Francúzsky dramatik, prozaik, novinár a esejista, člen Francúzskej akadémie
📝 Život
Narodil sa v Pont-l’Évêque v Normandii. Jeho otec bol zámočník. Vyštudoval jezuitské lýceum v Caen a potom odišiel do Paríža, kde začal pracovať ako novinár. Prispieval do rôznych novín a časopisov, napríklad do Le Figaro, L’Écho de Paris a Le Gaulois. V roku 1894 sa stal tajomníkom spolku literátov a umelcov, ktorý viedol Catulle Mendès. Vďaka tomuto spojeniu sa zoznámil s mnohými významnými osobnosťami parížskeho kultúrneho života. V roku 1901 debutoval ako dramatik komédiou Les Travaux d’Hercule, ktorú napísal spolu s Caillavetom. Táto hra mala veľký úspech a odštartovala jeho dlhoročnú spoluprácu s týmto autorom. Spolu vytvorili viac ako dvadsať veseloher a komédií, ktoré sa vyznačovali ľahkosťou, vtipom, satirou a paródiou. Ich hry boli veľmi populárne u divákov aj u kritiky a uviedli ich na scény mnohých divadiel v Paríži aj v zahraničí. Medzi ich najznámejšie hry patria: Le Bois sacré (1910), L’Habit vert (1913), Primerose (1922), La Belle Aventure (1913), L’École des cocottes (1918), Le Roi (1920), Les Vignes du Seigneur (1923), La Guêpe (1925) a Ľudovít XI. (1927). Okrem divadelných hier Robert de Flers písal aj romány, poviedky, eseje a pamäte. Jeho prozaické diela sú menej známe ako jeho divadelné hry, ale aj v nich prejavil svoj talent pre pozorovanie spoločnosti, humor a iróniu. Medzi jeho romány patria: La Conquête de la vie (1906), La Maison des autres (1912) a Nos chers gouvernants (1924). V roku 1920 bol Robert de Flers zvolený za člena Francúzskej akadémie. Zomrel v roku 1927 v Neuilly-sur-Seine. Pochovaný je na cintoríne Montparnasse v Paríži. Robert de Flers bol významnou osobnosťou francúzskej literatúry a divadla prvej polovice 20. storočia. Jeho hry sa dodnes hrajú na svetových javiskách a jeho dielo je považované za klasiku francúzskej komédie.
✍️ Charakteristika a štýl tvorby
Robert de Flers bol majstrom konverzačnej komédie. Jeho hry sa vyznačovali vtipnými dialógmi, šarmantnými postavami a ľahkým, ironickým pohľadom na spoločenské konvencie a morálku. Jeho hry boli často satirou na parížsku smotánku, politiku a umenie. Dej jeho hier bol zvyčajne jednoduchý a priamočiary, no zápletky boli plné nečakaných zvratov a humorných situácií. Často využíval motívy omylov, zámen a prestrojení. Robert de Flers bol majstrom slova a jazyka. Jeho dialógy boli iskrivé, plné vtipov a bonmotov. V jeho jazyku sa prejavoval vplyv francúzskej klasickej komédie, no zároveň bol moderný a zrozumiteľný aj pre súčasného diváka. Jeho štýl písania sa vyznačoval ľahkosťou, eleganciou a iróniou. V jeho diele sa prelínali prvky komédie, satiry a sentimentu. Robert de Flers dokázal vo svojich hrách vykresliť pestrú galériu postáv z rôznych spoločenských vrstiev. Jeho postavy boli často typizované, no zároveň mali individuálne črty a charakteristiky. Dokázal ich vykresliť s humorom a pochopením, no zároveň neváhal poukázať na ich slabosti a nedostatky.
👥 Literárni súčasníci
Georges Feydeau (Dáma z Maxima, Blcha v uchu), Sacha Guitry (Rozmarná Pauline, Môj otec mal pravdu), Tristan Bernard (Francúzsky ako repa), Marcel Pagnol (Manon zo zdrojov, Marius), Marcel Achard (Jean de la Lune, Domino)
