📖 Úvod
Štiav kyslý je trváca bylina dosahujúca výšku až jedného metra. Je ľahko rozpoznateľný vďaka svojim charakteristickým šípovitým listom, ktoré tvoria prízemnú ružicu. Rastie hojne na vlhkých lúkach, pasienkoch a pozdĺž ciest. Od mája do júla kvitne drobnými červenkastými až zelenkastými kvetmi usporiadanými v metlinách. Jeho listy majú výraznú kyslú chuť spôsobenú obsahom kyseliny šťaveľovej. Práve preto sa hojne využívajú v gastronómii do polievok, omáčok, dipov či jarných šalátov.
🌱 Botanická charakteristika
Rastová forma: Bylina trváca, výška 30-100 cm, nevytvára korunu, je to vzpriamená bylina tvoriaca prízemnú ružicu listov, z ktorej vyrastá kvetonosná byľ, celkový vzhľad je statný, sýtozelený, často s červenkastým nádychom byle a súkvetia.
Koreň: Silný viac-hlavý a hlboko siahajúci kolovitý koreň, ktorý v hornej časti drevnatie a môže mať podzemkové výbežky na vegetatívne rozmnožovanie.
Stonka: Byľ je priama, jednoduchá alebo len v hornej časti chudobne rozkonárená, pozdĺžne výrazne ryhovaná, dutá, holá a často červenkastá, je bez prítomnosti tŕňov.
Listy: Listy sú usporiadané striedavo, prízemné v ružici sú dlho stopkaté, byľové sú krátko stopkaté až sediace a poloobopínavé, tvar čepele je podlhovasto kopijovitý so šípovitou bázou, ktorej dva laloky smerujú nadol, okraj je celistvookrajový, niekedy slabo zvlnený, farba je sviežo až tmavozelená, žilnatina je perovitá, povrch listov je holý, bez akýchkoľvek trichómov.
Kvety: Kvety sú drobné, nenápadné, jednopohlavné (rastlina je dvojdomá), zelenkasté (samičie často až červené) farby, usporiadané sú v riedkych praslenoch skladajúcich úzku koncovú metlinu, doba kvitnutia je od mája do júla.
Plody: Plodom je lesklá hnedá až čierna ostro trojhranná nažka, ktorá je v zrelosti trvalo uzavretá v troch zväčšených vnútorných okvetných lístkoch (krovkách), ktoré sú blanité, okrúhlo srdcovité a často ružovkasté až červené, plody dozrievajú postupne od júna do augusta.
🌍 Výskyt a stanovište
Prirodzené rozšírenie: Jeho pôvodný areál zahŕňa takmer celú Európu, mierne pásmo Ázie a severnú Afriku. Na Slovensku je pôvodným druhom, nie neofytom. Ako zavlečený druh sa rozšíril do mnohých častí sveta, najmä do Severnej Ameriky, Austrálie a na Nový Zéland, kde sa stal naturalizovaným a často je považovaný za burinu. Na území Slovenska rastie veľmi hojne od nížin až po horské oblasti na celom území.
Nároky na stanovište: Uprednostňuje vlhkejšie, na živiny bohaté, najmä dusíkaté pôdy, preto je považovaný za nitrofilný druh (indikátor dusíka v pôde). Rastie na lúkach, pastvinách, rúbaniskách, na okrajoch ciest, v priekopách, na brehoch vodných tokov, ako aj na rumoviskách a v záhradách. Je to svetlomilná až polotieňomilná rastlina, ktorá dobre znáša kosenie a vyhovujú jej pôdy od mierne kyslých po neutrálne.
🌺 Využitie
V liečiteľstve sa historicky využíval proti skorbutu vďaka vysokému obsahu vitamínu C, ako diuretikum na prečistenie krvi a pri kožných problémoch. Zbierali sa listy aj koreň, ktorý má sťahujúce účinky. V gastronómii sú jedlé a cenené mladé listy, ktoré majú charakteristickú osviežujúcu kyslú chuť a používajú sa surové do šalátov alebo tepelne upravené do polievok (známa francúzska šťaveľová polievka), omáčok k rybám a ako príloha podobná špenátu. Konzumácia by mala byť umiernená kvôli obsahu kyseliny šťaveľovej. Priemyselne sa z koreňa v minulosti získavalo červené farbivo a listy sa používali na zrážanie mlieka. V okrasnom záhradníctve sa pestujú kultivary s červeno žilkovanými listami, napríklad „Bloody Dock“, na dekoratívne účely v trvalkových záhonoch. Z ekologického hľadiska je dôležitou živnou rastlinou pre húsenice niektorých motýľov, napríklad ohniváčika celíkového a ohniváčika černokrajného, a jeho semená slúžia ako potrava pre vtáky.
🔬 Obsahové látky
Kľúčovými zlúčeninami definujúcimi jeho vlastnosti sú kyselina šťaveľová a jej soli (šťavelany), ktoré spôsobujú charakteristickú kyslú chuť a vo väčšom množstve sú toxické. Ďalej obsahuje vysoké množstvo vitamínu C (kyselina askorbová), flavonoidy (napr. kvercetín, rutín, hyperozid), triesloviny a v koreni aj deriváty antrachinónu (emodín, chryzofanol), ktoré majú laxatívne účinky.
☠️ Toxicita a status
Toxicita: Vo väčšom množstve je rastlina jedovatá pre ľudí aj hospodárske zvieratá (najmä pre prežúvavce a kone) kvôli vysokému obsahu kyseliny šťaveľovej, ktorá na seba viaže vápnik a môže spôsobiť poškodenie obličiek tvorbou nerozpustných kryštálov šťavelanu vápenatého. Príznaky otravy zahŕňajú nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha a pri masívnom požití zlyhanie obličiek. Nebezpečná je najmä zámena jeho mladých listov s listami smrteľne jedovatého áronu škvrnitého (Arum maculatum), ktorý sa odlišuje iným typom sieťnatej žilnatiny (tá u áronu nie je tak výrazná) a predovšetkým absenciou typických špicatých výbežkov (ušiek) na báze listovej čepele, ktorá je u šťaveľa strelovitá.
Zákonný status/ochrana: Na Slovensku nie je zákonom chránený, keďže ide o veľmi hojný a rozšírený druh, často považovaný za burinu. Nie je uvedený ani na zozname CITES a v medzinárodnom Červenom zozname IUCN je globálne hodnotený ako druh málo dotknutý (LC – Least Concern) vďaka svojmu širokému rozšíreniu a stabilite populácií.
✨ Zaujímavosti
Latinské rodové meno „Rumex“ je starý latinský názov pre tieto rastliny, druhové „acetosa“ pochádza z latinského „acetum“ (ocot) a výstižne odkazuje na jeho kyslú chuť. Slovenské meno štiav má pravdepodobne pôvod v staroslovanských slovách pre kyslosť, podobne ako ruské „щавель“ (ščavel). V minulosti bol dôležitou jarnou bylinou proti skorbutu a Laponci ho používali na zrážanie a konzerváciu sobieho mlieka. Botanickou zaujímavosťou je, že ide o dvojdomú rastlinu, čo znamená, že samčie a samičie kvety rastú na oddelených jedincoch, pričom samčie rastliny majú súkvetia sfarbené do žlta a samičie do červena. Český názov je Šťovík kyselý.
