📝 Život

Narodil sa v Prahe do židovskej rodiny. Detstvo prežil v relatívnom pokoji, no s príchodom druhej svetovej vojny sa jeho život dramaticky zmenil. Ako tínedžer bol deportovaný do koncentračného tábora Terezín, neskôr do Osvienčimu a Buchenwaldu. Prežil pochod smrti a nakoniec sa mu podarilo ujsť z transportu smrti tesne pred koncom vojny. Tieto traumatické zážitky zanechali hlbokú stopu v jeho duši a stali sa ústrednou témou jeho literárnej tvorby. Po vojne sa venoval žurnalistike, pracoval v Československom rozhlase a neskôr ako zahraničný spravodajca v Izraeli. Zároveň sa začal naplno venovať písaniu. Jeho prvé poviedky a romány čerpali z vojnových skúseností a reflektovali hrôzy holokaustu. Postupne sa však jeho záujem rozšíril aj na iné témy, ako napríklad osud človeka v totalitnom režime, otázky viny a zodpovednosti, či hľadanie zmyslu života. V šesťdesiatych rokoch patril medzi výrazné osobnosti českej literárnej scény, jeho diela boli prekladané do mnohých jazykov a získali si medzinárodné uznanie. Po sovietskej okupácii Československa v roku 1968 emigroval do Spojených štátov, kde pôsobil ako profesor literatúry na Americkej univerzite vo Washingtone. V exile pokračoval v písaní a publikoval ďalšie romány, poviedky, divadelné hry a eseje. Jeho diela sa v tomto období zameriavali na problematiku exilu, stratu domova a hľadanie identity. Po páde komunizmu sa vrátil do Českej republiky, kde žil a tvoril až do svojej smrti. Napriek ťažkým skúsenostiam, ktoré prežil, si zachoval optimizmus a vieru v ľudskosť. Jeho dielo je svedectvom o sile ľudského ducha, o schopnosti prežiť aj v najťažších podmienkach a o potrebe pamätať na obete holokaustu. Jeho príbehy sú nielen mementom hrôz minulosti, ale aj výzvou k tolerancii, porozumeniu a ľudskosti. Lustig vo svojich dielach nemoralizuje, ani nesúdi, ale snaží sa pochopiť a vykresliť zložitú ľudskú povahu v extrémnych situáciách. Jeho tvorba je dôležitým príspevkom k pochopeniu jednej z najtemnejších kapitol ľudských dejín. Okrem literárnej činnosti sa Lustig venoval aj pedagogickej práci a aktívne sa zapájal do verejného života. Bol presvedčený, že je dôležité hovoriť o holokauste a o nebezpečenstvách totalitných režimov, aby sa podobné tragédie už nikdy neopakovali. Jeho odkaz pretrváva aj po jeho smrti a jeho diela sú stále aktuálne a dôležité pre pochopenie ľudskej existencie v 20. a 21. storočí.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Lustigove diela sa vyznačujú realistickým zobrazením hrôz holokaustu, no zároveň sa v nich prelína s prvkami absurdity a čierneho humoru. Tento kontrast podčiarkuje absurditu a krutosť vojnovej reality a zároveň vyjadruje snahu o zachovanie ľudskosti a nádeje aj v tých najťažších situáciách. Autor sa zameriava na vnútorný svet postáv, ich myšlienky, pocity a reakcie na extrémne situácie. Často využíva retrospektívu a vnútorný monológ, aby čitateľa priblížil k prežívaniu svojich hrdinov. Jeho jazyk je jednoduchý, priamy a expresívny, s častým používaním hovorovej reči a slangových výrazov, čo dodáva jeho dielam autentickosť a bezprostrednosť. Zároveň však dokáže s citom a precíznosťou vykresliť aj tie najtraumatickejšie zážitky. V neskoršej tvorbe sa Lustig venuje aj iným témam, ako je exil, strata domova a hľadanie identity. Jeho štýl sa v tomto období stáva komplexnejším a reflektuje zložitosť ľudskej existencie v modernom svete.

👥 Literárni súčasníci

Milan Kundera (Žart, Nesnesiteľná ľahkosť bytia), Bohumil Hrabal (Ostře sledované vlaky, Príliš hlučná samota), Ladislav Fuks (Spalovač mŕtvol), Ota Pavel (Smrť krásnych srncov)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Arnošt Lustig (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Modlitba za Katarínu Horovitzovú

Autor: Arnošt Lustig

Pridal(a): Martin

OSNOVA:

1. Všeobecné informácie

a) Arnošt Lustig

b) Modlitba za Katarínu Horovitzovú

c) prvé vydanie v roku 1964, V roku 1965 bol natočený česko-slovenský televízny film Modlitba za Katarínu Horovitzovú, réžia: Antonín Moskalyk,

Arnošt Lustig v knihe reaguje na skutočnú udalosť z druhej svetovej vojny, keď pod zámienkou slobody vymáha nemecká ríša finančné obnosy od židovských zbohatlíkov.

d) Český prozaik, publicista, scenárista a autor rozhlasových hier. Zaradil sa k autorom tzv. druhej vlny vojnovej prózy. Narodil sa v rodine židovského maloobchodníka. Detstvo prežil v Prahe, a z rásových dôvodov bol vylúčený zo strednej školy. Učil sa krajčírom. Prežil koncentračné tábory Osvienčim a Buchenwald. V roku 1945 sa mu podarilo ujsť z transportu smrti. Po vojne študoval žurnalistiku. V roku 1968 odišiel do Juhoslávie, potom sa usadil v USA, kde prednášal film a literatúru. Jeho tvorba má autobiografické rysy, je ovplyvnená jeho skúsenosťami z vojny. Hlavnými hrdinami tvorby sú predovšetkým Židia – deti, dospelí, starci, veľmi často ženy.

Ďalšie diela:

Noc nádeje

Diamanty nocí

Ulica stratených bratov

Dita Saxová – novela

Horká vôňa mandlí – poviedky

Miláčik – román

Krásne zelené oči – román

2. Zaradenie diela

a) Literárny druh: – epika

b) Literárny žáner: – novela

c) Umelecký smer: – druhá vlna vojnovej prózy (50. a 60. roky)

d) Funkcia lit. diela: – informatívna

Z knižky som sa dozvedela ako bol život vo zvláštnom tábore. Názor je taký, že ľudia čo si prešli tábory majú niečo za sebou. A v knižke je značne vidieť manipulovanie s ľuďmi.

3. Literárny rozbor diela

a) Plán jazykový

• Použitá je spisovná čeština, výskyt hanlivých výrazov, ktoré používa väčšinou Emerich Vogeltanz
• Použité je príslovie (Kto inému jame kopá, sám do nej padá. Ako sa do lesa volá, tak sa z lesa ozýva.)

Ďalej hodne použitá priama reč.

b) Plán tématický

• Téma – Zlé zaobchádzanie so Židmi a manipulovanie s nimi.
• Postavy:

Katarína Horovitzová – Židovka, 19-ročná tanečnica, je tichá a statočná, na ceste je donútená si vziať Hermana Cohena, aby mohla byť prepustená, verí, že je všetko dobré a že všetko vyjde, nakoniec však zistí, že všetko bola lož, mala 6 sestier (Soňa, Ludmila, Irena, Eva, Viera, Lea)

Herman Cohen – je hovorcom obchodníkov, vykúpi Katarínu Horovitzovú aby ju oslobodil, je rozumný ale musí poslúchať rozkazy Nemcov, ktorým sa nakoniec úplne odovzdal

Bedřich Brenske – veliteľ, cieľavedomý, krutý, dokáže manipulovať s ľuďmi, chce od Židov vymámiť peniaze a potom ich poslať do plynu, naslibuje im, že môžu oslobodiť aj rodinu pričom im lže, chce len peniaze

rabín Dajem z Lodže – spieva mŕtvym ženským vlasom, stále sa modlí za Katarínu Horovitzovú, má ju rád a chcel by jej pomôcť, pri obrade jej naznačuje, že jej rodina je mŕtva, tým že spieva o mŕtvych

krejčí – robí oblečenie pre Hermana Cohena a Katarínu Horovitzovú, snaží sa jej pomôcť a nechá jej napísať vzkaz pre rodinu na dno kufra, za to je však za trest priradený do komanda Bedřichom Brenskem

Rappaport-Lieben – z Chicaga, majiteľ akcií tamojších jatiek, vlastnil veľký kabaretný dom Gondola, už dopredu vedel, že to čo im napovedal Brenske, je lož, na všetko sa ozval a mal pripomienky a doplatil na to, bol zastrelený

• Prostredie: vo vlaku, v koncentračnom tábore,
• Dej:

Jedného dňa bolo zajaté Nemeckom 20 židovských obchodníkov, ktorí emigrovali pred vojnou do Ameriky, a boli prevezení do zajateckého tábora. Tam sa ich ujíma veliteľ Bedřich Brenske, ktorý však dostáva za úkol z nich dostať čo najviac peňazí, ktoré majú uložené na kontoch a sľubuje im za to deportáciu do USA. Keď prišiel nový transport, Katarína Horovitzová z neho vystupovala unavená a vyplašená. A svojmu otcovi hovorila, že nechce zomrieť. To počul Herman Cohen a prišlo mu to tak zvláštne, že ju chcel hneď vykúpiť z transportu a že za ňu bude platiť. Brenske s tým súhlasí, aby sa k skupine 20 obchodníkov pripojila ale pod podmienkou za sto tisíc frankov. Katarína bola mladá tanečnica, vyzerala ešte ako dieťa a Cohenovi sa páčila. Už od 12 rokov tancovala namiesto učenia a bývala za to bitá. Ona išla inou cestou než jej rodina, ktorá bola zplynovaná hneď potom čo si Brenske odviedol Katarínu z rampy. Cohenovi sa tak páčila, že pre ňu nechal ušiť šaty a kabát aby bola dobre vybavená na deportáciu. Chcela po Cohenovi, aby takisto vykúpil jej rodinu, ale nemala odvahu mu to zatiaľ povedať ani nevedela, že už je jej rodina už dávno mŕtva. Krejčí jej priniesol nejaké šaty a ušil kabát. I on vie, že je jej rodina mŕtva a je mu Kataríny ľúto, preto ju poprosí, aby rodine predala vzkaz, ktorý napíše na dno kufra. Potom sa vydávajú na dlhú cestu vlakom do Hamburgu. Počas cesty je každá pečlivo strážená dvoma strážnikmi u dverí do kupé a Brenske sa z každého obchodníka snaží vymámiť peniaze. Katarína je však cestou donútená si vziať Hermana Cohena, aby bola zaradená do jeho pasu, pretože svoj pas nemá. Preto sa musí vrátiť späť do tábora. Oddáva ich rabín Dajem, ktorý spieva smútočnú pieseň, ktorou naznačuje Kataríne, že jej rodina je mŕtva. Trasa transportu sa mení, nejdu cez Nemecko, ale cez Švajčiarsko, kde mali obchodníci svoje kontá. Na hraniciach so Švajčiarskom im Brenske povedal, aby sa všetci svliekli a išli do očistnej miestnosti, aby sa zbavili nečistôt. Tam, do tej doby naprosto nevinná a naivná Katarína pozná, že je koniec, že už nemajú žiadnu šancu, a keď má nahá tancovať pred nemeckým vojakom, vytrhne mu zbraň a dvoch vojakov zastrelí. Potom je zavretá s obchodníkmi do sprchy, kde čakajú že potečie voda. Pri tom však zisťujú, že netečie voda, ale je cítiť plyn. Pomaly všetci umierajú, v tom sa otvoria dvere a v čele s Brenskym je spousta ďalších vojakov, ktorí Katarínu postrelia kulometom priamo do srdca. Brensky ju potom nenechá spáliť ako ostatných obchodníkov, ale nechá si jej telo a nechá ho vystaviť v sušiarne. Kde jej rabín Dajám spieva a hladí. Potom sú jej krásne čierne vlasy použité na matrace. A rabín sa len díval ako horí jej telo.

c) Plán kompozičný

• Vyprávač – er forma
• Kompozícia – chronologická
• Členenie textu – 3 kapitoly

The post Modlitba za Katarínu Horovitzovú – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Dita Saxová

 Autor: Arnošt Lustig

 Zaslal(a): Adéla Janoutová

Rozbor:

– psychologická próza z druhej svetovej vojny
– román prebieha v povojnovom období v židovskom prostredí
– stabilizuje psychológiu postáv a odovzdáva nás do situácie, keď ľudia mali problémy po návrate do normálneho života
– cudzie slová sa používajú predovšetkým v názvoch záznamov, pomerne dlhé opisy
– v mnohých pasážach sa príbeh iba navrhuje a po dlhom čase sa dozvedáme, ako to bolo naozaj

Postavy

Dita Saxová -dievka, ktorá nevie, čo chce a zvádza na koho príde

Lev Goldblatt -Muž, ktorý je majiteľ domu Lublaňská

Isabella Goldblattová -žena Leva a náhradná matka všetkých dievčat a troch zomrelých synov

Alfred Neugeborn -neúspešný Ditin nápadník a zlodej

DEHuppert -nápadník Dity

Herbert LAGUS -ponúka Dite zázemie v Španielsku

Emil Fitz -doktor dievčat

Antonie Blauová -Ditina najlepšie priateľky, ktorá túži byť dospelá

Linda Huppertová -nenávidená Ditou a nevlastná sestra DE

BrittaMannerheimová -spolubidlící Dity Saxová Antonie Blauové

Erich Munk -Dita mu pripomínala jeho mŕtvu dcéru

Obsah:

Dita Saxová je osemnásťročná židovské dievča, ktorá ako jediná z rodiny prežila vojnu. Po vojne sa dostala do hotela v Prahe na Ľubľanskej ulici, kde žila s inými dievčatami s podobným osudom. Všetci veľmi dobre pochopili, pretože ich skúsenosti boli silne označené a kombinované. Okrem Lindy Huppertovej, ktorá mala všetky klepy. Dievča odviedla Isabellu Goldblattovú a jej manžela po vojne, keď ľudia nemali miesto, aby sa vrátili. Príbeh začína s náznakom, že mali tri deti, takže chceli byť obklopené deťmi. Dita zdedila zlaté fólie, každé spolubývajúci dala 2 a za zvyšok si kúpila zlatý náramok a nechala si naň vyryť „Život nie je to, čo chceme, ale to čo máme.“ Dita Saxová stále spomína na minulosť a snáď, aby na ňu zabudla a zistila, kto je, začína si s mužmi o ktoré treba ani nemá záujem. Spočiatku si začala s DE a hneď na druhý deň na to išla ako posledná na prehliadku k Fitz a zviedla ho. Mala svedomie, že je ľahká dievčina. Potom, čo zomrie Isabella na rakovinu prsníka a odsťahuje sa do Anglicka za budúcim manželom, odíde Dita Saxová do Švajčiarska do Grindelwald, kde sa študuje cudzie jazyky a spoznáva rôzne ľudí, medzi nimi sú aj synovia muža, ktorý vlastní penzión, kde Dita býva. Odviedli ju do svojho bytu a začali korčuľovať za to, čo sa zdalo zvykom, ale Dita cítila, že to nie je správne. A na poslednú chvíľu sa zaoberala otázkou významu života. Zrazu si priala, aby bola s mamičkou v plynovej komore, už nedokázala žiť, rozhodla sa vyjsť na ľadovec jednej z hôr a vkĺzla. Na záver Dite píše Munk s obavami o jej život, ale list jej nikdy nedošiel.

Životopis

Arnošt Lustig bol prozaik, spisovateľ židovských tém, scenárista. Pochádza z malej rodiny obchodníkov.
Arnošt Lustig bol vylúčený zo školy z rasových dôvodov v roku 1941 a o rok neskôr poslal do Terezína. Prekonal koncentračné tábory Auschwitz a Buchenwald. V marci 1945 utiekol po smrti a skryl sa, kým nebol oslobodený.
Od jesene 1945 Lustig študoval na LFSS. Prispela k rôznym periodikám. Ako spravodajský redaktor Lidove noviny bol v roku 1948 vyslaný do Izraela v izraelsko-arabskej vojne.
Lustig bol redaktorom CS. Rádio, vedúci kultúrnej sekcie týždenného Mladého sveta, pracoval ako scenárista Čs. filmu.
Po auguste 1968 odišiel Lustig do Juhoslávie a usadil sa v Spojených štátoch v roku 1970. Tu okrem iného prednášal film literatúru na American University Washington, DC

 
Lustigova literárna tvorba je poznačená tragickým osudom Židov a holokaustu, ako aj jeho vlastnou skúsenosťou v koncentračných táboroch.

Súbory skladieb: 

Noc a nádej – 1957
Night Démans – 1958
Ulica stratených bratov – 1959

Novely:

Dita Saxová – 1962, o mladé židovskej dievčine, ktorá po skúsenostiach s koncentračným táborom opäť čelí neistote v povojnovom svete
Modlitba pre Katarínu Horowitzovou – 1964, napísané podľa skutočnej udalosti z roku 1943 v Taliansku. Potom bola skupina zachytených bohatých židovských podnikateľov s americkými pasmi podvedená, skľúčená a potom prepravovaná do plynových komôr.

Romány:

Nemilovaná – Z denníka sedemnásťročnej Perly Sch. – 1979, tragický príbeh dievčaťa z Terezína
Vo svojej próze, dokonca o päťdesiat rokov neskôr, hľadá Lustig zmysel pre ľudstvo a podstatu ľudskej bytosti.

Prózy v rámci rozsiahleho románového cyklu – Kráľ prehovoril, nepovedal nič:
Collette, Dievča z Antverp – 1992

The post Dita Saxová – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.