<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Školská ulica 51/6, Hviezdoslavov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-ulica-51-6-hviezdoslavov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-ulica-51-6-hviezdoslavov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:19 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Anička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-ulica-51-6-hviezdoslavov/#comment-6155</link>

		<dc:creator><![CDATA[Anička]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 20 Sep 2025 20:36:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-ulica-51-6-hviezdoslavov/#comment-6155</guid>

					<description><![CDATA[Keď sme s manželom vyberali školu pre našu dcéru tu v Hviezdoslavove, ZŠ na Školskej ulici bola pre nás taká prirodzená voľba. Je to predsa len kúsok od nás a počula som rôzne veci, tak som bola zvedavá, ako to tam v skutočnosti chodí. S nádejou som tam dcéru prihlásila a s otvorenou mysľou som čakala, čo nám to prinesie. Musím povedať, že prvý dojem bol celkom príjemný. Školu vnímam ako takú menšiu, čo je podľa mňa super, lebo to tam pôsobí oveľa rodinnejšie, ako nejaký obrovský anonymný kolos. Hneď od začiatku sme mali šťastie na pár učiteliek, ktoré sú naozaj takí srdciari, pre svoju prácu doslova žijú a s deťmi to vedia perfektne. Keď dcéra príde domov nadšená z hodiny, to je pre mňa najväčší dôkaz, že to robia správne. Aj tie priestory sú celkom fajn, napríklad telocvičňa je super moderná, to sa mi veľmi páči, a celkovo je vidieť, že sa o budovu starajú. Organizujú aj rôzne akcie, dielničky alebo výlety, čo deti vždy poteší a aspoň majú nejaké zážitky aj mimo bežných hodín. Ale potom sú tam aj veci, ktoré ma, priznám sa, dosť trápia a trochu z toho mám taký zmiešaný pocit. Mám pocit, že niektoré veci sa tam zasekli v minulom storočí a to učenie niekedy dosť pokrivkáva. Namiesto toho, aby deti viedli k tomu, aby nad vecami rozmýšľali a boli kreatívne, tak sa skôr len driluje a vyžaduje sa bifľovanie. Dcéra mi občas povie, že niektoré hodiny sú pre ňu strašná nuda, a verím jej, že sa vtedy polovica triedy len nudí a čaká na zvonenie. A keď potom príde domov s kopou úloh, ktoré sú len o prepisovaní niečoho z učebnice, tak ma to fakt frustruje. Mám pocit, že to deťom nič nedáva a sú z toho len unavené. A takisto mám pocit, že ak dieťaťu niečo nejde alebo naopak, je v niečom fakt šikovné a potrebuje viac, tak sa mu nevenujú nejak extra inak. Akoby sa všetci museli ťahať rovnakým tempom a rovnakým smerom, čo mi príde dosť smutné, lebo každé dieťa je predsa iné. A občas je aj komunikácia s niektorými učiteľmi taká... no, mohla by byť lepšia. Niekedy mám pocit, že ani veľmi nepočúvajú, čo im ako rodič hovorím, alebo aký má dieťa problém. Nie všetci, samozrejme, to by som klamala, ale mám takú skúsenosť, že to dosť závisí od toho, na koho natrafíte. Takže je to také zmiešané, sú tu svetlé momenty, kedy som nadšená, a potom zase také, kedy si povzdychnem a hovorím si, či to stačí len na to, aby to nejako prežili, než aby z toho mali radosť z učenia.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sme s manželom vyberali školu pre našu dcéru tu v Hviezdoslavove, ZŠ na Školskej ulici bola pre nás taká prirodzená voľba. Je to predsa len kúsok od nás a počula som rôzne veci, tak som bola zvedavá, ako to tam v skutočnosti chodí. S nádejou som tam dcéru prihlásila a s otvorenou mysľou som čakala, čo nám to prinesie. Musím povedať, že prvý dojem bol celkom príjemný. Školu vnímam ako takú menšiu, čo je podľa mňa super, lebo to tam pôsobí oveľa rodinnejšie, ako nejaký obrovský anonymný kolos. Hneď od začiatku sme mali šťastie na pár učiteliek, ktoré sú naozaj takí srdciari, pre svoju prácu doslova žijú a s deťmi to vedia perfektne. Keď dcéra príde domov nadšená z hodiny, to je pre mňa najväčší dôkaz, že to robia správne. Aj tie priestory sú celkom fajn, napríklad telocvičňa je super moderná, to sa mi veľmi páči, a celkovo je vidieť, že sa o budovu starajú. Organizujú aj rôzne akcie, dielničky alebo výlety, čo deti vždy poteší a aspoň majú nejaké zážitky aj mimo bežných hodín. Ale potom sú tam aj veci, ktoré ma, priznám sa, dosť trápia a trochu z toho mám taký zmiešaný pocit. Mám pocit, že niektoré veci sa tam zasekli v minulom storočí a to učenie niekedy dosť pokrivkáva. Namiesto toho, aby deti viedli k tomu, aby nad vecami rozmýšľali a boli kreatívne, tak sa skôr len driluje a vyžaduje sa bifľovanie. Dcéra mi občas povie, že niektoré hodiny sú pre ňu strašná nuda, a verím jej, že sa vtedy polovica triedy len nudí a čaká na zvonenie. A keď potom príde domov s kopou úloh, ktoré sú len o prepisovaní niečoho z učebnice, tak ma to fakt frustruje. Mám pocit, že to deťom nič nedáva a sú z toho len unavené. A takisto mám pocit, že ak dieťaťu niečo nejde alebo naopak, je v niečom fakt šikovné a potrebuje viac, tak sa mu nevenujú nejak extra inak. Akoby sa všetci museli ťahať rovnakým tempom a rovnakým smerom, čo mi príde dosť smutné, lebo každé dieťa je predsa iné. A občas je aj komunikácia s niektorými učiteľmi taká&#8230; no, mohla by byť lepšia. Niekedy mám pocit, že ani veľmi nepočúvajú, čo im ako rodič hovorím, alebo aký má dieťa problém. Nie všetci, samozrejme, to by som klamala, ale mám takú skúsenosť, že to dosť závisí od toho, na koho natrafíte. Takže je to také zmiešané, sú tu svetlé momenty, kedy som nadšená, a potom zase také, kedy si povzdychnem a hovorím si, či to stačí len na to, aby to nejako prežili, než aby z toho mali radosť z učenia.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
