Kniha: Cudzinec

Autor: Albert Camus

Pridal(a): Petra

Albert Camus (1913 – 1960)

• Francúzsky spisovateľ, filozof a publicista.
• Je považovaný za čelného predstaviteľa existencializmu (pričom sám toto označenie odmietal).
• Výrazne ovplyvnil neskoršie filozofické myslenie.
• Vo svojich dielach hľadá odpoveď, ako sa má chovať človek, ktorý neverí ani v Boha, ani v silu rozumu.
  • Život je nesmyselný, ale všichni sa snažia nájsť smysel života. Jeho hlavní hrdinovia ho nenájdu, pociťujú absurditú.
  • Jediné riešenie nachádza vo vzdorovaní osudu, ať je aký chce, nutno zniesť aj smrť.
• Pochádzal z Alžíru, tu po otcovj smrti vyrastal v chudinskej štvrti. Vyštudoval tu filozofiu a klasickú literatúru. (táto lokalita sa objavuje v jeho dielach)
• Než sa stal novinárom a spisovateľom, vystriedal mnoho profesii. Bol tiež rok členom komunistickej strany, ktorú však pre názorové neshody opustil.
• Kvôli novinárstvu bol vyhostený z Alžíru, a tak odišiel do Paríža.
• V roku 1957 získal NC za literatúru. Zomrel pri autonehode.
• Mal nestálé politické názory. (Neustále niečo hľadal. Prechádzal napríklad od komunizmu k antikomunizmu.)

Dielo:

• Camus sa vo svojich dielach sústredil na problematiku odcudzenia a vzbury, často sa u neho objavuje téma strachu zo samoty. Jeho diela sú reakciou na stratu tradičných hodnôt a presvedčenie o nesmyslnosti a absurdnosti života.
• Beletria:
  • Mor (1942)
    • Novela
    • Mesto je zamožené morom. Obyvatelia sa mu snažia brániť, ale v každom to je.
  • Pád
    • Prvý človek
  • Mýtus o Sisyfovi (1942)
    • Skôr filozofická esej- otázka hľadania smyslu života a bytia.
    • Táto postava je všeobecne vnímaná ako symbol nekonečnej a nesmyslenej práce, je bezmocný, čo ho však zároveň oslobodzuje, dáva mu ďalšiu rozmer. Sisyfos je vlastne šťastný človek, pokaždé nájde silu k ďalšiemu pokusu.
    • drámy
  • Caligula
    • Caligula je bláznivý rímsky cisár. Pácha zlo a zneužíva moc. Považuje bytie za zbytočné, a tak sa ho rozhodne naplniť zlom. Tým získa jeho život smysel.
  • Nedorozumenie, Stav obliehania
    • denníky, eseje…

Literárny kontext

Existencializmus, Cudzinec vydaný v dobe 2. sv.v.

• umelecký a filozofický smer
• vzniká po 1. sv.válke v Nemecku, ale uchytil sa až po 2. sv. válke
• človek si dostatočne neuviedomuje svoje ja a svoju voľbu
• jedna z možností pri voľbe je sloboda, ale musí sa počítať s tým, že obnáša aj záporné veci
• to, že sa človek slobodne rozhodol si uvedomí až v meznej situácii, keď musí jednať sám za seba
• pokiaľ sa človek rozhodne musí za to niesť následky
• teprve až počítame s následkami, tak sme sa človek slobodne rozhodol (nesmie k tomu byť dotlačený)
• ľudia neustále hľadajú smysel života, ne vždy ho nájdu
• teprve až si človek uvedomí svoju existenciu, môže dojsť ku spokojnosti
• východiskom mu bol človek ako jedinec izolovaný od spoločnosti aj dejinnej vývoja, človek bez väzieb, sústredený na svoje vnútorné ego, plný úzkosti, pocitu nesmyslnosti existence a vedomia nevyhnutelnosti smrti, odcudzenia a naprostého osamelosti, človek opustený Bohom. V takejto „nicote“ sa potom človek pokúša prekonať svoje zúfalstvo, dobíja sa sebapoznania a sebauskutočnenia, volí si svojimi činmi svoje bytie ako slobodu, pretože človek je taký, aký sám seba chce mať a akým sa činí.
• politicky je možné existencialistov označiť ako veľmi ľavicových, ich filozofické názory sú pomerne pesimistické.
• domnievali sa, že existencia predchádza podstatu.
• bol kladený veľký dôraz na aktivitu voči budúcnosti a sebe, to ich doviedlo k popreniu Boha a tým aj kresťanskej morálky.
• tvrdili, že jediná istota tohto sveta je smrť.
• ukazujú človeka zdecimovaného, na prelome života a smrti
• závislosť bytia na čase
• V literatúre sa prejavuje vo 40. rokoch 20. stol
  • pocit človeka, že je odcudzený spoločnosti
  • vníma absurditú života, pocit úzkosti a strachu
  • hl. hrdinovia sa dostávajú do meznej situácie (otázka života a smrti)
  • svojimi činmi rozhodujú o svojom osude, nesú za ne zodpovednosť
  • búria sa proti konvenciám, okolnostiam- sloboda

Porovnanie s Kafkou

• Kafka videl človeka ako odsúdeného, Camus odsúdenie vníma, ale napriek tomu chce podstúpiť boj. A nie je to boj, ktorý by nemal zmysel – vždyť len človek má v prírode schopnosť vzbury.

Jean Paul Sartre

• francúzsky filozof, publicista, spisovateľ (próza aj drama)
• odmietol NC, ľavicový radikál
• podľa neho je človeku daná schopnosť slobody. Výrazom tejto slobody je čin, bez činu je ľudská existencia bez príčiny, je absurdná. Byť slobodný znamená jednať. Činom vyjadrujeme to, že sme zodpovední za vlastný život. Má-li ľudský život zmysel, nemôžeme sa stiahnuť do neutrálneho postoju
• Román Hnus (Nevoľnosť)- denníkové zápisky, vlastný život považuje za nicotný a nesmyselný
• Zeď– súbor kratších noviel. Bariéra, ktorú si okolo seba stavia hl. hrdinovia (svojou vobou ju postavia medzi seba a spoločnosť)
• Za zavretými dverami– drama (v ČR pod názvom S vylúčením zo spoločnosti)

3 hl. postavy (žena- zabila svojho syna, žena s lesbickými sklonmi, spáchala samovraždu a muž- dezertér), ktoré sa schádzajú po smrti. Sú presvedčené o svojej pravde. Po rozhovoroch medzi sebou si uvedomia, aký bol ich život vo skutočnosti.

Rozbor diela: Cudzinec (1942)

• Cudzinec je krátky román (novela) o dvoch častiach, prvá dejová, druhá úvahová. Je to kniha o osamelení človeka, o absurdnom svete, kde žije a kde sa cíti ako cudzinec.
• Literárny druh: epika, lyrika (myšlienky Mersaulta)

Hlavná myšlienka diela:

• Obraz morálnej spoločnosti v prvej pol. 20. stol., absurdnosť sveta, ktorý radšej popraví človeka, než aby prijal, že je iný.
• Absurdnosť sveta – súdny proces atď.
• Chovanie spoločnosti k jedincom, ktorý je odlišný, neschopnosť spoločnosti takéhoto človeka prijať
• A ďalšie.

Téma:

• odvaha človeka, ktorý je ochotný zomrieť za pravdu
• odsúdenie človeka len preto, že je iný -> osamelosť, cíti sa ako cudzinec

Motív:

• zmysel života, vina, trest, necitlivosť, ľahostajnosť, odcudzenie, odlišnosť, absurdnosť sveta, spoločnosti, ego, existencia, samota

Umelecké a kompozičné prostriedky:

• román, ale tvarom a rozsahom podobný novele
• prvá časť dejová
• druhá úvahová
• chronologická kompozícia (občas si spomína na minulosť, tiež vyslovuje vetu ako napríklad to bolo skôr…)
• názov je symbolický- hlavná postava je cudzinec v spoločenskom svete
• príbuznosť s Kafkovým štýlom
• text je členený na odseky
• 1. časť 6 kapitol, 2. časť 5 kapitol
• Autorský postoj – obhajuje Mersaulta, sympatizuje s ním a stojí na jeho strane

Jazyková vrstva:

• spisovná slovenčina
• krátke vety – zhušťujú dej, gradácia (Hemingwayova metóda ľadovca)
• nerozvinuté vety- suchý, informačný dojem (naznačuje Mersaultovu nezúčastnenosť vo svete), vedie k odcudzeniu od deja
• ich-forma
• priama reč
• nepriama reč (maminka povedala, že…)

Miesto a doba deja:

• Alžírsko, polovica 20. storočia

Dej (obraz)

1. časť:

• dejová časť – posledná časť života Mersaulta na slobode
• pohreb matky žijúcej v starobinci – Mersault si berie dovolenú (čt, pá) u riaditeľa v práci („hovorí, že za smrť matky nemôže“), prichádza, sadá sa na židli k rakve, kde popíja bielu kávu a fajčí u matčinej rakvy (matku nechcel vidieť naposledy), strávi u nej pravdepodobne noc spolu s ostatnými zo starobinca (počúva plačúcu pani, sám neplače, je celkom bez záujmu; ľudia sú jeho chovaním vyvedení z miery)
• Mersaultov návrat do Alžíru (práci v Paríži odmietol), kúpanie a biograf s Mariou (s ňou v deň po pohrebe matky naviaže milostný vzťah)
• „priateľstvo“ s Raymondom – pochybný skladník, ktorý sa pravdepodobne živí ochraňovaním prostitútok; napíše pre neho dopis, ktorým vláči k Raymondovi domov jeho asi nevernú milenku, ktorú Raymond následne zbije. Neskôr je svedkom u súdu, že mu zahábal.
• Raymond zve Mersaulta k priateľovi Massonovi na chatu, kde sa stretáva s dvoma Arabmi (najprv rezné poranenie Raymonda); Mersault vyprovokovaný okamžitou situáciou (vplyv potu, slnka, noža) chladnokrvne bez zvláštneho dôvodu a pociťov zabíja (1+4 rany) jedného Araba

2. časť:

• úvahová časť – popis zatknutia, procesu a života vo väzení
• zatknutie a výsluchy Mersaulta (najprv so súdcou), stretnutie s právnikom, výjavy od súdu (Mersault býva znudený, bez záujmu,… niekedy by rád niečo dodal, ale právnik mu „pre jeho dobro“ odporučuje mlčať), zdá sa, že je súdený skôr preto, že je iný (cudzinec) – chová sa inak, myslí inak (nehlasí, aby nehovoril niečo hlúpe), cíti inak (súdený za to, že nebrečal na pohrebe matky, že ju dal do starobinca, bezprostredne naviazal kontakt s Mariou a neprejavuje ľútosť nad vraždou); hodnotený z vonka (prejavy), nie zvnútra (pohnútky a príčiny vedúce k tomu, čo urobil)
• výjavy z žalára (kobky) – autoreflexia (vnútorná komunikácia so sebou samým, vcítanie sa do seba samého) – rekapitulácia života, úvahy o smysle života, absurditě sveta, v ktorom človek žije osamelý
• vo väzení občas pociťuje túžbu po predchádzajúcom živote
• premýšľa, ako by zmenil osud. Ako by zmenil chod vecí a mohol by ďalej žiť svoj dosiaľný život
• po odsúdení je mu ponúknutý kňaz, odmieta ho. Nakoniec za ním príde. Kňaz je mu neprijemný a nudí ho. Nakoniec kňaza napadne a podľa môjho názoru v tej chvíli stratí všetok záujem o ďalší život (ukážka)
• názov na to, že si predstavuje Mariinu tvár na stenách väzenia. Premýšľa, čo je s ňou. Domnieva sa, že si našla nového Mersaulta
• jediné, po čom na konci túži je smrť s veľa obecenstvom. Chce, aby na jeho popravu prišlo veľa ľudí
• smrť prijíma s vyrovnanosťou a klidom

Hlavné postavy a ich charakteristika:

• Mersault
  • hlavná postava a vyprávač, mladý úradník, je cudzinec v spoločnosti – vybočuje z bežných spoločenských konvencií („čo mi je do smrti druhých, do lásky k nejakej matke, čo mi je do Boha, do životov, pre ktoré sa ľudia rozhodli, do osudov, ktoré si vyvolili, keď mňa samého si vyvolil jediný osud?…)
  • jeho život plynie – jeho osud určený súhrou náhod, necíti zodpovednosť za vinu (dôraz na slobodu voľby samého seba), jeho život pozbýva zmyslu – strata schopnosti orientácie a rozumového hodnotenia sveta, pudové jednanie, zbavený všetkých ilúzií
  • „Najprv mi povedal, že ľudia mňa popisujú ako človeka zamlknutého a uzavretého, a chcel vedieť, čo si o tom ja myslím. Odpovedal som: „Nikdy ma nič takého zvláštneho nenapadne. Preto mlčím.“
  • je nezúčastnený. Do jeho života prichádzajú a odchádzajú udalosti, s ktorými sa musí vyporiadať, nerobí nič naviac (žije úsporne), robí len nevyhnutne nutné veci (pohyby), zbytočne ani neukazuje svoje pocity, kúka na svet cez „clonu“, ktorou sa nesnaží prekonať
  • aj keď neukazuje svoje emócie, tak ich má (teší sa z Marie, z maličkostí v pozorovanom svete), berie veci také, akými sa mu naskytnú (manželstvo s Mariou), neumí sa obetovať za druhých, ničoho nelituje (smrť matky a Araba), nedokáže lháť (nechápal, prečo by to mal robiť) a pretvárať sa, aj keby mu to pomohlo (súd), smrť je pre neho jedinou istotou
  • v úryvku sa spomína, že kedysi študoval (bol ctižiadostivý, chcel niečo dosiahnuť, mal ambície), ale musel skončiť kvôli finančnej situácii rodiny
  • pokaždé, keď sa dostane do kontaktu so slnkom (vetrom) má výpadky, „okná“. Nevie, čo má robiť
• Marie
  • zamiluje sa do Mersaulta, má ho rada aj napriek jeho podivínstvu, túži po jeho láske, ktorú nenájde
  • teší sa z každého náznaku Mesultovho citu k nej, vo väzení ho navštívi len raz (neskôr nemôže, pretože nie sú manželia), od súdu s ňou Mersault nemá žiadny kontakt
• Raymond 
  • sused, pochybný charakter, agresívny, má problémy s partou Arabov (jeden z nich je brat jeho bývalej priateľky)
  • jednoduchší, túži po priateľstve s Mersaultom, považuje ho za zaujímavého a inteligentného

Ďalšie symbolické postavy:

• Salamano – sused, jeho príbeh s psom, ktorému nadáva a mláti ho (ty mrcho jedna…), potom sa mu pes zaberie a on bez neho nemôže byť
• Správca v útulku- u súdu spočiatku vypovedá proti Mersaultovi (rozpráva o jeho podivínstve), potom sa ho však Mersault zastane a na správcovi je vidieť, že je mu vďačný
• žena ako automat- stretol ju v reštaurácii u Célesta (Céleste má Mersaulta rád. U súdu sa snaží vypovedať v jeho prospech, až Mersaulta napadne, že je to poprvé, čo by rád políbil muža)

Osudová náhoda ochromuje ľudskú vôľu (a tým pádom tvorí osud) a zbavuje človeka možnosti zodpovednosti.

Ďalšie:

• Sám Camus popisuje Cudzinca ako „příběh člověka, který je bez jakéhokoli hrdinství ochoten zemřít za pravdu“. Kdyby Meursault alespoň předstíral zájem o společnost a naoko se podřizoval jejím normám, zachránil by si život.
• Velice důležitým jevem v tomto románu je slunce a také teplo, jelikož právě ve chvílích kdy svítí slunce, Mersault se dostává do nepříjemných situací. Můžeme si toho povšimnout během pohřbu Marsaultovy matky, ve chvíli, kdy jsou na pláži a on zabije jednoho z Arabů, či na konci během Mersaultova procesu.
• Meursault je tedy skutečným cizincem jen vůči společnosti a jejím normám. Necítí potřebu vyznávat lásku a žádat o ruku ženu, se kterou spí; nezajímá ho žádný kariérní postup; nehodlá si z vlastní iniciativy vyhledávat přátele; nechápe, proč by měl před soudem předstírat, že lituje svého zločinu; nehodlá se kát ze svých hříchů. Každý (Marie, nadřízený, Raymond, soudce, zpovědník) za ním neustále chodí s nejrůznějšími požadavky a hodlá jej nějakým způsobem vtáhnout do společenské hry. Meursault na návrhy odpovídá někdy vlídnou, jindy podrážděnou lhostejností a i nadále dává přednost svému vlastnímu světu.

Úryvky

• §  Strana 41
  Mel by som možnosť žiť v Paríži a istú časť roka cestovať. „Ste mladý a ja sa domnievam, že by vám takýto život vyhovoval.“ Povedal som, že áno, ale že mi na tom, v podstate nezáleží. Na to mi teda položil otázku, či som vôbec záujem o zmene vo svojom živote. Odpovedal som, že človek svoj život stejne nikdy nemení, že beztoho je konečne jeden ako druhý a že ten môj mi zatiaľ není ani dost málo proti mysli…
• §  Strana 99
  „Dobrá, teda zomriem.“ Skôr než ostatní, samozrejme. Ale každý predsa vedia, že život za tú námahu nestojí. V podstate mi bolo naprosto jasné, že je celkom jedno, zomrieme-li vo tridsiatich alebo v sedemdesiatich, ponievadž samozrejme tak ako tak budú žiť ďalší muži a ďalšie ženy dál, a celé tisícročia sa na tom nič nezmení. Tohle teda bolo nad slnce jasné. Pokaždé by som zomrel zas len ja, teraz ako za dvadsať rokov. V tomto bode môjich úvah mi trochu vadilo, že pri pomyšlení na dvadsať rokov života pred sebou mnou prešlo strašné škubnutie…
• §  Strana 102
  Kaplán sa vo hre taky dobre vyznal, to bolo vidieť hneď: jeho pohľad nezakolísal. Ani hlas sa mu netriasol, keď mi povedal: „Copak opravdu nemáte sebemenšiu nádej a žijete zmierení s myšlienkou, že zomriete a zmiznete bez stopy?“ „Áno,“ odpovedal som.

The post Cudzinec – rozbor (Obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Mor

 Autor: Albert Camus

 Zaslal(a): zuzi.svejdova

Obdobie

Existencializmus je filozofický a umelecký smer, ktorý vznikol po prvej svetovej vojne v Nemecku. K rozšíreniu tohto smeru došlo predovšetkým vďaka francúzskym predstaviteľom v štyridsiatych rokoch 20. storočia a po druhej svetovej vojne. V 50. a 60. rokoch sa existencializmus stal veľmi populárny aj módne filozofiou, čo často viedlo k zjednodušeniu a zjemnenie myšlienok tohto smeru.

Diela autora

Cudzinec, Pád, Caligula, Nedorozumení

Autori obdobie

Franz Kafka – Rozjímanie

Simone de Beauvoir – Druhé pohlavie

Samuel Barclay Becket – Čakanie na Godota

Prostredie

Podivuhodné udalosti, o níž rozpráva táto kronika, sa udiali v roku 194 v Oran

Celý príbeh sa odohráva v alžírskom meste v Oran (toto mesto v skutočnosti existuje), ktorý je opísaný hneď v úvode. Z opisu nevyplýva, že by bolo niečím zvláštne a pre dej to nie je zas tak podstatné. Proste mesto, kde je v lete nedýchateľne, v zime celkom teplo.

Hlavné postavy

doktor Bernard Rieux – bez obáv z choroby lieči chorých, má v sebe dosť morálky aby nenapísal priepustku Rambert, ale ani mu nebráni hľadať cestu k úteku, skôr ho povzbudzuje. Aby sa nezbláznil z nekonečného umierania, postupne stráca city, nakoniec s ním neotrasie ani smrť jeho ženy.

novinár Raymond Rambet – mladý inteligentný muž, ktorý je po vyhlásení izolácie prinútený zostať v meste, najskôr sa snaží dostať von legálnou cestou, chodí po úradoch a podobne. Neskôr to skúša pomocou pašerákov, tesne pred odchodom sa rozhodne zostať a pomôcť doktorovi

Cottard – muž, ktorý v minulosti spáchal nejaký zločin a má strach z trestu. Najskôr sa chce obesiť, to sa mu nepodarí. Po vypuknutí moru sa vyšetrovanie musí odložiť a on si začne užívať života, začne byť ku každému servilní a úslužný. Jeho jedinou starosťou je, že epidémia by mohla skončiť. Nakoniec to psychicky nevydržia a po otvorení mesta a začne strieľať na všetkých okolo.

Jean Tarr – cudzinec, ktorý sa snažil podrobne zapisovať priebeh celej epidémie, zásadné pacifista, priateľ Rieux, Cottarda a Granda

Grand – starý úradník, snažil sa pomôcť pri boji proti epidémii

Hlavná téma

Kniha je vlastne kronikou popisujúci rozšírenie a napadnutia Oran morom. Keď doktor Rieux nachádza mŕtve ale Aj živé krysy snáď všade kde môže a na ľuďoch sa začnú objavovať zvláštne príznaky a náhla úmrtia, je si istý, že ide o mor. Celé mesto sa dostane do karantény a rovnako tak JKSO izolovaní ľudia vnútri mesta. Nakazení Aj ich príbuzní sú v táboroch a nemocniciach. Veľa ľudí je odrezaná od svojich blízkych a keďže nikto nemôže z mesta ani do mesta, stretávame sa Aj s príbehmi ľudí osamelých. Tarr zaznamenáva priebeh morovej epidémie do svojho denníka, z ktorého autor čerpá. V knihe sú predovšetkým dokonale popísané príznaky a úplne objektívne štatistiky, ale Aj pocity ľudí a vzhľad a nálada celého mesta. Epidémia však nakoniec začne samovoľne ustupovať, a tak je mesto vyslobodené z karantény. Doktorovi umrie manželka, ale zo zvyku na úmrtie to ním ani nepohne.

Hlavné myšlienky

mor tu symbolizuje fašizmus. Camus ukazuje, ako sú niektorí ľudia ľahostajní voči cudziemu utrpenie a ako ani nedokážu bojovať, aby uchránili sami seba. V tejto knihe nie je vôbec podstatné, že sa jedná o mor, mohla by to byť akákoľvek choroba, ohrozujúce ľudské životy. Podstatná je reakcia doktorov, kňazi, úradníkov … Ako tí sa zachovajú v tvárou tvár nebezpečenstvu. Kniha vyšla v roku 1947, teda v čase, keď sa svet spamätával z druhej svetovej vojny a je to akési varovanie. Camus píše, ako je ľahké skĺznuť a ako každý v sebe nosí svoj mor

Zvláštnosti jazyka

Román je písaný spisovne

Kompozícia

Kniha má 5 kapitol. Vždy je tu určitý príbeh trvajúce pár dní a potom nasleduje zamyslenie nad tým, čo sa dialo a deje

Objavuje sa tu tiež jedno retrospektívne rozprávanie, a to o živote Tarroua

Strieda sa rozprávanie detailov s celkovým pohľadom.

Štýl knihy

Umelecký štýl: Próza

Charakteristika rozprávača: er -formy

Žáner: alegorický román

Môj názor

Kniha ma zaujala hlavne niektorými časťami, kde bola načrtnutá vždy niektorá situácie, z ktorej mi až behal mráz po chrbte (napríklad popis prejavov choroby). Viedla ma určite k uvedomeniu si, ako by sme si mali vážiť života.

The post Mor – denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.

 Kniha: Cudzinec

 Autor: Albert Camus

 Zaslal(a): Evžen

• zasaďte ukážku do kontextu celého diela a vysvetlite jej obsah

Hlavný hrdina tohto románu je úradník Meursault. Dej začína úmrtím Meursaultovy mamičky, ktorá bola už stará. Meursault ju dal do útulku pre prestarnuté ľudí v Marengo, lebo už nemal moc peňazí na to, aby sa o ňu mohol ďalej starať, navyše už si nemali doma o čom rozprávať. Meursault tak ide na pohreb, nejaví žiadne známky toho, že by mu to bolo nejako ľúto aj napriek tomu, že všetci ostatní sú zarmútení. Dokonca ešte v ten istý večer po pohrebe šiel so svojou milenkou Máriou na veselohru do kina.
Neskôr je pozvaný priateľom Raymondom do domčeka na pobreží neďaleko Alžíra. Raymond sa Mersaultovi zverí, že ho prenasledujú Arabi kvôli jeho milostnému pomeru so sestrou jedného z nich.

Keď na nádhernej pláži pri chate skotačili vo vode alebo sa len tak opaľovali, zazrel Meursault v diaľke, ako sa k nim blíži dva Arabi. Vydal sa s Raymondom za nimi a keď je dohnali, dal Raymond jednému z nich ranu päsťou. A tak sa strhla bitka, v ktorej Raymonda porezali a on musel k doktorovi. Neskôr sa Meursault sám vracia akoby náhodou na miesto, kde sa ukrýva jeden z dvojice Arabov a piatimi ranami z revolveru ho zabije.

Dostal sa do väzenia a bol mu pridelený advokát. Vo väzení trávil niekoľko mesiacov spomienkami, čas si krátil spánkom, dokonca sa odnaučil fajčiť. Jeho milenka Marie za ním bola iba raz, lebo jej zakázali za ním chodiť, pretože nebola jeho manželkou. Stále chodil po súdoch, stále ho len vypočúvali. A nielen jeho, ale aj jeho najbližší, dokonca aj ľudí z útulku, kde bývala jeho matka. Verdikt jeho odsúdenie znel: vinný. Do väzenia ho chodil navštevovať kaplán, avšak Meursault o neho nemal záujem, pretože neveril v Boha. Nakoniec bol popravený, a pretože nechcel byť sám, tak mal na poprave dav divákov.

• charakterizujte postavy ukážky a ďalšie postavy v diele

Hlavnou postavou a zároveň rozprávačom príbehu je úradník Mersault. Jeho vzťah k svetu nie je úplne nepriateľský – dokáže sa radovať z prírody, z krásy svojej priateľky, z každodenných rituálov, ale pozerá na svojich najbližších, a dokonca aj na svoje vlastné správanie s odstupom, s akousi odosobnenie ľahostajnosťou.

Camus podal svojho hlavného hrdinu ako človeka, ktorému je všetko ľahostajné. Nemá žiadny cit ani k mŕtvej mamičke, ani k zabitému Arabovi. Ako by si myslel, že jeho život nemá žiadny určitý zmysel, akoby sa niečím líšil od ostatných. A preto Camus správne nazval knihu Cudzinec, lebo jeho hlavný hrdina je cudzinec, „CUDZINEC V SPOLOČNOSTI“ ..

Súbor ďalších postáv je pomerne malý – je to predovšetkým Mersaultova milenka Márie, jeho priateľ Raymond a tiež účastníci súdneho procesu – obhajcu, kňaz ad.

• charakterizujte tému a hlavnú myšlienku diela, dobu a prostredie, v ktorom sa dielo odohráva

Dej knihy sa odohráva v Alžíri v čase, keď bola krajina pod francúzskou správou.

Téma: Camus vo svojom diele predkladá svoje poňatie existencialistický filozofie: Východiskom mu bol človek ako jedinec izolovaný od spoločnosti, človek bez väzieb, sústredený na svoje vnútorné ego, plný úzkosti, pocitu nezmyselnosti existencie a vedomie nevyhnutnosti smrti, odcudzenie a naprostej osamelosti.

Hlavná myšlienka: Camus vo svojom diele napĺňa príbeh človeka, ktorý je ochotný bez akéhokoľvek hrdinstva zomrieť pre pravdu – odmieta boha, odmieta ľudskú spoločnosť a čaká na smrť ako jediné východisko zo svojej beznádejnej situácie.

Súd nemá ťažkosti Meursault potrestať za vraždu, ale má problémy so začlenením Meursaultova správanie do vopred daných kategórií morálky. Preto je Meursault odsúdený za to, že „pochovával matku so srdcom zločinca“.

• literárny žáner a kompozície diela

Literárnym žánrom diela je román, aj keď nie je príliš rozsiahly. Dej je rozdelený do dvoch častí: v prvej Mersault absolvuje pohreb svojej matky, zoznamuje sa s Máriou a Raymondom a po potýčke s Arabmi sa vracia na pláž a jedného z nich zabije. Druhá časť románu líči súdny proces s Mersaultem – je nakoniec súdený nie za čin vraždy ale za údajne spoločensky neprijateľné správanie bezprostredne po pohrebe matky.Ze svedectvo správcu starobinca vyplynie, že Meursault je bezcitná zrúda, ktorá nemá žiadne morálne zábrany fajčiť nad rakvou svojej matky. Príbeh rozprávaný chronologicky (v ich -formě).

Meursault je oným cudzincom hneď dvakrát. Je cudzincom čo sa týka pôvodu; žije iba v malej „biele“ komunite medzi Arabmi. Druhýkrát je cudzincom aj medzi Francúzmi, pretože neuznáva žiadne spoločenské ani morálne konvencie.

• jazykové prostriedky, zvláštnosti autorovho štýlu

Celý román je písaný ľahostajným jazykom bez emócií v ich -formě z pohľadu rozprávača Meursault. Autor užíva krátke úsečne vety, zameriava sa na prostý opis deje bez emócií. Len miestami sa vyskytnú (lyrickej) popisy-napr. opis prostredia tesne pred tým, než Meursault Araba zabije.

Camusův jazyk svoju analytickosti a chladnosťou vystihuje nedôležitosť hlavného hrdinu

a zosilňuje tak jeho odcudzenia voči okolitému svetu.

• zasaďte dielo do tvorby autora

Albert Camus [7.11.1913-4.1.1960]

Francúzsky spisovateľ, esejista, publicista, dramatik a filozof narodený v alžírskom Mondovi. Zakladateľ a predstaviteľ moderného pasívneho existencializmu. Na alžírskej univerzite brilantne vyštudoval filozofiu. V roku 1934 vstúpil do komunistickej strany, onedlho ju však na protest proti jej politike k arabskému svetu opustil. Vystriedal rôzne zamestnania, až sa v roku 1938 stal novinárom. Veľa cestoval (navštívil napr. Španielsko, Taliansko a vtedajšie Československo), v roku 1940 bol vyhostený z Alžírska a usadil v Paríži, kde sa venoval divadlu. Počas druhej svetovej vojny pôsobil v protifašistickom odboji, v rokoch 1945-47 ilegálne publikoval v časopise ‚Combat‘, neskôr sa angažoval proti francúzskej koloniálnej politike v Alžírsku. Tri roky po získaní Nobelovej ceny za literatúru (1957) tragicky zahynul pri vážnej automobilovej nehode neďaleko mesta Sens.

Literárna tvorba Alberta Camusa je žánrovo bohatá. Vedľa tvorby publicistickej a esejistické, napísal úspešné romány a poviedky, venoval sa aj dramatické tvorbe. Spolu s Jean – Paulom Sartrom sa stali umeleckými interpretmi existenciálnu filozofie.

Próza:
Cudzinec – 1942, román, ktorým autor začal svoju úspešnú literárnu dráhu. Uplatnil v ňom svoju filozofiu absurdity ľudskej existencie. Nadviazal na diela Franza Kafku a FM Dostojevského. Hrdina Meursault pri rekapitulácii svojho života pred popravou dochádza k záveru, že je cudzincom v ľudskom kolektíve aj vo svojom vlastnom živote.

Mor – 1947, román, v ktorom Camus využíva svoje skúsenosti z odboja. Zvýraznil princíp ľudskej solidarity a aktívny boj k prejavom zla.

Filozoficky sú ladené:
Pád – 1956, román
Šťastná smrť – 1971, román
Exil a kráľovstvo – 1957, zbierka poviedok

Mýtus o Sizyfovi – 1942, filozofický esej založený na teórii absurdity
Človek revoltujúce – 1951, eseje zaoberajúcich sa rôznymi prejavmi ľudskej vzbury

Dramatická tvorba:
Camus vynikol aj ako dramatik.

Caligula – 1944, predstavuje rímskeho cisára ako vražedného tyrana

Nedorozumenia – 1944, v tomto dráme chladnokrvne vraždí matka s dcérou. Raz zavraždí omylom syna (brata), pretože ho pri svojom hroznom čine nepoznali. Po zistení skutočnosti, ktorú však berú ako nedorozumenie, spáchajú samovraždu.

Stav obliehanie – 1948
Spravodliví – 1949

Vedľa ďalšej tvorby prekladal a adaptoval divadelné hry cudzích autorov (Dostojevskij, Lope de Vega, Calderón).

• zasaďte autora do kontextu svetovej literatúry

Svetová literatúra 2. polovice 20. storočia

– 2. polovica 20. storočia je reakciou na to, čo sa deje vo svete
– vojna, otázka tzv. Tretieho sveta, globalizácia, politické rozdelenie
– reakcia na vojnu, problém medziľudských vzťahov (rieši sa tu otázka neschopnosti ľudí medzi sebou vzájomne komunikovať, v súvislosti s tým sa objavuje depresia, pocity úzkosti), mladšia generácia, chcú sa dištancovať od tých hore (Amerika – Beatnici, Anglicko – rozhnevaní mladí muži), literatúra magického realizmu (sú veci odporujúce zdravému rozumu, kríza vedy a techniky), fantasy lit. (mýty, legendy, povesti), sci-fi (vedecko-fantastická lit., prevláda téma katastrofických vízií), experimentálne lit. ( formálne lit., skúša nové formy lit. vyjadrovania, vo Francúzsku vznikajúce nový román), lit. komerčné (dobre zvládnuté knihy z remeselného hľadiska, ale na rozhraní umeleckej lit.), lit. postmodernej (balansuje na hranici medzi lit. umeleckú a komerčné lit, sú zameraní proti avantgarde, sú písané s cieľom, aby si tam každý našiel niečo pre seba, pre širokú masu čitateľov)
– je tu mnoho nakladateľstvo, ktoré vydávajú tisícky kníh
– charakteristickým znakom je chaotickosť
– knihy sa stávajú tovarom
– smery: literatúra vojnová, existencializmus (západné lit. 40. a 50. rokov), neorealizmus (Taliansko, 50. roky), nahnevaní mladí muži, beatnickej generácie, postmodernizmus, humanitné lit. (lit vyjadrujúce ideály, idey)

téma vojny

Denník Anny Frankovej
– Anna bola Židovka
– s rodinou žili v Amsterdame
– 1942 mala byť rodina deportovaná
– priatelia im pomohli
– pribudla k nim ďalšie rodina
– nakoniec bola rodina prezradená
– v koncentráku Anna zomrela na týfus
– prvýkrát vyšlo r. 1947
– písala ho 12, 13-ročný dievča
– 1959 bol natočený film

William Styron
Sophiina volba
– Stingo
– 22-ročný južan, ktorý chce dobyť svet
– stretáva sa s Židom Nathanom a jeho priateľkou Sophiou
– román je napísaný v dvoch rovinách
– snaha napísať román
– druhou rovinou je rozprávanie Sophiina príbehu

Norman Mailer
Nahí a mŕtvi
– Hrozné zážitky z Ticho moria
– chcel sa zbaviť úzkosti a preto o tom písal

Winston Churchill
– memoáre týkajúce sa 2. svetovej vojny
– bol za nej ocenený Nobelovou cenou
– Dejiny 2. svetovej vojny

Michal Šolochov
– nositeľ Nobelovej ceny za lit.
– r. 1965 mu bola udelená za knihu Osud človeka
– rozsahom je to skôr novela
– príbeh človeka, ktorý sa dostáva do nemeckého zajatia

Humanistická a satirická literatúra
– kritika vojny pomocou humorného, satirického téme

Patrik Ryan
Ako som vyhral vojnu
– hl. postava Ernest Goodbody
– nastupuje do armády
– zisťuje, že nebude dobrým vojakom
– paralela medzi Švejkom a Goodbodym

Josef Heller
Hlava XXII
– hl. hrdina je Yossarian
– opisuje nezmyselnosť armádne mašinéria
– letecký zákon predpisuje určitý počet letov
– tento počet môže splniť len blázon

Vladimír Vojnovič
Život a neobyčajné dobrodružstvá Ivana Čonkina

James Clavell
kráľ Krysa

The post Cudzinec – čitateľský denník (rozbor) appeared first on StudijnySvet.sk.