<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Tesáre 129, Tesáre	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-tesare-129-tesare/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-tesare-129-tesare/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:40:55 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Oľga		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-tesare-129-tesare/#comment-6783</link>

		<dc:creator><![CDATA[Oľga]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 10 May 2025 13:28:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-tesare-129-tesare/#comment-6783</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa povie ZŠ Tesáre, hneď sa mi vybaví taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, ako som tam chodila, alebo teda ak sa na to pozerám očami rodiča, ako tam chodilo moje dieťa, a mám pocit, že to je taká typická dedinská škola. Nie je to žiadne hypermoderné centrum, to nie, ale má to svoje čaro a takú komunitnú atmosféru, čo sa mi naozaj páči. Necítite sa tam ako nejaké číslo, ale skôr ako súčasť niečoho menšieho a osobnejšieho. Čo sa týka učenia, tak to je asi ako všade. Mala som pocit, že niektoré pani učiteľky sa naozaj snažili a videla som, ako sa im iskria oči, keď nás vedeli vtiahnuť do témy. Vtedy to bolo super, hodiny ubehli ako voda a človek si aj niečo odniesol. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to fakt nie. Ale potom boli aj také momenty, keď sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo celé také suché a len o memorovaní faktov. Vtedy som si hovorila, že by to chcelo asi trochu viac kreativity a možno aj nejaké modernejšie pomôcky, aby sa to oživilo. Zdá sa mi, že niektoré metódy sú tam ešte stále dosť tradičné, čo niekomu môže vyhovovať, ale mne osobne občas chýbala tá iskra, ktorá by ma k učeniu viac pripútala. Budova školy má už svoje roky, to je vidieť na prvý pohľad. Nie je to žiadna novostavba so sklenenými stenami a najnovšou technikou v každej triede. Jasné, mohlo by to byť lepšie, veď komu by sa nepáčili nové tabule a super laboratóriá? Ale na druhej strane, má to v sebe takú domácu atmosféru, a práve to robilo tú školu takou... no, našou. A aj keď tam nebolo všetko tip-top najnovšie, páčilo sa mi, že sa snažili organizovať rôzne krúžky a akcie. Nenechali nás len tak sedieť doma po škole. Či už to boli nejaké výlety, divadelné predstavenia alebo športové súťaže, vždy sa niečo dialo a človek mal pocit, že je tam život aj po vyučovaní. Celkovo mám z Tesárskej školy taký zmiešaný pocit, ale skôr v tom dobrom zmysle. Je to taká stabilná škola, kde sa vedia postarať o deti a kde je cítiť tú komunitu. Ak niekto hľadá niečo bláznivo inovatívne a s najmodernejšou technikou na každom kroku, tak to asi nebude úplne ono. Ale pre mňa, a myslím, že aj pre mnohých iných, to bola a je taká tá „stará dobrá škola“, kde sa cítiš bezpečne a vieš, čo môžeš čakať. Pre mňa je tá rodinnejšia atmosféra a to, že sa tam každý s každým pozná, naozaj kľúčové.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa povie ZŠ Tesáre, hneď sa mi vybaví taká zvláštna zmes pocitov. Pamätám si, ako som tam chodila, alebo teda ak sa na to pozerám očami rodiča, ako tam chodilo moje dieťa, a mám pocit, že to je taká typická dedinská škola. Nie je to žiadne hypermoderné centrum, to nie, ale má to svoje čaro a takú komunitnú atmosféru, čo sa mi naozaj páči. Necítite sa tam ako nejaké číslo, ale skôr ako súčasť niečoho menšieho a osobnejšieho. Čo sa týka učenia, tak to je asi ako všade. Mala som pocit, že niektoré pani učiteľky sa naozaj snažili a videla som, ako sa im iskria oči, keď nás vedeli vtiahnuť do témy. Vtedy to bolo super, hodiny ubehli ako voda a človek si aj niečo odniesol. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to fakt nie. Ale potom boli aj také momenty, keď sa polovica triedy nudila a čakala na zvonenie, lebo to bolo celé také suché a len o memorovaní faktov. Vtedy som si hovorila, že by to chcelo asi trochu viac kreativity a možno aj nejaké modernejšie pomôcky, aby sa to oživilo. Zdá sa mi, že niektoré metódy sú tam ešte stále dosť tradičné, čo niekomu môže vyhovovať, ale mne osobne občas chýbala tá iskra, ktorá by ma k učeniu viac pripútala. Budova školy má už svoje roky, to je vidieť na prvý pohľad. Nie je to žiadna novostavba so sklenenými stenami a najnovšou technikou v každej triede. Jasné, mohlo by to byť lepšie, veď komu by sa nepáčili nové tabule a super laboratóriá? Ale na druhej strane, má to v sebe takú domácu atmosféru, a práve to robilo tú školu takou&#8230; no, našou. A aj keď tam nebolo všetko tip-top najnovšie, páčilo sa mi, že sa snažili organizovať rôzne krúžky a akcie. Nenechali nás len tak sedieť doma po škole. Či už to boli nejaké výlety, divadelné predstavenia alebo športové súťaže, vždy sa niečo dialo a človek mal pocit, že je tam život aj po vyučovaní. Celkovo mám z Tesárskej školy taký zmiešaný pocit, ale skôr v tom dobrom zmysle. Je to taká stabilná škola, kde sa vedia postarať o deti a kde je cítiť tú komunitu. Ak niekto hľadá niečo bláznivo inovatívne a s najmodernejšou technikou na každom kroku, tak to asi nebude úplne ono. Ale pre mňa, a myslím, že aj pre mnohých iných, to bola a je taká tá „stará dobrá škola“, kde sa cítiš bezpečne a vieš, čo môžeš čakať. Pre mňa je tá rodinnejšia atmosféra a to, že sa tam každý s každým pozná, naozaj kľúčové.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
