📝 Život

Agatha Christie, rodným menom Agatha Mary Clarissa Miller, sa narodila v Torquay v Devone v Anglicku. Jej detstvo bolo poznačené silným vplyvom matky, ktorá ju vzdelávala doma a povzbudzovala jej fantáziu a lásku k príbehom. Agatha sa v mladosti venovala hudbe a spevu, no pre trému sa tejto kariéry vzdala. Počas prvej svetovej vojny pracovala ako dobrovoľná zdravotná sestra v nemocnici a neskôr v lekárni, čo jej poskytlo cenné poznatky o liekoch a jedoch, ktoré neskôr využila vo svojich dielach. V roku sa vydala za plukovníka Archibalda Christieho, s ktorým mala dcéru Rosalind. Manželstvo však nebolo šťastné a po jeho rozpade Agatha prežila nervové zrútenie a záhadne zmizla na jedenásť dní. Táto udalosť dodnes vyvoláva špekulácie a záujem verejnosti. Po návrate sa Agatha venovala písaniu a stala sa jednou z najúspešnejších spisovateliek všetkých čias. Napísala viac ako šesťdesiat detektívnych románov, štrnásť zbierok poviedok a najdlhšie hranú divadelnú hru na svete – Pasca na myši. Jej knihy boli preložené do viac ako sto jazykov a predali sa v miliardových nákladoch. Agatha Christie vytvorila nezabudnuteľné postavy detektívov, ako je Hercule Poirot, so svojimi „malými šedými bunkami“, a slečna Marplová, bystrá stará dáma z dediny St. Mary Mead. Okrem detektívnych príbehov písala aj romantické romány pod pseudonymom Mary Westmacott. Agatha Christie bola za svoje literárne úspechy povýšená do šľachtického stavu a získala titul Dáma veliteľka Radu britského impéria. Zomrela vo veku 85 rokov a zanechala po sebe bohaté literárne dedičstvo, ktoré dodnes fascinuje čitateľov po celom svete. Agathina záľuba v archeológii a cestovaní s druhým manželom Maxom Mallowanom, archeológom, ovplyvnila niektoré jej romány, napríklad Vražda v Mezopotámii či Smrť na Níle. Jej diela sú dodnes predmetom štúdia a adaptácií pre film, televíziu a divadlo. Jej životný príbeh, plný záhad a úspechov, je rovnako pútavý ako jej literárna tvorba.

✍️ Charakteristika a štýl tvorby

Agatha Christie je majsterkou klasickej detektívky. Jej príbehy sa vyznačujú premyslenými zápletkami, dôrazom na logiku a dedukciu a prekvapivými rozuzleniami. Často využíva motív uzavretého prostredia, kde sa zhromažďuje skupina podozrivých, z ktorých jeden je vrah. Jej štýl písania je priamočiary a jasný, s dôrazom na dialógy a vykreslenie charakterov postáv. Agatha Christie nepoužíva explicitné násilie ani krvavé scény, skôr sa zameriava na psychologickú stránku zločinu. Jazyk jej diel je elegantný a zrozumiteľný, prispôsobený dobe, v ktorej písala. V jej dielach sa objavujú aj prvky humoru a irónie, najmä v spojení s postavou Hercula Poirota a jeho excentrickým správaním. Autorka majstrovsky buduje napätie a vedie čitateľa po falošných stopách, aby ho nakoniec prekvapila nečakaným odhalením vraha.

👥 Literárni súčasníci

Dorothy L. Sayers (Silný jed, Obviňujú vás z vraždy), G. K. Chesterton (Otec Brown), Ngaio Marsh (Záhada na Royal Oak Hotel), Margery Allingham (The Tiger in the Smoke), Rex Stout (Fer-de-Lance)

Rozbory a obsahy autora   Všetky rozbory a obsahy

The post Agatha Christie (život a dielo) appeared first on StudijnySvet.sk.

Kniha: Vražda v Orient expresse

Autor: Agatha Christie

Pridal(a): Lukáš Kalenda

Agatha Christie (1890 – 1976)

• Celým menom Agatha Mary Clarissa Christie, písala pod pseudonymom Mary Westmacott.
• Svetoznáma autorka kriminálnych a detektívnych príbehov.
• Pochádzala z typickej Viktoriánskej rodiny.
• Roku 1906 odcestovala do Paríža s cieľom zdokonaliť si francúzštinu a študovať hudbu.
• V priebehu prvej svetovej vojny pracovala ako dobrovoľná sestra a lekárnička v Ashfielde.
• V roku 1914 sa vydala za dôstojníka Archibalda Christieho, spoločne mali dcéru, ale po krízach, ktoré vyvrcholili jejím nervovým zrútením, sa rozviedli.
• Po opätovnej návšteve archeologickej vykopávky Uru v roku 1930 stretla svojho druhého manžela.
• Jejich kníh sa celosvetovo predalo viac ako 2 miliardy výtlačkov.
• Je autorkou viac ako 80 románov, poviedkových zbierok a divadelných hier.
• Najslávnejšie literárne postavy v detektívkach sú belgický detektív Hercule Poirot a slečna Marplová.
• Porušovala do tej doby nepsané pravidlá štruktúry detektívnych románov, čo jej pomohlo sa rýchlo presadiť v Anglicku.

Ďalšie diela

• Smrť na Nile
• Desať malých negrčekov
• Päť malých prasiatok

Literárny kontext

• Detektívna literatúra
• Medzivojnové obdobie
• Stratená generácia
• Zmena ideálu po vojnách, búranie tradícií a nálad
• Západ – príklon k liberalizmu (demokracia), východ – príklon k komunizmu

Súvisiaci autori

• USA
  • Ernest Hemingway
    • Stratená generácia, získal Nobelovu cenu, zúčastnil sa oboch svetových vojen
    • Diela: Komu zvonia poludnie, Sbohem zbrane, Starý a more

• • Francis Scott Fitzgerald
    • Diela: Veľký Gatsby
• Írsko
  • George Bernard Shaw
    • Dramatik, nositeľ Nobelovej ceny
    • Diela: Pekelník, Cézar a Kleopatra, Dom zlomených sŕdc, Pygmalion
• Nemecko
  • Erich Maria Remarque
    • Prozaik, vystriedal mnoho povolaní, ktoré sa premietli do diel
    • Diela: Na západnej fronte pokoj, Tri kamaráti, Nebo nezná vyvolaných

Rozbor diela: Vražda v Orient-expresse

• Vydané roku: 1934
• Literárny druh: Epická próza
• Žáner: Detektívny román
  • Román je prozaický epický žáner.
    • Jeho jednotlivé druhy určujeme podľa času dejov: historický, vojnový, utopický, zo súčasnosti.
    • Podľa témat dielíme na: sociálny, dobrodružný, autobiografický, psychologický

Hlavná myšlienka (téma) a motívy

• Autorka nás prevádza ďalším príbehom svetoznámeho detektíva Hercula Poirota, ktorý sa pri ceste späť do svojej vlasti vyšetruje vraždu, pričom je kladený dôraz na detaily a rôzne vodítka, ktoré sa medzi sebou prepájajú.
• Je udržovaný určitý spoločenský štandard, vzhľadom na to, že cestujúci sú z vyšších vrstiev spoločnosti. Detektív Poirot zhromažďuje pečlive všetky dôkazy a poznatky, aby mohol vyniesť záverečný verdikt.

Vyprávač

• Er-forma
• Neosobný (dej vypráva, nevstupuje do neho)

Kompozícia

• Kniha rozdelená na 3 časti a 32 kapitol
• Dejový postup je chronologický

Typy prejavov

• Priama, polopriama reč a nepriama reč
• Dialóg, vnútorný monológ

Jazykové prostriedky

• Jazyk spisovný
• Obsiahlejší popis vyšetrovacích procesov a ich analýza
• Vložené francúzske slová a dialógy
• Časté rozhovory postáv medzi sebou po francúzsky
• Prechod medzi jazykmi
• Rečnícke otázky zvolané detektívom

Časopriestor

• Istanbul (Turecko) – počiatočná stanica medzistátnej linky Orient-expresu
• Juhoslávia – súprava Orient-expresu
• Zima roku 1929

Postavy

• Hercule Poirot
  • belgický detektív, precízny, premýšľavý, vyzná sa v ľudskej psychológii, kladie dôraz na detail, vysoké spoločenské chovanie

• Samuel Edward Ratchett (Casetti)
  • Cestuje spoločne so svojím pomocníkom, ide z neho patrná nervozita a strach

• Monsieur Bouc
  • Priateľ Poirota, riaditeľ medzinárodnej železničnej spoločnosti

• Pierre Michel
  • Průvodčí na danom spoji, pôvodom z Francúzska

• Mary Debenhamová
  • Angličanka, sebavedomá, rozvážna, priateľská

Stručný a výstižný dej

Belgický detektív Hercule Poirot sa vydal po vyriešenom prípade v Sýrii späť do svojej vlasti. Ako spôsob dopravy zvolil najprv Taurus-expres, ktorý ho dopravil do Cařihradu a potom pokračuje Orient-expresom do Londýna, vzhľadom na to, že mu bol zaslaný telegram s žiadosťou o nutnom návrate. V zimnom období, ako je to teraz, nebolo obvyklé, aby bola súprava plne obsadená. Našťastie sa pre detektíva uvolnilo jedno miesto v kupé. Spoločne cestoval ešte so svojím priateľom Monsieurom Boucom, riaditeľom železničnej spoločnosti. Postupne sa zoznámil so všetkými ďalšími spolucestujúcimi, ktorí evidentne spadali do vyšších tried spoločnosti. Prvá noc sa však niečo stalo. Vlak narazil do snehovej záväje a musel zastaviť. Toto detektíva neprebudilo, ovšem náhly výkrik v noci áno. Rozhodol sa preto zkontrolovať situáciu na chodbe, či bolo všetko v poriadku. Ráno sa dozvedel, že vo vedľajšom kupé bol 12 ránami z noža ubodaný Samuel Ratchett, ktorý ho predchádzajúceho odpoludnia prosil o ochranu, z dôvodu, že mu hrozilo nebezpečenstvo. Pre Poirota začalo vyšetrovanie.

Najprv bolo nutné zozbierať všetky dôkazy a stopy na mieste činu. V kapse pyžama zavraždeného boli nájdené rozbité kapsné hodinky, ktoré ukazovali možný čas vraždy. Ďalej tu bol pohodený luxusný kapsníček, ktorý zrejme patril pachateľovi. Detektív potom začal postupne vypočúvať ostatných cestujúcich v jídelnom voze. Po sérii rôznych teórií, vzťahov, možného času vraždy a pohybu pachateľa, zvolal všetkých opäť do veľkého voza, aby im predstavil svoje, dva, závery.

Prvý bol, že za týmto činom stojí osoba, ktorá nastúpila v predchádzajúcej stanici, vykonala vraždu, zanechala tu rôzne vodítka a opustila súpravu. Ovšem Poirot mal aj druhú verziu, poniektorák zajímavejšiu. Vzhľadom k alibi všetkých cestujúcich a vtahu k zavraždenému, ktorý sám pred tým bol strújcom vraždy malého dievčaťa, všetkých spájala istá motivácia pomsty. Na vražde sa preto podieľali všetci, aj keď by sa to do istých jedincov ísť nedalo. Polícii bola predaná prvá verzia prípadu. Pre detektíva bol týmto prípadom koniec.

Detailný obsah diela (vrátane zachovania rozdelenia na 3 časti)

1. časť

Belgický detektív vyriešil v Sýrii ďalší prípad a rozhodol sa vrátiť späť do svojej vlasti využitím vlaku Taurus-expres. Istý poručík Dubosc ho vyprovodil na vlakové nádraží. Vo vlaku smerom na Cařihrad si všimol mladú Angličanku Mary Debenhamovú a plukovníka Arbuthnota. Po ubytovaní v hoteli mu bol predaný telegram, v ktorom bol žiadaný o dostavenie sa do Londýna. Mení preto svoje plány a cestuje Orient-expresom, ktorý jedie po trase Istanbul-Calais.

Všetky kupé boli na tento deň rezervované, čo bolo nečakané, vzhľadom na obdobie mimo sezóny. Jedna osoba však nakoniec nedorazila, tak Poirot za pomoci průvodčieho Bova zaujíma jeho miesto. Postupne sa Poirot zoznámil so svojimi priamymi spolucestujúcimi, aj z ostatných kupé. Spoločne je v súprave 13 osôb a vlakový personál.

Druhý deň cesty je Poirot starší Američan menom Ratchett. Ponúkol mu peniaze za ochranu pred nepriateľom, ktorý ho chce zabiť a vyhráža sa mu dopismi. Bol však odmietnutý.

Hodinu po púlnoci pri prejazde Juhoslávii vjel vlak do hlbokého záväju, kde takisto uviazol

Poirota v noci prebudil náhly výkrik. Rozhodol sa preto situáciu skontrolovať na chodbe, kde videl průvodčieho, ako sa dovoláva do vedľajšieho kupé. Ten hlas bola pani Hubbardová, ktorá videli po svojom kupé chodiť nejakého muža.

Ráno sa Poirot dozvie, že pan Ratchett, ten, ktorý ho žiadal o ochranu, bol ubodaný dvanástimi ranami nožom. Začína obsiahle vyšetrovanie a zbieranie všetkých prvotných dôkazov a stôp.

V kapse pyžama zavraždeného sa nachádzali zlaté hodinky, ktoré boli poškodené a ukazovali 1 hodinu a 15 minút. Zdalo sa, že v túto dobu mohol byť zavraždený, čo by zodpovedalo odhadu doktora Constantina, ktorý s Poirotom prípadom sa zabýval. Ovšem nebolo to jasné vodítko, mohlo ísť o falošnú stopu. Obeti bolo zasadených 12 rán rôzneho rázu, ale 3 boli isté smrteľné. Vyskytovalo sa podozrenie, že vrah nebol len jeden, vzhľadom na rany, ktoré by pravák neudelal.

Na mieste činu sa ďalej našiel luxusný kapsníček s iniciálom “H”, čistič od dýmky (lulky) a zvyšok spáleného dopisu, v ktorom bola zmienka o istej “Daisy Armstrongovej”. Poirot sa zameral na tento dôkaz a zistil, že zmienená Daisy bola malá holčička, ktorá bola unesená gangsterskou skupinou, v ktorej čele bol Casetti. Bol síce zatknutý, ale spravodlivosti unikol. Zmenil si meno na Ratchett a cestoval po svete. Bol teda zabitý vrah, motiv je zrejmý.

2. časť

Poirot pokračoval vo výsluchách a postupne si do jídelného voza volal jednotlivých pasažierov a pýtal sa na ich alibi. Postupne si zisťoval aj vzťah cestujúcich so známou americkou rodinou Armstrongových.

Najbližšie k nim zo všetkých mala slečna Dragomirovová, ovšem zločin mohla ťažko spáchať, vzhľadom na jej krehkú postavu a malú fyzickú silu.

Alibi mali všetci cestujúci. Na stole bola preto otázka, či by to nemohol spáchať niekto z vlakového personálu, táto varianta sa však neukázala ako tá správna.

Ratchettuv tajomník Hector MacQueen tvrdil, že netušil pravú identitu svojho pána.
Jeho anglický komorník Mastermann zase tvrdil, že za celú noc neopustil vôbec svoje kupé.

Niektorí cestujúci, vrátane Poirota, zazreli po výkriku prechádzať na chodbe ženu, ktorá mala na sebe nočné kimono s výrazným motívom draka. Poirot sa rozhodol identifikovať, komu patrí. Postupnými otázkami pri výsluchách nebol úspešný. Každý povedal, že také nevlastní.

Nasledovalo zdvorilé prehľadávanie všetkých zavazadiel cestujúcich za účelom odhalenia stopy.
Po neúspešnom výsledku si Poirot z iných dôvodov otvoril svoj kufor, kde našiel zmienené kimono. Tento prípad bude ešte zaujímavejší…

3. časť

Ukázalo sa, že kapsníček v Ratchettovom kupé patrí kniežnej Dragomirovovej. Menovala sa síce Natalia, ale N sa v azbuke píše ako písmeno H. Usvedčil ju, že u Armstrongových pracovala ako vychovávateľka a je tu spojitosť a teoretický motiv pre vraždu.

Z jednotlivých indícií a útržkov si Poirot vďaka jeho veľmi precíznej práci, so zameraním na pochopenie ľudskej psychológie vytvára dva možné scenáre, čo sa tu počas predchádzajúcich dní odohralo.

Dal pokyn zvolať všetkých do jídelného voza a predstavil im závery z jeho vyšetrovania.

Prvá varianta bola taká, že do vlaku vstúpil cudzí vrah v prezlečke za průvodčieho, čo by vysvetľovalo aj jeho nevšimnutie, a keď vlak stál v poslednej stanici, zavraždil Ratchetta a utiekol z vlaku pryč.

Ovšem Poirot mal aj druhú verziu, poniektorák zajímavejšiu a s pestrejšími výsledkami. Z výsluchov vyplynulo, že každý bol určitým spôsobom spojený s rodinou Armstrongových. Vlak mal byť plne obsadený ľuďmi so spoločným motívom, ovšem uvolnilo sa jedno miesto, ktoré pripadlo zrovna na detektíva.

Ti všetci sa rozhodli vziať spravodlivosť do svojich rúk a potrestať Cassetiho za jeho ohavný zločin, ktorý zorganizoval. Svoj plán vraždy si preto vyzkúšali pred tým na nečisto. Chceli, aby to vyzeralo, že Casseti bol zavraždený vrahom, ktorý zároveň nebol cestujúci na palube Orient-expresu. Ovšem toto im skomplikovalo zastavenie kvôli hustej záväje a tak nastražili falošné stopy v podobe hodiniek a kapsníčku. Alibi všetkých si potvrdzovali pre každého nevinnosť.

Monsier Bouc a doktor Constantine sa zhodli, že polícii predložia prvú riešenie ponúknuté Poirotom. Pre belgického detektíva je týmto práca na konci.

Vplyv a prijatie

• Agatha Christie patrí medzi najlepšie predávajúcich sa autorov na svete. Teda toto dielo veľmi priaznivo prijaté a sklíza zaslúžený úspech aj dnes.

Filmové spracovania

• Na námet knihy vzniklo niekoľko filmových adaptácií. Niektoré boli dobré, niektoré sklízali zmiešané recenzie. Najznámejšia je však séria s hercom Davidom Suchetom v roli hlavného detektíva.

The post Vražda v Orient expresse – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/desat-malych-ciernych-muzikov-rozbor-obsah/ Sun, 05 Jan 2025 20:31:38 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=2260   Kniha: Desať malých čiernych mužikov Autor: Agatha Christie Pridal(a):  Vavrec   Agatha Christie (1890 – 1976) Súčasná svetová literatúra od polovice 20. storočia. Životopis Získala základné vzdelanie od svojich rodičov. Roku 1906 odišla do Paríža študovať hudbu a zdokonaliť svoju francúzštinu. Tu zistila, že má talent na spev a klavír, pre svoju ostýchavosť pred publikom a nedostatočne ... Read more

The post Desať malých čiernych mužikov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

Kniha: Desať malých čiernych mužikov

Autor: Agatha Christie

Pridal(a):  Vavrec

 

Agatha Christie (1890 – 1976)

• Súčasná svetová literatúra od polovice 20. storočia.

Životopis

• Získala základné vzdelanie od svojich rodičov. Roku 1906 odišla do Paríža študovať hudbu a zdokonaliť svoju francúzštinu. Tu zistila, že má talent na spev a klavír, pre svoju ostýchavosť pred publikom a nedostatočne silný hlas však od kariéry speváčky upustila.
• V priebehu prvej svetovej vojny A. Christie pracovala ako dobrovoľná sestra a lekárnička v Ashfielde. Skúsenosťami získanými počas týchto rokov pri práci s liekmi, a často aj jedmi, využila neskôr pri písaní svojich detektívok.
• Roku 1926 sa po smrti svojej matky a kvôli manželskej kríze nervovo zrútila. V tej dobe došlo k jejému slávnemu zmiznutiu. Po dobu jedenástich dní bola nezvestná a ani po jej nájdení v hoteli v Harrogate sa tento incident nikdy plne nevyjasnil. Na motívy autorkinho zmiznutia vznikol aj film Agatha.
• I počas druhej svetovej vojny A. Christie pracovala ako dobrovoľníčka vo výdejni liekov.
• V roku 1956 bola menovaná C.B.E. (Veliteľ britského impéria) a roku 1971 jej kráľovná Alžbeta II. udelila titul „Dáma britského impéria“.

Ďalšie diela autorky (pouze príklady):

• Knihy:
  • Vražda v Orient expresse
  • Zločiny pre dvoch
• Divadelné hry:
  • 1952 Past na myši
• Romány vydané pod pseudonymom Mary Westmacott:
• • 1930 Obrovský chlieb
  • 1934 Nedokončený portrét

 

Literárny kontext

Agatha Christie tvorila v 20. storočí, celý život písala detektívne prózy. Nezaraďuje sa však do žiadneho zo smerov typických pre túto dobu.

 

Vývoj detektívky:

Názov pochádza z latinského detegere, čo znamená odkrývať. Ako samostatný žáner vznikol detektívny román vo 2. polovici 19. storočia.  Za prvú detektívnu prózu sa považuje dielo od Edgara Allana Poea zvané Vraždy v ulici Morgue (1841). V tomto štýle potom pokračuje sir Arthur Conan Doyle s dielom Sherlock Holmes (1887). Medzi ďalších autorov patril napríklad G. K. Chesterton alebo R. A Freeman. Neskôr sa objavili veľmi významné spisovateľky, ako sú Dorothy L. Sayers (Vražda žiada metódu) a Agatha Christie. V 20-tych rokoch 20. storočia vzniká v USA nový typ detektívky. Nazýva sa drsná škola, jej hlavnou hrdinkou je osamelý westernový bojovník za spravodlivosť. Medzi týchto autorov patrí napríklad Dashiel Hammet s dielom Rudá žeň. Takisto Rex Stuot jehož príkladom je Dokedy som živ alebo Němý rečník. Neskôr sa stáva hlavnou postavou detektívok policajný profesionál. Takto tvoril napríklad Evan Hunter s dielami Líbá, táta alebo The Evil sleep.

 

Ďalší autori:

• Levin Ira – Stepfordské paničky
• Rowlingová J. K. – Harry Potter  (7 dielov)

 

Rozbor: Desať malých čiernych mužikov

Základná charakteristika:

• Literárny druh: epika
• Literárny žáner: román – detektívny

 

Poprvé bol román publikovaný vo Veľkej Británii v roku 1939 pod titulom Ten Little Niggers. V USA bol následne (1940) vydaný pod názvom And Then There Were None, niektoré vydania a filmy boli uvedené pod titulom Ten Little Indians.

 

Hlavná téma:

• Dokonalá vražda a ako človek bere spravodlivosť do svojich rúk.

 

Hlavná myšlienka :

• Strach deformuje ľudskú povahu, podporuje schizofreniu a človek je ochotný urobiť skoro všetko, aby prežil.

 

Jazykové prostriedky:

• Chronologický dej
• Forma vyprávača je er-forma.
• Priama reč
• Hovorové výrazy
• Symboly – desiatimi malými čiernymi mužikmi, je myslených desať návštevníkov ostrova.
• Iróniu
• Vyskytuje sa tu úsek s poéziou (Báseň o čiernych mužikoch)

 

Hlavné postavy:

• Sudca Lawrenc Wargrave – nad celou situáciou má vždy prehľad, kedysi odsúdil „nevinného“ väzňa k trestu smrti. Na konci knihy sa priznáva v dopise, že za vším stojí on a ako všetko prevedol.
• učiteľka Vera Claythornová – občas míva hysterické záchvaty, nestačila zachrániť chlapca, ktorého mala hliadať a ten sa, utopil..
• kapitán Philip Lombard – má pri sebe zbraň, ktorú sa nechce vzdať, nechal napospas osudu na Sahaře 21 mužov afrického kmeňa.
• Emily Brentová – staršia dáma, náboženská fanatička, vyhnala z domu tehotnú slúžku, ktorá spáchala samovraždu.
• generál John Macarthur – je smierený so smrťou, poslal do vojny milenca svojej ženy a ten padol. Smrť na ostrove berie ako vyslobodenie.
• doktor Edward Armstrong – kľudný a bohatý človek, opitý operoval ženu a tá zomrela-
• Tony Marston – okúzľujúci mladý muž, ktorý jazdí rýchlo a jednou prejela dve deti.
• detektív William Blore – podozrivý a nervózny ako ostatní, usvedčil muža, ktorý bol odsúdený doživotne na nútené práce a ten za rok zomrel.
• Thomas Rogers – sluha na Čiernom ostrove, stále slúži aj po smrti svojej manželky.
• Ethel Rogersová – žena Thomase Rogerse, kedysi oba nepodali lieky starej pani, u ktorej pracovali, a tá zomrela.

 

Dej (obsah diela):

Zhruba vo stejnej dobe (na konci 30 rokov 20 storočia) dostalo niekoľko ľudí dopis alebo telegram, v ktorom ich údajne ich starí priatelia alebo známi zvali na Čierny ostrov, a tak sa tam všetci vypravili – sudca Wargrave, londýnsky doktor Armstrong, pán Lombard, učiteľka teločviku Vera Clythornová, generál Macarthur, pán Blore, James Marston a stará panna Emily Brentová. Na ostrove ich však prijalo zatiaľ len služobníctvo – manželia Ethel a Thomas Rogersovci, ktorí mali od pána N.Z.Namyho vykonať vzkaz, že príde o deň neskôr. Bolo ich teda na ostrove rovných desať, rovnako ako bolo desať malých figúrok čiernych mužikov v kuchyni na stole, kde všetci jedli. Hostia mali vo svojich pokojoch nad krbom trochu upravenú starú detskú básničku o desiatich malých čiernych mužikoch:

 

Desať malých čiernych mužikov hostil děda Vševěd,

jeden z nich sa zakuckal, zbylo ich jen deväť.

Deväť malých čiernych mužikov chtělo sypať kosům,

jeden sa včas nevzbudil, zbylo ich jen osem.

Osem malých čiernych mužikov vyšlo si hrať pred dům,

jeden z nich sa potloukal, zbylo ich jen sedem.

Sedem malých čiernych mužikov šlo naštípať klest,

jeden z nich sa posekal, zbylo ich jen šesť.

Šesť malinkých čiernych mužikov chtělo vybrať med,

čmelák píchl jednoho, zbylo ich jen päť.

Päť malinkých čiernych mužikov k súdu spolu míria,

jeden z nich sa soudcom stal, zbyli jenom štyri.

Štyri malí čierni mužikov nechali všech pří,

jeden z nich šel pasti klásť, šli do světa tři.

Tři malincí čierni mužikov šli ulovit lva,

medveď sežral jednoho, zbyli jenom dva.

Dva malincí čierni mužikov chodili dvě hodiny,

jeden klesol na skále, a tak zbyl jen jediný.

Jeden malý čierny mužik vztek mal na svět zrádný,

preto sa sám obesil – a tak nezbyl žiadny.

 

Už prvý večer sa začali diť divné veci. Keď boli všetci po večeri, ozval sa najednou tajomný hlas a vznesol nad každým prítomným obžalobu a vinil ich z vraždy. Oni sa potom snažili obhájiť a vysvetliť si navzájem, že tá obvinenia sú naprosto nesmyslné. Začalo ich potom ale trápiť svedomie, pretože si všetci boli svojej viny vedomí.

Potom začali hostia jeden po druhom umierať. Prvé úmrtie brali ako púhu sebevraždu, ale keď umrela brzy nato pani Rogersová – takisto za záhadných okolností – začali v kuchyni zo stola postupne miznúť porcelánové figurky čiernych mužikov. Za každé mŕtve telo sa jeden ztratil. Hostiam i sluhovi Rogersovi začínalo dochádzať, že ich niekto vlákol na ostrov ako do pasce a rozluštili, že meno ich hostiteľa N. Z. Namyho by sa v podstate dalo prečítať aj ako NeZNámý. Vera odhalila i to, že sa onen neznámy vraždiaci šialenec pevne riadi podľa zmienej říkanky, čo všetkých vyděsilo ešte viac.

Prehľadali celý ostrov, ale nikoho nenašli, a tak zostávala jediná možnosť: vrahom musel byť niekto z nich. Atmosféra sa hustla, každý podozrieval každého a začali byť voči sebe veľmi opatrní a odmeraní. Navyše z pevniny stále nepriplávala žiadna loď, hoci hostia z ostrova vysielali SOS. Pán Namy myslel na všetko, jeho plán bol naprosto dokonalý do toho najmenšieho detailu.

Keď za niekoľko dní na ostrov konečne loď priplávala, bolo v dome desať mŕtvol a vrah nikde. Skutočná záhada pre kriminalistov, ktorí si to nedokázali vysvetliť.

Jedného dňa našiel rybár lode Emma Jane láhev a v nej vzkaz od sudcov Wargravea, kde sa ku všetkému priznáva. Bol tenkrát na Čiernom ostrove preto, aby tých 9 ďalších ľudí usvedčil zo zločinov, na ktoré bol zákon krátky – z toho, že Vera nechala utopiť svojho malého svorenca pre peniaze v dedičstve, že Emily Brentová zavinila smrť svojej slúžky, že manželia Rogersovci schválne nepodali svojej pani lieky a ona pak dôsledkom toho zomrela … Wargrave mal od malička obrovský zmysel pre spravodlivosť, ale aj potěšenie z toho, keď niekto spravodlivo trpel za svoje hriechy. On sám bol ťažko chorý, a tak sa rozhodol zahrnúť do svojho plánu aj svoju smrť, aby neumieral pomaly a bolestivo. Zastrelil sa na ostrove ako posledný.

 

Inšpirácia dielom:

• V roku 1945 vznikol film And then there were none (prvé filmové spracovanie).

 

Rozbor umeleckého textu nájdete tu:

Deset malých černoušků – rozbor textu

The post Desať malých čiernych mužikov – rozbor (obsah) appeared first on StudijnySvet.sk.

]]> https://studijnysvet.sk/desat-malych-cernoskov-neostal-ani-jeden-rozbor/ Tue, 29 Aug 2017 13:15:29 +0000 https://studijnysvet.sk/?p=671    Kniha: Desať malých černoškov (A neostal ani jeden)  Autor: Agatha Christie  Zaslal(a): Vavrec   Literárny druh: Epik Literárny žáner: Detektívny román   Jazykové zdroje: – Chronologický dej – Priama reč – Vyjadrenie výrazov – symboly – desať malých černochov, znamená desať ostrovných návštevníkov. – Irónia – je tu sekcia poézie (báseň na černochoch)   Hlavné znaky: Sudca Lawrence Wargrave – ... Read more

The post Desať malých černoškov (A neostal ani jeden) – rozbor appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>

 

 Kniha: Desať malých černoškov (A neostal ani jeden)

 Autor: Agatha Christie

 Zaslal(a): Vavrec

 

Literárny druh: Epik

Literárny žáner: Detektívny román

 

Jazykové zdroje:

– Chronologický dej

– Priama reč

– Vyjadrenie výrazov

– symboly – desať malých černochov, znamená desať ostrovných návštevníkov.

– Irónia

– je tu sekcia poézie (báseň na černochoch)

 

Hlavné znaky:

Sudca Lawrence Wargrave – nad celou situáciou má vždy nadhľad, kedysi odsúdil „nevinného“ väzňa na trest smrti. Na konci knihy priznáva v liste, že je za všetkým a ako to urobil.

učiteľka Vera Claythornová – občas máva hysterické záchvaty, nestačila zachrániť chlapca, ktorého mala strážiť a ten sa, utopil ..

kapitán Philip Lombard – má pri sebe zbraň, ktoré sa nechce vzdať, nechal napospas osudu na Sahare 21 mužov afrického kmeňa.

Emily Brentovej – staršia dáma, náboženská fanaticka, vyhnala z domu tehotnú slúžkou, ktorá spáchala samovraždu.

generál John Macarthur – je zmierený so smrťou, poslal do vojny milenca svojej ženy a ten padol. Smrť na ostrove prináša oslobodenie.

doktor Edward Armstrong – pokojný a bohatý človek, opitý operoval ženu a tá zemřela-

Tony Marston – očarujúce mladý muž, ktorý jazdí rýchlo a raz zrazil dve deti.

detektív William Blore – podozrievavý a nervózny ako ostatné, usvedčil muža, ktorý bol odsúdený doživotne na nútené práce a ten za rok zomrel.

Thomas Rogers – sluha na Černochová ostrove, stále slúži aj po smrti svojej manželky.

Ethel Rogersová – žena Thomasa Rogersa, kedysi obaja nepodali lieky starej pani, u ktorej pracovali, a tá zomrela.

 

Dej:

Zhruba v rovnakom čase (na konci 30 rokov 20 storočia) dostalo niekoľko ľudí list alebo telegram, v ktorom je údajne ich starí priatelia alebo známi pozývali na Černochův ostrov, a tak sa tam všetci vypravili – sudca Wargrave, londýnsky doktor Armstrong, pán Lombard, učiteľka telocviku Vera Clythornová, generál Macarthur, pán Blore, James Marston a stará panna Emily Brentovej. Na ostrove je však privítalo zatiaľ len služobníctvo – manželia Ethel a Thomas Rogersovi, ktorí mali od pána NZNamyho vybaviť odkaz, že príde o deň neskôr. Preto sa na ostrove rovnalo desiatke, rovnako ako v kuchyni na stôl, kde všetci jedli, bolo desať malých kúskov čiernych. Hostia mali vo svojich izbách nad krbom mierne upravenú detskú báseň o desiatich černochoch.

Zvláštna vec sa začala diať na prvý večer. Keď boli všetci po večeri, náhle prišiel záhadný hlas, ktorý sa zdvihol nad každým súčasným obvinením a vinným z vraždy. Potom sa snažili navzájom obhajovať a vysvetľovať, že obvinenia boli úplne bezvýznamné. Ale začali sa obťažovať svedomím, pretože všetci si uvedomovali svoju vinu.

Potom hostia začali zomierať jeden po druhom. Prvé úmrtie brali ako obyčajnú samovraždu, ale keď umrela čoskoro nato pani Rogersová – tiež za záhadných okolností – začali v kuchyni zo stola postupne miznúť porcelánové figúrky černoškov. Pre každý mŕtvy telo stratil. Hosťom aj sluhovi Rogersovi začínalo dochádzať, že je niekto vlákal na ostrov ako do pasce a rozlúštili, že meno ich hostiteľa NZNamyho by sa v podstate dalo prečítať aj ako neznámy. Vera tiež odhalila, že neznámy vražedný blázon spieval podľa riek, ktoré ich všetky ešte viac vystrašilo.

Hľadali celý ostrov, ale nikoho nenašli, takže tu bola len jedna možnosť: vrah musel byť jedným z nich. Atmosféra hladu, každý podozrieval a začal byť veľmi opatrný a starostlivý voči sebe. Navyše z pevniny ešte nebola žiadna loď, hoci hostia z ostrova poslali SOS. Pán Namy si myslel všetko, jeho plán bol dokonalý v najmenších detailoch.

Keď loď prišla o niekoľko dní neskôr, v dome bolo desať mŕtvych telies a vrah. Skutočné tajomstvo pre zločincov, ktorí to nemohli vysvetliť.

Jedného dňa našiel rybár lodi Emma Jane fľašu a v nej odkaz od sudcu Wargravea, kde sa ku všetkému priznáva. Bol vtedy na Černochová ostrove preto, aby tých 9 ďalších ľudí usvedčil zo zločinov, na ktorej bol zákon krátky – z toho, že Vera nechala utopiť svojho malého zverenca pre peniaze v dedičstve, že Emily Brentovej zavinila smrť svojej slúžky, že manželia Rogersovi schválne nepodali svojou pani lieky a ona potom dôsledkom toho zomrela … Wargrave mal od malička obrovský zmysel pre spravodlivosť, ale aj potešenie z toho, keď niekto spravodlivo trpel za svoje hriechy. On sám bol ťažko chorý, a preto sa rozhodol zahrnúť svoju smrť do svojho plánu tak, aby pomaly a bolestivo nezomrel. Nakrútil sa naposledy na ostrove.

– Prvýkrát bol román publikovaný vo Veľkej Británii v roku 1939 pod titulom Ten Little Niggers. V USA bol následne (1940) vydaný pod názvom And Then There Were None, niektoré vydanie a filmy boli uvedené pod titulom Ten Little Indians. V roku 1945 vznikol film And then there werenone (prvé filmové spracovanie).

 

Ďalšie diela autora (len príklady):

knihy:

– Vražda v Orient-Express

-Frámy pre dve osoby

 

Divadelné hry:

-1952 Pasca myši

 

Romány vydané pod pseudonymom Mary Westmacott:

-1930 Chlieb

-1934 Neúplný portrét

 

Iní autori:

Levin Ira – Stepfordské paničky

Rowlingová JK – Harry Potter 1. -7. diel

 

Agatha Christie (Súčasná svetová literatúra od polovice 20.stl.)

Životopis

Získala základné vzdelanie od svojich rodičov. V roku 1906 odišla do Paríža, aby študovala hudbu a zlepšila jej francúzštinu. Tu zistila, že má talent na spev a klavír, lebo jej plachá pred publikom a nedostatok silného hlasu zanechal svoju kariéru speváka.

V priebehu prvej svetovej vojny A. Christie pracovala ako dobrovoľná sestra a lekárnička v Ashfield. Skúsenosti získané počas týchto rokov pri práci s drogami a často jedmi boli neskôr použité v písaní svojich detektívov.

V roku 1926, po smrti svojej matky a jej manželskej kríze, sa nervózne zrútila. V tom čase došlo k jej slávnemu zmiznutiu. Počas jedenástich dní bola nezvestná a ani po jej nájdení v hoteli v Harrogate sa tento incident nikdy plne neobjasnila. Z dôvodov autora zmiznutia sa objavila aj Agata.

Aj počas druhej svetovej vojny A. Christie pracovala ako dobrovoľníčka vo výdajni liekov.

V roku 1956 bola vymenovaná CBE (Veliteľ britského imperia) a roku 1971 jej kráľovná Alžbeta II. Získala titul „Dáma britskej ríše“.

 

Hlavná téma:

Dokonalá vražda a spôsob, akým sa dostane do vašej ruky spravodlivosť.

 

Hlavná myšlienka:

Strach deformuje ľudskú prirodzenosť, podporuje schizofréniu a človek je ochotný urobiť takmer všetko, aby prežil.

The post Desať malých černoškov (A neostal ani jeden) – rozbor appeared first on StudijnySvet.sk.

]]>