<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Žalobín 36, Žalobín	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-zalobin-36-zalobin/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-zalobin-36-zalobin/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:46:38 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-zalobin-36-zalobin/#comment-7717</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janka]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 17 Jul 2025 15:33:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-zalobin-36-zalobin/#comment-7717</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa zamyslím nad ZŠ v Žalobíne, vždy mi ako prvé napadne taká tá domáca atmosféra, čo tam panovala. Jasné, nebola to žiadna obrovská moderná škola s bazénom a neviem čím všetkým, to by som klamala. Ale zase, mne osobne sa zdalo, že je to iné, také útulnejšie. Mala som pocit, že tam každý každého pozná, čo je na jednej strane fajn, lebo sa človek necíti stratený v dave. Keď sme niečo potrebovali, alebo keď som mala s niečím problém, tak mi prišlo, že sa k nám prístupovalo skôr individuálne, než ako k jednému z tridsiatich v triede, a to mi celkom vyhovovalo, lebo keď som niečo nechápala, nebála som sa opýtať. Ale zase, niekedy sa mi zdalo, že tá menšia škola má aj svoje muchy. Občas to s tým učením bolo také... staromódnejšie, poviem to tak. Pripadalo mi, že sa viac išlo na memorovanie vecí a na také to hlavne buď ticho a píš si, než aby sme sa reálne nad niečím zamýšľali alebo o veciach diskutovali. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, lebo dospelí tam určite chodili s nejakým plánom. Ale občas som mala pocit, že polovica triedy sa jednoducho nudila a čakala na zvonenie, lebo tam chýbala taká tá iskra, čo by nás donútila sa zapojiť a naozaj sa tešiť na niektoré hodiny. Na druhej strane, čo sa týka takých tých mimoškolských aktivít, tak tam sa občas dalo nájsť niečo zaujímavé. Pamätám si, že sme mali nejaké športové krúžky, občas sa išlo na nejaký výletík, alebo sa niečo pripravovalo na Vianoce či Deň matiek. Bolo to milé, také komunitné, a človek mal pocit, že patrí do nejakej väčšej rodiny. Čo sa týka samotnej budovy, tak je vidieť, že už má nejaké roky za sebou, ale zas tam bolo väčšinou čisto a dospelí sa snažili to udržiavať v poriadku. Niekedy sa mi len zdalo, že by to chcelo viac takých tých moderných vychytávok, čo majú v meste, aby sa deti necítili, že sú pozadu, ale to je asi len moje želanie. Myslím, že sa tam dospelí snažia, aj keď niekedy mám pocit, že by to chcelo viac odvahy ísť s dobou, aby to deti viac bavilo. Ale to je asi všade, nie len u nás. Aspoň tam bol pokoj.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa zamyslím nad ZŠ v Žalobíne, vždy mi ako prvé napadne taká tá domáca atmosféra, čo tam panovala. Jasné, nebola to žiadna obrovská moderná škola s bazénom a neviem čím všetkým, to by som klamala. Ale zase, mne osobne sa zdalo, že je to iné, také útulnejšie. Mala som pocit, že tam každý každého pozná, čo je na jednej strane fajn, lebo sa človek necíti stratený v dave. Keď sme niečo potrebovali, alebo keď som mala s niečím problém, tak mi prišlo, že sa k nám prístupovalo skôr individuálne, než ako k jednému z tridsiatich v triede, a to mi celkom vyhovovalo, lebo keď som niečo nechápala, nebála som sa opýtať. Ale zase, niekedy sa mi zdalo, že tá menšia škola má aj svoje muchy. Občas to s tým učením bolo také&#8230; staromódnejšie, poviem to tak. Pripadalo mi, že sa viac išlo na memorovanie vecí a na také to hlavne buď ticho a píš si, než aby sme sa reálne nad niečím zamýšľali alebo o veciach diskutovali. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zase nie, lebo dospelí tam určite chodili s nejakým plánom. Ale občas som mala pocit, že polovica triedy sa jednoducho nudila a čakala na zvonenie, lebo tam chýbala taká tá iskra, čo by nás donútila sa zapojiť a naozaj sa tešiť na niektoré hodiny. Na druhej strane, čo sa týka takých tých mimoškolských aktivít, tak tam sa občas dalo nájsť niečo zaujímavé. Pamätám si, že sme mali nejaké športové krúžky, občas sa išlo na nejaký výletík, alebo sa niečo pripravovalo na Vianoce či Deň matiek. Bolo to milé, také komunitné, a človek mal pocit, že patrí do nejakej väčšej rodiny. Čo sa týka samotnej budovy, tak je vidieť, že už má nejaké roky za sebou, ale zas tam bolo väčšinou čisto a dospelí sa snažili to udržiavať v poriadku. Niekedy sa mi len zdalo, že by to chcelo viac takých tých moderných vychytávok, čo majú v meste, aby sa deti necítili, že sú pozadu, ale to je asi len moje želanie. Myslím, že sa tam dospelí snažia, aj keď niekedy mám pocit, že by to chcelo viac odvahy ísť s dobou, aby to deti viac bavilo. Ale to je asi všade, nie len u nás. Aspoň tam bol pokoj.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
