<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Tilgnerova 14, Bratislava-Karlova Ves	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-tilgnerova-14-bratislava-karlova-ves/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-tilgnerova-14-bratislava-karlova-ves/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:36:39 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Andi		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-tilgnerova-14-bratislava-karlova-ves/#comment-6034</link>

		<dc:creator><![CDATA[Andi]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 08 Apr 2025 09:54:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-tilgnerova-14-bratislava-karlova-ves/#comment-6034</guid>

					<description><![CDATA[Keď si spomeniem na základnú školu na Tilgnerke v Karlovke, tak mi hneď nabehne taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, že keď som tam vtedy začínala, bola to pre mňa veľká zmena a aj keď je to riadne veľká škola, na tú dobu mi to proste prišlo ako prirodzená voľba, lebo tam už chodili aj niektorí kamoši z ulice. Človek tam necítil nejaký extra individuálny prístup ako možno v menších školách, ale tak to som ani nečakala, veď v takejto veľkej škole to asi ani nie je možné. Mám pocit, že sme tam mali pár naozaj super učiteľov. Takých, čo proste žili tým, čo učili, a vedeli ťa strhnúť, aj keď s nami bola niekedy fakt ťažká reč. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Keď som si spomenula na hodiny s nimi, tak to bolo vždy také, že som sa tešila, lebo som vedela, že sa aj niečo nové naučím a nebude to nuda. A potom ešte tie krúžky po škole, tie boli fakt fajn a tam sme sa vždy tešili, že sa stretneme aj mimo bežného vyučovania a robíme niečo, čo nás baví. Zdá sa mi, že z hľadiska aktivít tam bolo vždy celkom dosť možností. Na druhej strane, samozrejme, boli aj hodiny, kde som mala pocit, že som tam len tak do počtu a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Niektoré triedy boli vážne strašne preplnené a niekedy to tam dosť hučalo, čo je ale asi bežné v takýchto väčších školách v Bratislave. Niekedy sa mi zdalo, že tí, čo potrebovali viac pozornosti alebo mali nejaké otázky, sa museli naozaj snažiť, lebo inak by sa to v tom dave prehliadlo. Ten pocit anonymity tam občas bol dosť silný, človek sa mohol ľahko stratiť v tom, čo sa tam dialo. A čo sa týka jedálne, tak to bola kapitola sama o sebe, tam to bolo také klasické slovenské jedlo, raz lepšie, raz horšie, ale dalo sa prežiť, aj keď to asi nikto nevnímal ako nejaký kulinársky zážitok. Budova školy už má svoje roky, to je jasné, ale myslím, že sa tam snažili udržiavať to, čo sa dalo a sem-tam sa aj niečo zrekonštruovalo. Vždy sa ale, samozrejme, nájde niečo, čo by sa dalo vylepšiť, však? Celkovo je to taká tá naša slovenská realita, je to taký mix zážitkov. Niektoré veci super, iné na zaplakanie, ale ja na to obdobie spomínam väčšinou celkom v pohode.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si spomeniem na základnú školu na Tilgnerke v Karlovke, tak mi hneď nabehne taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, že keď som tam vtedy začínala, bola to pre mňa veľká zmena a aj keď je to riadne veľká škola, na tú dobu mi to proste prišlo ako prirodzená voľba, lebo tam už chodili aj niektorí kamoši z ulice. Človek tam necítil nejaký extra individuálny prístup ako možno v menších školách, ale tak to som ani nečakala, veď v takejto veľkej škole to asi ani nie je možné. Mám pocit, že sme tam mali pár naozaj super učiteľov. Takých, čo proste žili tým, čo učili, a vedeli ťa strhnúť, aj keď s nami bola niekedy fakt ťažká reč. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Keď som si spomenula na hodiny s nimi, tak to bolo vždy také, že som sa tešila, lebo som vedela, že sa aj niečo nové naučím a nebude to nuda. A potom ešte tie krúžky po škole, tie boli fakt fajn a tam sme sa vždy tešili, že sa stretneme aj mimo bežného vyučovania a robíme niečo, čo nás baví. Zdá sa mi, že z hľadiska aktivít tam bolo vždy celkom dosť možností. Na druhej strane, samozrejme, boli aj hodiny, kde som mala pocit, že som tam len tak do počtu a polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Niektoré triedy boli vážne strašne preplnené a niekedy to tam dosť hučalo, čo je ale asi bežné v takýchto väčších školách v Bratislave. Niekedy sa mi zdalo, že tí, čo potrebovali viac pozornosti alebo mali nejaké otázky, sa museli naozaj snažiť, lebo inak by sa to v tom dave prehliadlo. Ten pocit anonymity tam občas bol dosť silný, človek sa mohol ľahko stratiť v tom, čo sa tam dialo. A čo sa týka jedálne, tak to bola kapitola sama o sebe, tam to bolo také klasické slovenské jedlo, raz lepšie, raz horšie, ale dalo sa prežiť, aj keď to asi nikto nevnímal ako nejaký kulinársky zážitok. Budova školy už má svoje roky, to je jasné, ale myslím, že sa tam snažili udržiavať to, čo sa dalo a sem-tam sa aj niečo zrekonštruovalo. Vždy sa ale, samozrejme, nájde niečo, čo by sa dalo vylepšiť, však? Celkovo je to taká tá naša slovenská realita, je to taký mix zážitkov. Niektoré veci super, iné na zaplakanie, ale ja na to obdobie spomínam väčšinou celkom v pohode.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
