📝 Život

Narodil sa v Taganrogu v rodine obchodníka s potravinami. Jeho detstvo bolo poznačené otcovou prísnosťou a náboženskou bigotnosťou. Rodina žila v skromných pomeroch a otec často uplatňoval tvrdé výchovné metódy. Čechov však prejavoval už odmala záujem o divadlo a literatúru. Počas štúdií na gymnáziu v Taganrogu začal písať krátke humorné poviedky a divadelné hry, ktoré posielal do rôznych časopisov pod pseudonymom. Po ukončení gymnázia sa presťahoval do Moskvy, kde začal študovať medicínu. Štúdium medicíny financoval písaním krátkych humorných poviedok do rôznych časopisov. Tieto poviedky mu priniesli popularitu a finančnú nezávislosť. Zároveň sa venoval aj svojej lekárskej praxi, ktorú vykonával najmä v chudobnejších štvrtiach Moskvy. Počas svojej lekárskej praxe sa stretol s mnohými ľudskými osudmi a problémami, ktoré neskôr spracoval vo svojich literárnych dielach. Čechovova literárna tvorba sa vyznačuje realistickým zobrazením života a psychologickou hĺbkou postáv. Jeho diela často zobrazujú problémy ruskej spoločnosti, ako sú chudoba, sociálna nespravodlivosť a byrokracia. Zároveň sa však venuje aj témam lásky, priateľstva a ľudskej existencie. Čechov bol známy svojou skromnosťou a zmyslom pre humor. Napriek tomu, že sa stal slávnym spisovateľom, nikdy nezabudol na svoje korene a na ľudí, ktorým pomáhal ako lekár. Významnú časť jeho života tvorila aj jeho láska k divadlu. Napísal niekoľko významných divadelných hier, ktoré sa dodnes hrajú po celom svete. Medzi najznámejšie patria Višňový sad, Tri sestry, Ujo Váňa a Čajka. Tieto hry sa vyznačujú realistickým zobrazením života a psychologickou hĺbkou postáv. Čechov sa oženil s herečkou Oľgou Knipperovou, ktorá hrala v jeho divadelných hrách. Ich manželstvo bolo šťastné, no bohužiaľ, netrvalo dlho. Čechov zomrel na tuberkulózu v Nemecku. Jeho smrť bola veľkou stratou pre ruskú literatúru a divadlo. Jeho dielo však žije ďalej a dodnes ovplyvňuje generácie spisovateľov a dramatikov po celom svete. Čechov bol humanistom, ktorý veril v silu ľudského ducha a v schopnosť človeka prekonať ťažkosti života. Jeho dielo je plné empatie a porozumenia pre ľudské slabosti. Čechovova tvorba je dodnes aktuálna a prináša nám cenné poznanie o ľudskej povahe a o svete okolo nás.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Čechovov literárny štýl je charakteristický realizmom, psychologickou hĺbkou, zmyslom pre detail a jemným humorom. Jeho poviedky a hry často končia otvorene, bez jednoznačného rozuzlenia, čo necháva priestor pre interpretáciu a zamyslenie. Zobrazuje všedný život obyčajných ľudí s ich problémami, radosťami i smútkami. V jeho dielach sa prelínajú komické a tragické prvky. Jazyk jeho diel je jednoduchý, zrozumiteľný, ale zároveň bohatý a expresívny. Často využíva dialógy, vnútorné monológy a nepriamu charakteristiku postáv. Jeho postavy sú komplexné, s vlastnými slabosťami a chybami, no zároveň v nich nachádzame aj ľudskosť a pochopenie. Čechov sa vyhýba moralizovaniu a nepodsúva čitateľovi jednoznačné riešenia. Jeho diela nútia k zamysleniu nad zmyslom života, ľudskými vzťahmi a spoločenskými problémami.

👥 Literárni súčasníci

Lev Nikolajevič Tolstoj (Vojna a mier, Anna Kareninová), Fjodor Michajlovič Dostojevskij (Zločin a trest, Bratia Karamazovovci), Maxim Gorkij (Matka, Na dne), Ivan Sergejevič Turgenev (Otcovia a deti), Anton Pavlovič Čechov (Višňový sad, Tri sestry)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Anton Pavlovič Čechov (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Višňový sad

Autor: Anton Pavlovič Čechov

Pridal(a): Ivet

Anton Pavlovič Čechov sa narodil v Taganrogu a po štúdiu medicíny sa skutočne niekoľko rokov aktívne lekárstvu venoval. Šesť rokov bojoval s tuberkulózou, ktorej nakoniec podľahol v Nemecku. Hodne cestoval ako po európskych krajinách, tak i po Rusku.

Hoci sa Čechov nedožil príliš vysokého veku, zaradil sa do skupiny svetovo uznávaných a respektovaných ruských spisovateľov. Vynikol jednak ako autor dnes už všeobecne známych lyrických drám (Strýček Váňa, Višňový sad, Racek, Tři sestry) a jednak psychologických novel (Dáma s psíčkem, Pavilón č.6, Černý mnich, Souboj, Step). Písal tiež celovečerné hry (Ivanov, Platonov), takzvané jednoaktovky (Jubileum, Svatba, Medvěd) a svoje obľúbené krátke príbehy (short stories – Tlustý a hubený, Chameleón, Román s basou).

Svojím dramatom Višňový sad ukončil Čechov prakticky svoju dramatickú tvorbu. Ide teda o ruské drama z prelomu 19. a 20. storočia, majúce štyri dejstvá. Dej sa odohráva na vidieckom sídle v Rusku.

Príbeh začína príchodom aristokratky Ľubov Andrejevny Ranevskej na jej vidiecké sídlo v Rusku. Po tom, čo jej zomrel syn, odišla z vidieckeho sídla do Paríža. V čase, keď v Rusku nepobývala, starala sa o jej statek nevlastná dcéra Varja. Pretože jej však došli peniaze, zdá sa, že jediným možným riešením je predaj pozemkov pre stavbu bytov. Také riešenie ostatne doporučuje aj nápadník Varje, a to kupec Lopachin. Ranevská však k predaju nedá súhlas, pretože si je vedomá, že predajom pozemkov by musel byť vykácaný aj jej višňový sad, ktorý je rodovou tradíciou.

Pretože však Ranevská ani Varja neseženú dostatok peňazí na záchranu statku, nezbýva nič iné, než statek nakoniec skutočne predať. V dražbe získava statek Varjin nápadník Lopachin, ktorý necháva okamžite známy višňový sad zničiť. Zničenie višňového sadu je však určitým symbolom nových poriadkov, pretože višňový sad sa tu nachádzal veľmi dlho, takže jeho zničenie znamená koniec starých čias.

Varja sa s Lopachinom rozchádza a aristokratka Ranevská sa vracia späť do Paríža. Jedine Anja, ktorá je vlastnou dcérou Ranevskej, spolu so svojím priateľom stále verí tomu, že pravda vyjde najavo a že zlý a vypočítavý Lopachin nebude na statku dlho.

Čechov vo svojom drame Višňový sad výborne vystihol zanikajúcu aristokratickú spoločnosť. Hra je plná symbolov, ktoré fakticky predznámňajú i napĺňajú spoločenskú zmenu. Toto lyrické drama obsahuje mnoho skôr jednoduchých viet, keď čitateľ musí sám odkrývať, čo tieto vety vlastne vypovedajú o jednotlivých postavách. Nájdeme tu hodne oslovení, dialógov, vnútorných monológov a zastaraných výrazov.

Čechov vo Višňovom sade skvele vykresľuje typické postavy v rámci ich stretávania s minulosťou a prítomnosťou, zároveň však na motíve dražby sadu ukazuje, že sa ľudia musia umeť rozhodnúť. Ranevská a jej brat Gajev majú hlavné slovo v rozhodovaní, proti nim stojí aktívne jednajúci Lopachin, usilujúci predovšetkým o rýchle zbohatnutie a získanie spoločenského postavenia. Naproti nim stojí naivná Anja a večný študent Trofimov, ktorí v živote ešte ničoho nedosiahli, sú naivní, avšak plní nadšenia a odhodlania.

Okrem hlavných postáv vystupuje vo Višňovom sade celá rada ďalších postáv, ktoré Čechov výborne vykresľuje. Smutná je predovšetkým postava komorníka Firsa, ktorý je starý a nemocný. Dom, ktorý mal byť na jar zbúraný, zavrú i s ním, pretože si myslia, že Firs bol už dávno predtým z dôvodu svojej choroby a svojho veku odvezený do nemocnice. Na Firsa, zavretého v dome, tak čaká skutočne už len smrť.

Čechov vychválením krás višňového sadu vo skutočnosti vychválením krás Ruska. Celé Rusko totiž vnímal ako krásny sad.

The post Višňový sad – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Ujo Váňa

 Autor: Anton Pavlovič Čechov

 Zaslal(a): Vojta – 26

Anton Pavlovič Čechov

• * 29.1.1860 (vTaganrogu)
• Zomrel 15.7.1904 (na tuberkulózu sanatóriu v Badeweileru
• ruský prozaik, dramatik, rozprávač
• kvôli otcovu bankrotu sa musel už po maturite postarať o celú rodinu v Moskve, kde vyštudoval lekársku fakultu, ale začal sa venovať iba kariére spisovateľa pod pseudonymomČechonte
• 1888 sa stal laureátomPuškinovej ceny Akadémie vied
• podniká cestu na trestaneckú kolóniu na ostrovSachalin na Sibíri (svoju cestu a život tamojších trestancov opisuje v knihe Sachalin)
• na Kryme sa spoznáva s LN Tolstým a M.Gorkým, kam odišiel kvôli svojej tuberkulóze
• oženil sa herečkou OľgouKniperovou

Žánre:

• smutná Humoreska(obnovuje po Gogol)
• groteskné satiricképoviedky – úsporný štýl, rýchly a dramatický spád deja, popisy prostredia a charakterov postáv (Melpomeniny rozprávky, Pestré poviedky)
• poviedky– analýza vzťahov a duševných stavov ľudí zo stredných vrstiev – dôstojníci, právnici, doktori, učitelia …
• venoval sa aj drámy (najslávnejší diela)
• pôsobil v časopisochStrekoza, Budilnik, Zřitel a Odkolku

Ujo Váňa (ĎaďaVáňa , 1897)

• jedna z jeho najslávnejších divadelných hier
• 4 dejstva

Obsadenie:

• Serebrjakov– profesor v penziu, suchár; píše o umení, ktorému nerozumie, ale správa sa ako poloboh, všetci ho preto neznáša
• Jeleňa– 27 rokov, krásna Serebrjakova žena verná (ale páči sa jej doktor), znudená
• Sofia–  dcéra z prvého manželstva, je zamilovaná do Astrová, ale je škaredá a on ju nechce, jediná sa stará o statok
• Vojnická– vdova po tajnom radcovi, matka Vaňu: „Večne bľaboce o ženskej emancipácii, jedným okom pozerá do hrobu a druhým hľadá vo svojich múdrych knižkách úsvit nového života.“
• IvanVojnickij – Ujo Váňa, 47 rokov, hundroš neustále hýriace ironickými poznámkami, zamilovaný do Jeleny (ako všetci), svoj život premárnil a teraz len nadáva a pije
• Astrová– znudený doktor, miluje les (je proti výrub lesov), často a veľa pije, a zároveň opovrhuje svojím spôsobom života, zamilovaný do Jeleny
• Telegin– chudobný statkár, „Oplátka“ = prezývka podľa uhrovitého tváre
• Marina– tučná stará opatrovateľka, ktorá hovorí to, čo si myslia

Dej sa odohráva na statku profesora Serebrjakova, kde všetci bývajú, nudí sa a hádajú. Váňa  usiluje o Jelenu, ale ona ho odmieta. Soňa je zamilovaná do Astrová, a preto si s ním chce Jelena prehovoriť. Ten vyzná Jelene lásku a pobozká ju, keď v tom ale príde Váňa  s kyticou ruží pre Jelenu a pristihne ich. Jelena však chce zostať verná svojmu starému mužovi, čo všetci nechápu. Rozhodne sa s manželom narýchlo odísť. Serebrjakov už tiež nechce bývať na vidieku, ale na vilu v meste nemá peniaze. Preto chce predať statok, ale Váňa  s matkou a Soňou by nemali kde bývať. Váňa sa starým profesorom strašne poháda a dvakrát po ňom vystrelí, ale netrafí sa. jeleňa s manželom sa ihneď začínajú chystať na odchod do Charkova. Váňa medzitým ukradne doktorovi ampulku s morfínom, pretože sa chce otráviť (život bez Jeleny pre neho nemá myseľ). Nakoniec mu jej ale našťastie vráti. Po odchode manželov sa život na statku vracia do starých koľají. Váňa  sa Soňou opäť začínajú pracovať.

The post Ujo Váňa – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Čajka

 Autor: Anton Pavlovič Čechov

 Zaslal(a): Lopiger

I. Teória literatúry

1) Druh: dráma, (tzv. lyrickej dráma – dej neprebieha v reálnom živote, ale v citovom živote)

 Žáner: komédia o štyroch dejstvách

 Forma: próza

2) Kompozičný plán

a) Rozsah:32 strán, 4 dejstvo.

b) Kompozičné postupy:Chronologický – medzi 3. a 4. dejstvom uplynú dva roky.

c) Vzťah dejovýchlínií:Vzťah dejových línií je reťazový

d) Výstavba deje:

• úvod:Uvedenie Treplevovy
• zápletka:Príchod Trigorina, nezhody medzi Ninou s
• vyvrcholenie:Nina odchádza s Trigorinem do Moskvy.
• zvrat:Trigorin opustí Ninu, a po dvoch rokoch sa opäť schádza s Treplevem a Arkádinovou u nich na statku.
• záver:Treplevova samovražda.

3) Tematický plán

a) Téma:Nešťastný milostný kruh medzi hlavnými postavami.

b) Hlavná myšlienka:Vnútorné konflikty postáv.

c) Motívy,prvky tematické výstavby:Problémy povolania spisovateľov a herečiek, konfrontácie ich životov. V dráme je potlačená dejovosť, je kladený dôraz na vnútorný život postáv.

d) Miesto a čas:Ruský vidiek,dej sa odohráva na konci 19. storočia.

e) Hlavné postavy:

• BorisTrigorin: Povolaním spisovateľ, je spútaný potrebou neustále písať, ľahkomyseľný, nezávislý
• NinaZarečná: Naivné mladá herečka, dcéra bohatého statkára, nedokáže opätovať lásku Trepleva, zamilovaná do Trigorina
• KonstantinTreplev: neúspešný spisovateľ, syn Arkadinové, nenávidí Trigorina, neunesie to, že si Nina vybrala Trigorina namiesto neho
• IrinaArkadinová: Nešťastná, starnúca herečka, ktorá vyžaduje úctu od svojho okolia, zamilovaná do

f) Dej:

Po neúspešnej premiére Treplevovy hry s Ninou v hlavnej úlohe sa v ich vzťahu objavujú nezhody. Po príchode slávneho spisovateľa Trigorina, s ktorým mala kedysi vzťah Treplevova matka Irina, sa všetko zamotá. Nina sa zamiluje do Trigorina a on očarený jej krásou a sviežim mladosti s nej odíde do Moskvy. Späť sa vraciame po dvoch rokoch, keď sa z hovoru dozvedáme, že Trigorin Ninu v Moskve opustil a ich dieťa zomrelo. Zúfalý Treplev spácha v záveru samovraždu, keď neunesie svoje profesijné i životné zlyhania.

g) Postoj autora:Autor do deja aktívne nevstupuje.Čechov si podobne ako Trigorin zapisoval všetky myšlienky čo ho napadali, ako námety pre svoju ďalšiu tvorbu.

4) Jazykový plán

a) Vrstva jazyka:Vrstva je spisovná.

b) Štýl rozvrstvenie:Objavujú sa tu citovo zafarbené slová: c) pomenovanie

• Priama:prirovnanie:
• Trop (obrazná pomenovanie): irónie
• Figúry: anafory

II. literárna histórie

1) Spoločensko-historické pozadia: Žil v Rusku, v druhej polovici 19. storočia

2) Autor: Anton Pavlovič Čechov (1860-1904): ruský dramatik, rozprávač a prozaik. Pracoval ako lekár a písal do humoristických časopisov. Vo svojich drámach sa pohybuje na hranici komiky a horké tragédie. Neistota v jasnom určení žánri je pre neho typickým javom. Napriek tomu všetko sú Čechovovho drámy divadelnom sprostredkovaním skutočného života ľudí v pobavenie, komickom svetle, čo však nevylučuje obsiahnutú vnútorné tragickosť, ktorá verne zobrazuje ľudský život v jeho celkovej spletitosti. Preto aj právom môže byť Čechov nazvaný „najrealistickejší“ spisovateľom, dramatikom.

3) Inšpirácia daným dielom: K Čajke a ďalším Čechovovým dielam som sa dostal vďaka speváckeho a herci Tomáš Klus. Jeho štyri piesne z najnovšieho albumu, ktorý pomenoval Čajka, sú totiž inšpirované práve týmto Čechovovým drámou, v ktorom on stvárnil rolu Trigorina.

III. literárna kritika

1) Dobové vnímanie diela: Čechovovou dielo bolo prijaté už za jeho života, bol jedným zo zakladateľov moderného drámy.

2) Aktuálnosť: Myslím, že táto téma je stále aktuálna, problémy, ktoré riešia postavy v drámy, riešime stále aj my.

IV. Porovnanie:

Som nadšený Čechovovými drámami, pripadajú reálnejšie, úprimnejší než drámy iných autorov, tých z minulosti i tých súčasných. Čítal som aj o niečo známejší Čechovovou dielo Višňový sad, ktoré ma ale svojím dejom toľko nestrnulo.

The post Čajka – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Dáma so psíkom

 Autor: Anton Pavlovič Čechov

 Zaslal(a): Jarcová K.

Úvod

Na dielo „Dáma so psíkom“ som narazila prvýkrát v prvom semestri na vysokej škole prostredníctvom dvojjazyčné knihy „Tri poviedky o láske.“ Nakoniec som sa však rozhodla prečítať len dve poviedky a krátku novelu AP Čechova som si prenechala až do druhého semestra.

Táto psychologická novela sa dobre čítala a veľmi ma zaujala. Preto by som v tejto seminárnej práci rada načrtla nielen spisovateľský život AP Čechova, ale aj samotný dej tejto novely či charakteristiku dvoch hlavných postáv, ktoré v diele vystupujú.

Anton Pavlovič Čechov

Významný ruský spisovateľ Anton Pavlovič Čechov sa narodil v Taganrogu 17. januára roku 1860 a zomrel 2. júla 1904 na tuberkulózu. Študoval na klasickom gymnáziu a potom na lekárskej fakulte Moskovskej univerzity. Po úspešnom absolvovaní univerzity pracoval ako vidiecky lekár. K literatúre sa dostal v roku 1880, kedy si privyrábal ako reportér a písal poviedky pod umeleckým pseudonymom.

Jeho spisovateľský život sa delia do 4 obdobia, ktorá sa rôzne prelínajú. V prvom období, ktoré trvalo od roku 1880 do roku 1885, písal poväčšinou humorná diela, miestami sa v jeho poviedkach objavil aj satirický humor. Medzi diela tejto doby patrí napríklad „Tолстый и тонкий,“ „Смерть чиновника“ alebo „Хамелеон.“

Druhé obdobie sa sčasti prelína s prvým. Trvá od roku 1880 do roku 1890. V tejto dobe sa autor zameral na iný žáner. Sám ho pomenoval ako „серьезный етюд.“ Vznikla diela ako „Горе,“ „Святою ночью“ či „Счастье.“ V tomto období sa Čechov zameriaval na prostého človeka a jeho každodenný život. Bol to ústredný motív jeho diel v druhej etape.

Tretie obdobie sa datuje do rokov 1890 – 1900. V týchto rokoch sa veľa podieľal na pomoci chudobným ľuďom, ktorí boli zasiahnutí hladomorom. Vďaka svojmu lekárskemu vzdelaniu pomáhal liečiť roľníkmi. Pomohol tiež postaviť niekoľko škôl.

Počas týchto 10 rokov napísal niekoľko diel. Patrí medzi ne napríklad „Студент,“ trilógie „Человек в футляре,“ „Крыжовник,“ „О любви,“ a tiež „Дама с собачкой.“

Posledné obdobie trvalo zhruba od roku 1900 do roku 1904. Diela z tejto doby sú asi najznámejšími a sú často zaraďovaná do zoznamu povinnej literatúry k maturitnej skúške.

Medzi tieto známe diela môžeme zaradiť knihy ako „Чайка,“ „Дядя Ваня,“ „Три сестры“ a „Вишневый сад.“

Dej

Dej tejto novely sa odohráva na Jalte, kde je Gurov sám na dovolenke. Gurov sa nudil a tak sa rozhodol nájsť rozptýlenie v ďalšej nevere. Do oka mu padla mladá Anna Sergejevna. Zmyslel si, že si získa náklonnosť tejto mladej dámy a tak sa jej začal dvoriť. Napriek tomu, že sa nepoznali, dokázali si toho veľa povedať. Vďaka rozhovoru sa dozvedel, že Anna je vydatá a býva so svojím manželom, ktorý za ňou neskôr príde. Aj napriek tomu, že bola Anna zasľúbená inému, veľmi sa Gurov páčila. Často na ňu myslel a dúfal, že sa ešte niekedy uvidí.

Uplynul týždeň od ich zoznámenie a Anna s Gurov išli spolu do reštaurácie. Potom si vyšli na mólo, kde pozorovali parník, západ slnka. Anna bola nesvoja, zabúdala aj na to, na čo sa pýtala okoloidúcich. Gurov ju teda objal a pobozkal. Bol jej doslova očarovaný, ale Anna si vyčítala, že zradila samu seba i jej manžela.

Ani jeden to nečakal, ale zamilovali sa do seba. Schádzali sa čím ďalej častejšie, chodili na prechádzky, jazdili na výlety. Trvalo to celý mesiac. Potom mal prísť Annin muž, ktorý nakoniec napísal list, že je chorý a teda za ňou nedorazí. Anna sa rozhodla za svojím mužom odísť. Lúčila sa smutne so slovami, že to osud tak chcel a je to naposledy, čo sa vidí. A tiež žiadala Gurov, aby na ňu spomínal len v dobrom.

Gurov sa vrátil domov, do Moskvy. Myslel, že Anna bola len ďalším milostným rozptýlením a že na ňu skoro zabudne ako na ženy pred tým. Nečakal však, že zabúdanie bude tak ťažké. Neustále Annu všade videl a nedokázal ju dostať z hlavy. Chcel sa s niekým podeliť o jeho spomienky a zážitky, ale nemal s kým.

Po niekoľkých mesiacoch už toho bolo na Gurov moc a tak žene povedal, že odchádza do Petrohradu. Vydal sa však do miesta, kde údajne mala žiť Anna so svojim mužom. Našiel jej dom, ale nevedel, ako sa k nej dostať. Preto chodil neustále okolo domu a čakal, či sa Anna náhodou neobjaví. Sklamaný odišiel do hotela a myslel, že na neho Anna už zabudla. Potom si spomenul, že videl na stanici plagát, ktorý pútal pozornosť a na ktorom bolo veľkým písmom pozvanie na premiéru divadelnej hry. Gurov sa tam vydal a dúfal, že Annu uvidí. Šťastie mu prialo a Anna sa naozaj v divadle objavila. Keď za ňou prišiel, bola veľmi prekvapená. Chcela na Gurov zabudnúť, ale bola do neho tak zamilovaná, že sa jej to nedarilo. Sľúbila mu, že za ním príde do Moskvy, ale musí urýchlene odísť.

Anna za Gurov prichádzala každé dva až tri mesiace. Svojmu mužovi vždy všetko zatajila a odchádzala so slovami, že odchádza k lekárovi kvôli konzultácii svojho zdravotného stavu. Bola však veľmi utrápená z neustáleho skrývania sa pred okolitým svetom. Boli tak zamilovaní a odlúčiť sa nechceli. Snažili sa nájsť riešenie, aby nemuseli viesť dvojitý život, nemuseli sa skrývať a mohli žiť spolu. Obaja ale vedeli, že ich čaká ešte dlhá a ťažká cesta.

Charakteristika postáv

V diele Дама с собачкой vystupujú dve hlavné postavy.

Prvý postavou je Dmitrij Dmitrič Gurov. Veľmi skoro sa oženil a aj napriek tomu, že jeho žena bola solídne, vážna, on ju považoval za hlúpu a obmedzenú a tiež z nej mal strach. Preto vyhľadával milostné romániky a začal svoju ženu podvádzať. O ženách sa nevyjadroval vhodným spôsobom, avšak bez nich nedokázal byť. A tiež vedel, že je pre ženy príťažlivý a využíval toho. Nakoniec sa nečakane zamiloval do Anny Sergejevny a bol ochotný pre ňu urobiť čokoľvek. 

Druhá ústredná postava tohto diela Anna Sergejevna je mladá žena, avšak nespokojná so svojím manželstvom. Spočiatku bola trochu hanblivá a nesmelá. Neskôr aj neistá, keď o sebe tvrdila, že nemá rada hriechy, ale nevie, čo robí a je zrejme posadnutá zlým duchom.

Jazykové prostriedky, kompozícia

Dáma s psíčka má jasný dej a preto ju z pohľadu literárnych druhov radíme do epiky. Z hľadiska žánru potom toto dielo možno označiť za psychologickú novelu. Novela z dôvodu kratšieho rozsahu a psychologická preto, že sa autor snaží zachytiť psychický stav postáv a ukázať ich pocity a zmýšľanie. Dielo je rozdelené do 4 častí, ktoré na seba chronologicky nadväzujú. Koniec tohto diela je otvorený a čitateľ si tak môže domyslieť sám, ako to s Annou a Gurov nakoniec skončilo.

Celá táto novela je písaná er formou. Jazyk je jednoduchý a spisovný.

Záver

Dielo „Дама с собачкой“ ma zaujalo. V tejto novele boli nešťastní obaja hlavní hrdinovia a prakticky sa hľadali, až sa našli a vrúcne sa do seba zamilovali. Veľmi často sa hovorí, že nevera prichádza vo chvíli, keď je človek vo vzťahu nespokojný. Nie som teda zástancom nevery, nech je v akejkoľvek podobe, ale zaujalo ma, ako sa k tomu nakoniec hrdinovia postavili. Nepovažovali to za nejaké krátkodobé zlyhanie, ale naozaj sa milovali a snažili sa nájsť riešenie, ako sa prestať skrývať pred všetkými a ako spolu žiť. A predsa len, život máme len jeden a mali by sme si užiť každú sekundu a mali by sme byť šťastní.

Dej tejto novely je nedokončený. Ponecháva tak každému čitateľovi priestor na premýšľanie a kreativite. Osobne by som hrdinom miesto otvoreného konca priala šťastné rozriešenie ich ťažkej situácie a spokojný život.

Zoznam použitých zdrojov

Čechova, Anton Pavlovič. 2012. Dama s sobačkoj. 5-oja izd. Sankt-Peterburg: Zlatoust. Biblioteka Zlatoústy. ISBN 978-5-86547-559-0.

The post Dáma so psíkom – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.