<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Vinohradská 62, Šenkvice	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-vinohradska-62-senkvice/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-vinohradska-62-senkvice/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:06 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Katka24		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-vinohradska-62-senkvice/#comment-6108</link>

		<dc:creator><![CDATA[Katka24]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 06 Oct 2025 10:15:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-vinohradska-62-senkvice/#comment-6108</guid>

					<description><![CDATA[Tak, kde začať... Keď som rozmýšľala nad ZŠ Vinohradskou v Šenkviciach, mám taký zmiešaný pocit, vieš? Na jednej strane to je proste naša základka, čo má svoje čaro, taká tá domáca atmosféra, kde každý skoro každého pozná a človek sa tam aj celkom rýchlo zorientuje. Ale na druhej strane, človek by občas čakal, že sa veci trochu posunú a pôjdu s dobou. Pamätám si, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Sú takí, čo to s deťmi vedia, vedia ich nadchnúť a aj keď som mala pocit, že niektoré veci boli ťažké, snažili sa to vysvetliť tak, aby to dávalo zmysel. Bolo vidieť, že im záleží na tom, aby sa deti nielen niečo naučili, ale aby ich to aj bavilo. Nehovorím, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili prísť s niečím zaujímavým, a to bolo super. A oceňujem, že občas mali nejaké projekty alebo aktivity mimo bežného učiva, napríklad rôzne exkurzie alebo workshopy, to bolo fajn a deti sa vždy tešili. Ale potom sú aj tie chvíle, keď sa mi zdalo, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie. Niekedy som si hovorila, že či sa to nedalo podať trochu inak, možno menej monotónne alebo s väčším zapojením detí. A to, že niektoré témy sa preberajú tak rýchlo, že deti ani nemajú šancu to poriadne pochopiť, to je dosť frustrujúce. Človek má potom pocit, že ak sa s tým doma dodatočne neporozpráva alebo to s dieťaťom neprecvičí, tak sa to proste stratí v tej záplave informácií. A priznám sa, že niekedy som mala taký dojem, že komunikácia medzi školou a nami rodičmi by mohla byť plynulejšia, občas mi chýbalo viac informácií alebo proste rýchlejšia odozva, aby sme vedeli, na čom sme. Čo sa týka priestorov, je to taká klasika, ako to poznáme z mnohých starších škôl. Niektoré triedy sú už trochu staršie a hneď vidieť, že by si zaslúžili nejakú tú modernizáciu, nejaké nové pomôcky, ale zase chápem, že na to nie sú vždy peniaze a škola sa snaží robiť, čo sa dá. Ale na druhej strane, napríklad telocvičňa je celkom fajn a dvor tiež slúži svojmu účelu. Mám pocit, že aj rôzne krúžky a mimoškolské akcie sa snažia ponúkať, aby sa deti nenudili, a to je určite veľké plus. Tiež musím povedať, že atmosféra medzi deťmi sa mi zdá väčšinou v pohode, hoci ako všade, aj tu sa občas nájde nejaká tá „tichá vojna“ alebo nejaké nezhody, čo sa mi ako rodičovi, samozrejme, nepáči. Celkovo je to taká škola, kde sa snažia, ale vždy je čo zlepšovať. Nie je to žiadne peklo, ale ani zázrak. Pre deti z dediny je to proste ich škola a má svoje svetlé aj tmavé stránky. Dúfam, že sa to bude postupne posúvať k lepšiemu, hlavne čo sa týka tých metód učenia, aby tie deti chodili do školy s väčšou radosťou a očakávaním, že objavia niečo nové, nie len pretrpia hodinu.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak, kde začať&#8230; Keď som rozmýšľala nad ZŠ Vinohradskou v Šenkviciach, mám taký zmiešaný pocit, vieš? Na jednej strane to je proste naša základka, čo má svoje čaro, taká tá domáca atmosféra, kde každý skoro každého pozná a človek sa tam aj celkom rýchlo zorientuje. Ale na druhej strane, človek by občas čakal, že sa veci trochu posunú a pôjdu s dobou. Pamätám si, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Sú takí, čo to s deťmi vedia, vedia ich nadchnúť a aj keď som mala pocit, že niektoré veci boli ťažké, snažili sa to vysvetliť tak, aby to dávalo zmysel. Bolo vidieť, že im záleží na tom, aby sa deti nielen niečo naučili, ale aby ich to aj bavilo. Nehovorím, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, skôr sa snažili prísť s niečím zaujímavým, a to bolo super. A oceňujem, že občas mali nejaké projekty alebo aktivity mimo bežného učiva, napríklad rôzne exkurzie alebo workshopy, to bolo fajn a deti sa vždy tešili. Ale potom sú aj tie chvíle, keď sa mi zdalo, že polovica triedy sa nudila a len čakala na zvonenie. Niekedy som si hovorila, že či sa to nedalo podať trochu inak, možno menej monotónne alebo s väčším zapojením detí. A to, že niektoré témy sa preberajú tak rýchlo, že deti ani nemajú šancu to poriadne pochopiť, to je dosť frustrujúce. Človek má potom pocit, že ak sa s tým doma dodatočne neporozpráva alebo to s dieťaťom neprecvičí, tak sa to proste stratí v tej záplave informácií. A priznám sa, že niekedy som mala taký dojem, že komunikácia medzi školou a nami rodičmi by mohla byť plynulejšia, občas mi chýbalo viac informácií alebo proste rýchlejšia odozva, aby sme vedeli, na čom sme. Čo sa týka priestorov, je to taká klasika, ako to poznáme z mnohých starších škôl. Niektoré triedy sú už trochu staršie a hneď vidieť, že by si zaslúžili nejakú tú modernizáciu, nejaké nové pomôcky, ale zase chápem, že na to nie sú vždy peniaze a škola sa snaží robiť, čo sa dá. Ale na druhej strane, napríklad telocvičňa je celkom fajn a dvor tiež slúži svojmu účelu. Mám pocit, že aj rôzne krúžky a mimoškolské akcie sa snažia ponúkať, aby sa deti nenudili, a to je určite veľké plus. Tiež musím povedať, že atmosféra medzi deťmi sa mi zdá väčšinou v pohode, hoci ako všade, aj tu sa občas nájde nejaká tá „tichá vojna“ alebo nejaké nezhody, čo sa mi ako rodičovi, samozrejme, nepáči. Celkovo je to taká škola, kde sa snažia, ale vždy je čo zlepšovať. Nie je to žiadne peklo, ale ani zázrak. Pre deti z dediny je to proste ich škola a má svoje svetlé aj tmavé stránky. Dúfam, že sa to bude postupne posúvať k lepšiemu, hlavne čo sa týka tých metód učenia, aby tie deti chodili do školy s väčšou radosťou a očakávaním, že objavia niečo nové, nie len pretrpia hodinu.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
