svojho mladí vystriedal oi. Pobyt tiež v Polnej a v Nymburku. Jeho skutočný otec oňho nejavil záujem a v dôsledku toho, vznikli problémy s menom. Bohumil bol pokrstený ako Bohumil František a až vo svojich troch rokoch, kedy si ho matka vzala späť od svojich starých rodičov, prevzal meno od jej súčasného manžela. Ani škola pre neho neveštila nič dobré, niekoľkokrát prepadol, ale aj napriek tomu sa mu neskôr podarilo dosiahnuť maturity a neskôr dokonca získať titul JUDr. na právnickej fakulte UK v Prahe. Bohumil Hrabal je známy tým, že vyskúšal širokú škálu zamestnania od poisťovacieho agenta až po pracovníka oceliarne v Kladne, kde sa mu prihodil škaredý úraz, avšak nezabránilo mu to sa tam opäť vrátiť. Osud vkročil a Bohumil sa opäť zranil, vážne zranil, a vďaka tomu strávil osem mesiacov po nemocniciach a mal veľmi veľa času na čítanie a písanie. Za zmienku tiež iste stojí jeho dlho dobejší pobyt na Prahe 8 – v Libni, kde sa tiež neskôr oženil s Eliškou Plevová. A pretože Nymburk považoval za svoj skutočný domov, kúpili si tu chatu, ktorú navštevoval aj po smrti svojej ženy. Spisovateľom sa stal až na sklonku svojho života, roku 1963. V sedemdesiatych rokoch 20. storočia vydával v samizdate, lebo mu bolo znemožnené po dobu niekoľkých rokov publikovať. A ako už     to tak u umelcov býva, jeho milostný život bol pestrý, bol štyrikrát zamilovaný a až na Elišku, všetky jeho sobáš odmietli. Hrabal pár dní pred svadbou „náhle“ ochorel, a ešte nejakú dobu po ňu v sebe dusil pocit stiesnenosti, ktorý si chodil liečiť do krčmy. Od roku 1966 sa mu sype svet, umiera mu otec (nevlastní, ten, po ktorom prevzal meno), neskôr strýko, matka a roku 1987 dokonca aj žena. To bola posledná kvapka. Bohumil Hrabal osamel a 3. februára 1997 išiel kŕmiť vtáčiky, ktoré už nikdy neskôr nenakŕmil. Vypadol z okna a tento deň sa mu stal osudným.

Dielo

• Ztracená ulička, 1948
• Hovory lidí, 1956
• Skřivánci na niti, 1959
• Perlička na dně, 1963
• Pábitelé, 1964
• Ostře sledované vlaky, 1964
• Taneční hodiny pro starší a pokročilé, 1964
• Inzerát na dům, ve kterém už nechci bydlet, 1965
• Kopretina, 1965
• Automat Svět, 1966
• Bohumil Hrabal uvádí…, 1967
• Toto město je ve společné péči obyvatel, 1967
• Morytáty a legendy, 1968
• Domácí úkoly, 1970
• Poupata, 1970
• Něžný barbar, 1973
• trilogie Městečko u vody:
• Postřižiny, 1976
• Krasosmutnění, 1979
• Harlekýnovy milióny, 1981
• Bambini di Praga, 1978
• Městečko, kde se zastavil čas, 1978
• Každý den zázrak, 1979
• Slavnosti sněženek, 1978
• Obsluhoval jsem anglického krále, 1980
• Příliš hlučná samota, 1980
• Kluby poezie, 1981
• Něžný barbar, (1981)
• Domácí úkoly z pilnosti, 1982
• Listování ve stínech grafických listů, 1983
• Domácí úkoly z poetiky, 1984
• Vita nuova, 1986 problém česko-nemeckých vzťahov
• Život bez smokingu, 1986
• Proluky, 1987
• Svatby v domě, 1987
• Chcete vidět zlatou Prahu?, 1989 –
• Bohumil Hrabal a básnik Jaromír Pelc v Kersku 1986
• Kličky na kapesníku, 1989
• Můj svět, 1989
• Tři novely, 1989
• Dopisy Dubence
• Barvotisky, 1990
• Krásná Poldi, 1990
• Listopadový uragán, 1990
• Schizofrenické evangelium, 1990
• Kouzelná flétna
• Ponorné říčky, 1991
• Růžový kavalír, 1991
• Aurora na mělčině, 1992
• Večerníčky pro Cassia, 1993
• Texty, 1994

The post Bohumil Hrabal – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.