📝 Život

Eugen Berthold Friedrich Brecht, neskôr známy ako Bertolt Brecht, sa narodil v bavorskom Augsburgu v rodine riaditeľa papierne. Jeho detstvo bolo poznačené kontrastom medzi blahobytom meštianskeho prostredia a sociálnymi rozpormi vtedajšej spoločnosti. Už v mladosti prejavoval literárne nadanie a písal básne, poviedky a divadelné hry. Štúdium medicíny a prírodných vied na Mníchovskej univerzite prerušila prvá svetová vojna, počas ktorej slúžil ako sanitár vo vojenskej nemocnici. Vojnové hrôzy a sociálna nespravodlivosť hlboko ovplyvnili jeho myslenie a tvorbu, v ktorej sa začali prejavovať prvky kritiky vojny a kapitalistického systému. Po vojne sa Brecht presťahoval do Mníchova a neskôr do Berlína, kde sa stal aktívnym členom umeleckej a intelektuálnej scény. Písal hry, básne, piesne a eseje, v ktorých experimentoval s novými formami a štýlmi, ovplyvnenými expresionizmom, dadaizmom a marxizmom. V Berlíne sa zoznámil so svojou budúcou manželkou, herečkou Helene Weigel, ktorá sa stala významnou interpretkou jeho hier. Brechtova divadelná tvorba sa vyznačovala snahou o prekonanie tradičného iluzionistického divadla a angažovanosťou v spoločenských a politických otázkach. V tridsiatych rokoch sa Brecht kvôli nástupu nacizmu v Nemecku ocitol v exile, najprv v Dánsku, Švédsku, Fínsku a neskôr v USA. Počas exilu pokračoval v písaní a rozvíjaní svojich divadelných teórií. Vytvoril koncept „epického divadla“, ktorého cieľom bolo diváka nielen pobaviť, ale aj podnietiť k kritickému mysleniu a aktívnemu postoju k spoločenským problémom. Po druhej svetovej vojne sa Brecht vrátil do Európy a usadil sa vo Východnom Berlíne, kde založil a viedol slávny divadelný súbor Berliner Ensemble. V tomto období sa jeho tvorba dostala do centra pozornosti a ovplyvnila divadelné umenie na celom svete. Napriek tomu sa Brecht musel vyrovnávať s ideologickým tlakom komunistického režimu, čo sa odrážalo aj v jeho tvorbe. Zomrel v Berlíne.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Brechtova tvorba sa vyznačuje tzv. epickým divadlom, ktoré sa snaží diváka odbremeniť od citového prežívania a viesť ho k racionálnemu uvažovaniu o predstavených problémoch. Používa techniky ako „zvrejštenie“ (Verfremdungseffekt), ktoré narúšajú ilúziu a zdôrazňujú divadelnosť diela. Jeho hry sú často alegorické a paraboly, zamerané na kritiku spoločenskej nespravodlivosti, vojny a kapitalizmu. Dôležitou súčasťou Brechtových hier sú piesne a songy, ktoré komentujú dej a umocňujú myšlienkové posolstvo. Jeho jazyk je strohý, vecný, s prvkami hovorovej reči a dialektu. Často využíva iróniu, sarkazmus a grotesku. Brecht sa vo svojich dielach zamýšľa nad otázkami morálky, moci, ideológie a ľudskej existencie v zložitých spoločenských podmienkach.

👥 Literárni súčasníci

Franz Kafka (Proces, Zámok), Thomas Mann (Buddenbrookovci, Čarovný vrch), James Joyce (Ulysses), Virginia Woolfová (Pani Dallowayová, K majáku), Ernest Hemingway (Starec a more, Zbohom zbraniam), William Faulkner (Abšalóm, Abšalóm!), John Steinbeck (O myšiach a ľuďoch, Hrozno hnevu), T.S. Eliot (Pustatina), Jean-Paul Sartre (Bytie a ničota, Hnus), Albert Camus (Mor, Cudzinec)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Bertolt Brecht (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Téma: Bertolt Brecht

 Zaslal(a): David Hampl

Bertolt Brecht, pôvodným menom Eugen Berthold Friedrich Brecht bol nemecký básnik, dramatik a divadelný reformátor, ktorého epické divadlo sa vymanilo z konvencií divadelnej ilúzie a rozvinulo dráma ako spoločenské a ideologické fórum pre ľavicové príčiny.

Život

Bertolt Brecht sa narodil v roku 1898 v Augsburgu v nemeckom Bavorsku a zomrel 14. augusta 1956 vo východnom Berlíne. Až do roku 1924 žil Brecht v Bavorsku. V rokoch 1917-1921 študoval medicínu v Mníchove a roku 1918 slúžil v armádnej nemocnici. V tej dobe už vznikajú jeho prvé diela. Je v nich poznať obdiv k rôznym velikánom, ako je Wedekind , Rimbaud, Villon a Kipling.

Počas tohto obdobia tiež rozvíjal násilne protichodný postoj, ktorý odrážal hlboké sklamanie jeho generácie v civilizácii, ktorá sa zrútila na konci prvej svetovej vojny. Medzi Brechtovými priateľmi boli členovia dadaistické skupiny, ktorá sa snažila zničiť to, čo odsúdili falošné štandardy buržoázneho umenia prostredníctvom posmešnosti a satiry.

V rokoch 1924-33 pracoval Brecht v Berlíne pre riaditeľa Maxa Reinhardta a Erwina Piscatora , ale hlavne s vlastnou skupinou spolupracovníkov. So skladateľom Kurtom Weill napísal satirickú, úspešnú operu. Napísal tiež to, čo nazýval “ Lehr-Stuck “ ( „vzorové hry“) – hudobne didaktickej práce na výkon mimo ortodoxnej divadlo. V týchto rokoch rozvinul svoju teóriu „epického divadla“ a strohé formy nepravidelného verše.

Stal sa marxistom – teda komunistom – a preto v roku, kedy sa Hitler chopil moci, musel utiecť. V roku 1933 teda odišiel do exilu – leta 1933-41 trávil v Škandinávii (prevažne v Dánsku) a v rokoch od 1941 do 1947 bol v Spojených štátoch. Niektoré zo svojich diel nakrútil v Hollywoode. V Nemecku bola jeho diela pálená a Brecht bol tiež zbavený nemeckého občianstva. Od nemeckého divadla bol úplne odrezaný, ale medzi rokmi 1937 a 1941 napísal väčšinu svojich najslávnejších diel.

V roku 1947 opustil Spojené štáty a začal žiť v Zürichu. So svojou druhou ženou založil Berlinek Ensemble a tu sa hrali princípy epického divadla, inšpirované socialistickým realizmom. Zomrel na srdcový infarkt.

Dielo

Divadelné hry 

• 1918/1926: Baal
• 1918-1920: Bubny v noci
• 1921-1923: Im Dickicht der Städte
• 1924-1925: Chlap ako chlap
• 1928: Opera za tri groše, starší preklad Žobrácka opera
• 1928-1929: Das Badener Lehrstück vom Einverständnis
• 1929: Der Lindberghflug
• 1929/1930: Vzostup a pád mesta Mahagonny
• 1929: Ten, čo vraví áno
• 1930: Die Maßnahme
• 1929/1959: Svätá Jana z jatiek
• 1930: Ten, čo vraví nie
• 1930/1932: Matka
• 1931/1936: Výnimka a pravidlo
• 1933: Sedem smrteľných hriechov malomeštiaka
• 1935-1938: Strach a bieda Tretej ríše
• 1937: Pušky pani Carrar
• 1938/1943: Život Galileiho
• 1939/1941: Matka Guráž a jej deti
• 1940/1943: Dobrý človek zo Sečuanu
• 1941: Das Verhör des Lukullus
• 1941: Pán Puntilla a jeho sluha Matti
• 1941/1961: Zadržateľný vzostup Artura Uiho
• 1941-1944: Príbeh Simony Machardovej
• 1941-1944: Švejk v druhej svetovej vojne
• 1945: Kaukazský kriedový kruh
• 1948: Dni komúny

Adaptácie

• 1947: Antigona
• 1952-1955: Coriolan

Jednoaktovky

• Malomeštiakova svadba
• Der Bettler oder Der tote Hund,
• Er treibt einen Teufel aus,
• Lux in Tenebris,
• Der Fischzug,
• Dansen,
• Was kostet das Eisen?,
• Die sieben Todsünden der Kleinbürger

The post Bertolt Brecht – životopis appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Matka Guráž a jej deti

 Autor: Bertolt Brecht

 Zaslal(a): Mand

Autor:

Bertolt Brecht   –   narodený 10.2.1898, zomrel 14.8.1956 v Berlíne

–           Nemecký dramatik, divadelný teoretik, režisér, lyrický   básnik, prozaik a esejista, zakladateľ epického   divadla.

–           Písal už na gymnáziu, keď zverejňoval svoje básne.

–           Štúdia na vysokej škole nedokončil, pretože musel nastúpiť ako sanitár (študoval medicínu,   prírodné   vedy a literatúru).

–           mal tri ženy, mal celkom tri deti

–           Študoval marxistickú robotnícku školu a   vytvoril tiež niekoľko poučných marxistických   hier.

–           Po nástupe Adolfa Hitlera k   moci   v roku 1933 musel   pre svoje komunistické presvedčenie emigrovať, cez   prahu   do Dánska, Švédska a Fínska, o osem rokov neskôr cez Moskvu do Spojených štátov (Hitler nechal páliť jeho knihy)

–           V   Amerike kde sa usídlil, neuznávali jeho komunistickej ideály, uteká do Paríža.

–           S československým pasom sa dostal do východného Berlína, kde sa svojou ženou, herečkou Helenou Weigelovou založil preslávené divadlo ‚Berliner Ensemble‘ (1949).

–             V   r. 1950 získal rakúske štátne občianstvo, ale jeho hry boli v Rakúsku bojkotované a neuvádzali sa až do r. 1962

Ďalšie diela: napr. Žobrácka operu, Svätá Johanka s   bitúnkov, Matka (javiskové úprava románu M. Gorkého),   Strach a bieda tretej ríše, Život Galilea …

Okolnosti vzniku:

Dielo Matka Guráž a jej deti je naplnením Brechtova koncepcia epického divadla, spočíva v   rušenie ilúzie napodobňovania skutočnosti. Komentáre a piesne poukazujú na ,, hranosť“ drámy a vťahuje do jeho štruktúry adresáta. Hra bola prvýkrát uvedená roku 1941 v   Zürichu. Po Brechtovej návrate z   emigrácie, bola táto hra inscenovaná v   berlínskom divadle.

Vplyv diela:

Brechtova Světlov ,, epické divadlo“ ovplyvnilo rad svetových dramatikov (napríklad F. Langera v hre Periférie)

Literárny žáner:

Dráma (má podtitulok tridsaťročnej vojny, doba medzi rokmi 1624-1636)

Literárny druh: Próza

Doba vniku: 1. polovica 20. storočia

Miesto: príbeh sa odohráva uprostred tridsaťročnej vojny

Hlavná myšlienka:

Matka Guráž patrí medzi brechtovské postavy prostých ľudí, ktorí sa nepoučili a nepochopíte usporiadanie sveta a svojmu miestu v ňom, a preto podľahnú pripraveným ilúziám o tom, že je malému človeku dovolené zúčastniť sa na veľkých obchodoch a nebyť pritom zničený. Brecht chcel vlastne svojím dielom ukázať divákovi hrôzy vojny, ktorá berie matkám deti, ale tiež nechápavosťou niektorých ľudí, ktorí vo vojne vidia svoje obohatenie hmotnými statkami a neuvedomujú si pritom, že stráca to najdrahšie – svojich blížnych.

Kompozícia:

Hra je rozdelená do 20 obrazov – epizód, uvozených synoptických prehľadom nasledujúceho deje (radené chronologicky). Do knihy sú včlenené aj piesňovej výstupy (matka guráž spieva) dokresľujúcich situáciu.

Jazyk:

Dialógy tiahnu k   významové hutnosti a úsečnosť.   Štýlovo čerpajú s   hovorové vrstvy

Ďalšie formy spracovania:

– opera

– divadelná hra

Postavy:

• Matka Guráž – (menom Anne Fierlingová) – odvážna, hlavná hrdinka, jazdí so svojím vozidlom a deťmi za vojskom a predáva rôzne tovary (obchodníčka) a jej obchod sa stáva na valce závislý
• Katrin – jej němá dcéra – dobrosrdečná, nemé
• Eilif – jej starší syn – šikovný, Ťa
• Švejcar – jej mladší syn – poctivý, Ťa
• kuchár
• poľné kazateľ
• Yvette Pottierová
• Veľa ďalších postáv napr. Verbovača, vrchný veliteľ, pisár, sedliačka, vojak …

Dej:

Matka Guráž putuje so svojimi tromi deťmi. Prvý syn bol odvážny Eilif, druhý poctivý Švejcar a potom mala nemou nepeknú dcéru Katrin. Keďže bola vojna, tak mala každé dieťa s   iným inak podivným mužom. Živila sa tým, že po dobu vojny jazdila s   vozom cez vojnou zasiahnuté územie a obchodovala s   rôznymi vecami. Stretáva sa s   vrchným veliteľom a ten jej najstaršieho syna naverbuje do poľského ťaženia. Chvíľu sa s   veliteľom handrkuje, po tej mu vykladá osud, keď mu vyložia skorú smrť a predá mu zlatú pracku. Vo vozidle má veľa vecí od topánok, cez alkohol až po muníciu …

Eilifa raz stretne s   vrchným veliteľom v   krčme, keď predáva kuchári mäso, počuje na neho chválu, tak ich rada a chce po ňom, aby bol opatrnejší. Švejcar sa medzi tým stane colmistrem (držiteľom kasy). Valce sa tak síce vyhol, ale hrozilo mu tiež nebezpečenstvo, a tiež sa tak stane a ďalšie časti knihy, kedy vďaka tejto kase tiež zomrie.

Za ďalšie tri roky sa matka Guráž, Katrin a Švejcar dostanú do zajatia katolíkmi. Do deja sa primieša pekné dievča Yvette, kuchár a poľné kazateľ. Švejcar ukryje kasu do voza, matka Guráž mu za to síce vynadá, pretože by ich za to mohli všetky obesiť, ale nechá ju tam, pretože by bolo možno ešte nebezpečnejšie kasu niekam prenášať. Poľné kazateľ si musí dávať pozor, aby nezistili, že nie je katolík, matka Guráž neustále vyčíta Švejcar kasu ukrytú vo vozidle, preto sa Švejcar v tme vydá k   rieke, aby ju ukryl tam. Bohužiaľ nevie, že je sledovať a chytený. Matka Guráž chce predať svoj voz (jej jedinou obživu) Yvette, aby ho vykúpila, ale zjednáva s   vojakov moc dlho a Švejcar medzitým zabijú.

Po uplynutí ďalších dvoch rokov sa hovorí o ukončení vojny, Matka Guráž váha o tom, či sú tieto zvesti pravdivé, poľné kazateľ jej však presvedčí o tom, že vojna ešte dlho neskončí a tak sa rozhodne nakúpiť nové zásoby. Pošle pre nich do mesta Katrin, ktorá sa vráti sa SRAM cez oko a čelo. Tým skončí pre krásnu Katrin posledná nádej, že by sa aj napriek svojej že je nemý mohla niekedy vydať. Po tej sa opäť začne hovoriť o mieri a matka Guráž, podľa rady kuchára, je do mesta predať nové zásoby tovaru, ktorý by v   mieru nemalo žiadnu cenu. Po jej odchode príde Eilif, ktorý je za krádež dobytka a za zabitie Sedláková ženy odsúdený na   poprave a chce matku ešte na naposledy vidieť. Nemôže na ňu však čakať, teda odchádza bez rozlúčky as   prianím, aby sa matka o jeho poprave nikdy nedozvedela.

Matka Guráž ďalej jazdí s   kuchárom a Katrin po krajoch a namiesto obchodu už len žobre. Kuchár jedného dňa dostane list, v   ktorom stojí, že zdedil krčmu a ponúka matke guráž, aby šla s   ním krčmu viesť. Kuchár však Matke guráže povie, že krčma je malá a pre Katrin by tam nebolo miesto. Katrin tento rozhovor počuje a chce utiecť, aby neprekážala, matka jej v   tom však zabráni. Kuchařová veci vyhodí z   vozidla a ďalej v   ceste pokračujú samy.

Cisárska (katolícka) vojská ohrozujú evanjelické mesto Halle. V   noci si zastaví pri stavení, kde v   tej dobe prebývajú Matka Guráž so svojou dcérou, vojsko a násilím a hrozbou zabitia vymôže u sedliaka, aby im ukázal cestu, ktorá vedie k   mestu. Matka Guráž je zrovna v meste a vo stavení zostáva len Katrin a ich vozidlo. Po odchode vojsk sedliačka v   obavách prehovorí o svojej rodine žijúcej s   malým dieťaťom v meste a Katrin sa rozhodne je pred vojakmi varovať. vezme z   vozu bubienok, vylezie na strechu a bubnuje na poplach, aby upozornila ľud v meste z   hrozby návštevy vojsk. Vďaka svojej snahe pomoc jej vojaci zasiahnu mačetou a Katrin umiera. Po tej Matke Guráž sedliaci sľúbi dôstojný pohreb svojej dcéry. Matka Guráž odchádza ďalej a ťahá svoj voz sama a cez všetko príkoria verí v   lepšiu budúcnosť.

Poznámka:

–           Dráma má podtitul   Kronika z tridsaťročnej vojny.

–           Matka berie vojnu ako dobrú vec, pretože z   nej má ako obchodníčka peniaze, nakoniec ale vďaka vojne príde o tri deti.

The post Matka Guráž a jej deti – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.