<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Športovcov 372/21, Partizánske	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-sportovcov-372-21-partizanske/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-sportovcov-372-21-partizanske/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:38:53 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Barča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-sportovcov-372-21-partizanske/#comment-6420</link>

		<dc:creator><![CDATA[Barča]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 20 Mar 2025 10:25:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-sportovcov-372-21-partizanske/#comment-6420</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme sa rozhodovali, kam pôjde naša dcérka do školy, dlho som nad tým rozmýšľala. ZŠ Športovcov v Partizánskom nám prišla ako celkom dobrá voľba, už len ten názov znie dynamicky, no nie? Dcérka má rada pohyb, tak som si hovorila, že to by mohlo byť super, že tam bude mať možno viac príležitostí sa vyblázniť aj v rámci vyučovania. Zo začiatku som bola celkom nadšená. Prvý stupeň mi prišiel taký príjemný, učiteľky sa zdali byť v pohode, aspoň väčšina z nich. Mám pocit, že sa tam snažia vytvoriť takú rodinnú atmosféru, a dcérka tam chodila celkom rada. Na telocviku si to naozaj užívala, lebo je tam dosť priestoru a vybavenia, čo je, vzhľadom na názov školy, aj očakávané. Určite sa tam deti hýbu viac ako v nejakých školách, kde je telocvičňa skôr taký sklad. Aj rôzne krúžky majú, hlavne tie športové, čo je fakt plus. Ale ako dcérka rástla a prešla na druhý stupeň, tak sa mi začalo zdať, že to už nie je taká idylka. Vyučovanie mi občas prišlo také... no, povedzme si na rovinu, trochu zastarané. Namiesto toho, aby deti fakt niečo vtiahlo, tak polovica triedy sa občas nudila a čakala na zvonenie. Zase na druhej strane, nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie. Snažia sa, len mám pocit, že nie vždy to je moderné a že to deti naozaj baví. Občas sa mi zdalo, že by mohli viac pracovať s tými, ktorí sú šikovní, ale aj s tými, ktorým to ide pomalšie. Akoby to bolo niekedy také „jedno pre všetkých“ a hotovo. Komunikácia s rodičmi je taká všelijaká. S niektorými sa dá porozprávať bez problémov, človek sa cíti, že ho vypočujú. Ale s inými je to hotové utrpenie, cítila som sa, akoby som len obťažovala. Niekedy som mala pocit, že sa niečo dozviem skôr z klebiet od iných mamičiek ako z oficiálnych kanálov školy, čo mi prišlo trochu zvláštne. Občas mám dojem, že sa škola snaží robiť dobrý dojem navonok, ale vnútri to občas trochu škrípe. Je to taký mix, kde si človek musí vyberať, s kým sa rozpráva a na koho natrafí. Celkovo je to taká škola s plusmi aj mínusmi. Určite je super, že dbajú na ten šport a že sa snažia o dobrú atmosféru aspoň v niektorých triedach. Ale čo sa týka takého celkového prístupu k výučbe a komunikácii, tam je podľa mňa ešte priestor na zlepšenie. Nikdy to nie je úplné peklo, ani úplne super, je to proste život, však to poznáte.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme sa rozhodovali, kam pôjde naša dcérka do školy, dlho som nad tým rozmýšľala. ZŠ Športovcov v Partizánskom nám prišla ako celkom dobrá voľba, už len ten názov znie dynamicky, no nie? Dcérka má rada pohyb, tak som si hovorila, že to by mohlo byť super, že tam bude mať možno viac príležitostí sa vyblázniť aj v rámci vyučovania. Zo začiatku som bola celkom nadšená. Prvý stupeň mi prišiel taký príjemný, učiteľky sa zdali byť v pohode, aspoň väčšina z nich. Mám pocit, že sa tam snažia vytvoriť takú rodinnú atmosféru, a dcérka tam chodila celkom rada. Na telocviku si to naozaj užívala, lebo je tam dosť priestoru a vybavenia, čo je, vzhľadom na názov školy, aj očakávané. Určite sa tam deti hýbu viac ako v nejakých školách, kde je telocvičňa skôr taký sklad. Aj rôzne krúžky majú, hlavne tie športové, čo je fakt plus. Ale ako dcérka rástla a prešla na druhý stupeň, tak sa mi začalo zdať, že to už nie je taká idylka. Vyučovanie mi občas prišlo také&#8230; no, povedzme si na rovinu, trochu zastarané. Namiesto toho, aby deti fakt niečo vtiahlo, tak polovica triedy sa občas nudila a čakala na zvonenie. Zase na druhej strane, nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie. Snažia sa, len mám pocit, že nie vždy to je moderné a že to deti naozaj baví. Občas sa mi zdalo, že by mohli viac pracovať s tými, ktorí sú šikovní, ale aj s tými, ktorým to ide pomalšie. Akoby to bolo niekedy také „jedno pre všetkých“ a hotovo. Komunikácia s rodičmi je taká všelijaká. S niektorými sa dá porozprávať bez problémov, človek sa cíti, že ho vypočujú. Ale s inými je to hotové utrpenie, cítila som sa, akoby som len obťažovala. Niekedy som mala pocit, že sa niečo dozviem skôr z klebiet od iných mamičiek ako z oficiálnych kanálov školy, čo mi prišlo trochu zvláštne. Občas mám dojem, že sa škola snaží robiť dobrý dojem navonok, ale vnútri to občas trochu škrípe. Je to taký mix, kde si človek musí vyberať, s kým sa rozpráva a na koho natrafí. Celkovo je to taká škola s plusmi aj mínusmi. Určite je super, že dbajú na ten šport a že sa snažia o dobrú atmosféru aspoň v niektorých triedach. Ale čo sa týka takého celkového prístupu k výučbe a komunikácii, tam je podľa mňa ešte priestor na zlepšenie. Nikdy to nie je úplné peklo, ani úplne super, je to proste život, však to poznáte.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
