<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Záhorácka 95, Malacky	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-zahoracka-95-malacky/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-zahoracka-95-malacky/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:36:52 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Aluška		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-zahoracka-95-malacky/#comment-6070</link>

		<dc:creator><![CDATA[Aluška]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 27 Sep 2025 11:58:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-zahoracka-95-malacky/#comment-6070</guid>

					<description><![CDATA[Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila brány ZŠ Záhorácka v Malackách. Vtedy sa mi to zdalo ako obrovské, nekonečné bludisko a ja som bola len také malé, vystrašené dievča. Postupne som si na to ale zvykla a v podstate tam prežila celkom fajn roky, aj keď samozrejme, nebolo to vždy ružové. Niektorí učitelia boli úplne super, takí, čo ťa dokázali vtiahnuť do témy, aj keď ťa spočiatku vôbec nebavila. Mali také nápady, že sme sa ani nenudili, ani nemali pocit, že len tak sedíme a čakáme na zvonenie. Pamätám si, ako sme raz niečo robili v skupinkách a vymýšľali sme si vlastné projekty, to bolo fakt iné, než len počúvať niekoho pri tabuli. Cítila som, že im na nás záleží a chcú, aby sme niečo naozaj pochopili, nielen sa to nabiflili. Zase na druhej strane, samozrejme, boli aj takí, pri ktorých polovica triedy len odpočítavala minúty do konca hodiny. Len tak si odprednášali svoje a potom nám dali úlohy, z ktorých si človek občas nevedel rady, lebo vysvetľovania bolo málo. Niekedy mi prišlo, že sa tam až moc tlačí na výkon, hlavne na tom druhom stupni, a menej na to, aby nás to aj bavilo. Čo sa týka prostredia, škola je fakt veľká a majú tam super telocvične a ihriská, čo sme dosť využívali. Bolo tam aj dosť krúžkov, takže sa dalo vždy niečo nájsť, či už šport, nejaká umenoveda alebo jazyky. To bolo super, že si človek mohol po škole ešte niekde vybiť energiu alebo sa naučiť niečo nové. Ale sú tam aj časti, ktoré už vyzerajú trochu ošarpane, a človek by ocenil nejakú tú modernizáciu, aby to vyzeralo útulnejšie. Predsa len, trávime tam celú mladosť. Mám pocit, že nás škola celkom dobre pripravila na strednú, hlavne čo sa týka takého všeobecného rozhľadu. Ale občas mi chýbalo, že sa viac nevenovali individuálnym potrebám. Predsa len, nie každý sme rovnaký a niekto potrebuje iný prístup. Keď sme sa dostali do triedy, kde bolo veľa žiakov, tak sa mi zdalo, že učiteľka nemala moc šancu venovať sa každému zvlášť. A občas sa stávalo, že niekto niekoho trápil, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo zvládnuť, no pocit bezpečia je dôležitý pre každého. Celkovo si ale myslím, že ZŠ Záhorácka je škola s takou dlhou históriou a má svoje svetlé aj tienisté stránky, ako asi každá škola, ale nakoniec ma to tam naučilo veľa vecí, nielen tých školských.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Pamätám si, keď som prvýkrát prekročila brány ZŠ Záhorácka v Malackách. Vtedy sa mi to zdalo ako obrovské, nekonečné bludisko a ja som bola len také malé, vystrašené dievča. Postupne som si na to ale zvykla a v podstate tam prežila celkom fajn roky, aj keď samozrejme, nebolo to vždy ružové. Niektorí učitelia boli úplne super, takí, čo ťa dokázali vtiahnuť do témy, aj keď ťa spočiatku vôbec nebavila. Mali také nápady, že sme sa ani nenudili, ani nemali pocit, že len tak sedíme a čakáme na zvonenie. Pamätám si, ako sme raz niečo robili v skupinkách a vymýšľali sme si vlastné projekty, to bolo fakt iné, než len počúvať niekoho pri tabuli. Cítila som, že im na nás záleží a chcú, aby sme niečo naozaj pochopili, nielen sa to nabiflili. Zase na druhej strane, samozrejme, boli aj takí, pri ktorých polovica triedy len odpočítavala minúty do konca hodiny. Len tak si odprednášali svoje a potom nám dali úlohy, z ktorých si človek občas nevedel rady, lebo vysvetľovania bolo málo. Niekedy mi prišlo, že sa tam až moc tlačí na výkon, hlavne na tom druhom stupni, a menej na to, aby nás to aj bavilo. Čo sa týka prostredia, škola je fakt veľká a majú tam super telocvične a ihriská, čo sme dosť využívali. Bolo tam aj dosť krúžkov, takže sa dalo vždy niečo nájsť, či už šport, nejaká umenoveda alebo jazyky. To bolo super, že si človek mohol po škole ešte niekde vybiť energiu alebo sa naučiť niečo nové. Ale sú tam aj časti, ktoré už vyzerajú trochu ošarpane, a človek by ocenil nejakú tú modernizáciu, aby to vyzeralo útulnejšie. Predsa len, trávime tam celú mladosť. Mám pocit, že nás škola celkom dobre pripravila na strednú, hlavne čo sa týka takého všeobecného rozhľadu. Ale občas mi chýbalo, že sa viac nevenovali individuálnym potrebám. Predsa len, nie každý sme rovnaký a niekto potrebuje iný prístup. Keď sme sa dostali do triedy, kde bolo veľa žiakov, tak sa mi zdalo, že učiteľka nemala moc šancu venovať sa každému zvlášť. A občas sa stávalo, že niekto niekoho trápil, ale nebolo to nič, čo by sa nedalo zvládnuť, no pocit bezpečia je dôležitý pre každého. Celkovo si ale myslím, že ZŠ Záhorácka je škola s takou dlhou históriou a má svoje svetlé aj tienisté stránky, ako asi každá škola, ale nakoniec ma to tam naučilo veľa vecí, nielen tých školských.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
