<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Školská 255/6, Spišský Štvrtok	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-255-6-spissky-stvrtok/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-255-6-spissky-stvrtok/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:44:50 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Michaela		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-255-6-spissky-stvrtok/#comment-7454</link>

		<dc:creator><![CDATA[Michaela]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 07 Jan 2025 15:36:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-255-6-spissky-stvrtok/#comment-7454</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa rozhodla, že skúsim dať dokopy nejaké pocity z našej základky v Spišskom Štvrtku, zo Školskej. Poviem vám, je to taký mix, že niekedy sa fakt neviem rozhodnúť, či som tam mala super roky, alebo občas prežívala malé peklo. Viem, že každá škola má svoje muchy, ale človek si predsa len pamätá hlavne tie silné momenty. Mám taký pocit, že v niektorých predmetoch to bolo fakt super. Naozaj sa mi zdalo, že niektorí učitelia sa veľmi snažia, chceli, aby sme veci pochopili, nie len sa ich naučili naspamäť. Bolo to poznať hlavne na tých projektoch a aktivitách, keď nás vtiahli do diania a nebolo to len o nudnom sedení a počúvaní. Vtedy som mala pocit, že nás to naozaj baví a že sa tam deje niečo zmysluplné. Aj mimo vyučovania boli občas super akcie, výlety alebo krúžky, tam si dali fakt záležať a to mi naozaj chýbalo, keď som potom prešla na strednú. Na druhej strane, niekedy som si tam pripadala tak trochu ako v stroji času. Budova si už veru svoje pamätá a občas to bolo vidieť aj na vybavení v triedach alebo telocvični. Nepovedala by som, že by sme tam mali nejaké extra moderné technológie, ktoré by nás fakt bavili a pomáhali nám. A potom sú tu tie hodiny, kde si človek pripadá, že niektorí učitelia už len čakajú na zvonenie a ich hodiny sú skôr taká povinná jazda. Vtedy polovica triedy nudou zívala a čakala, kedy už bude koniec, lebo to bola len taká monotónna prednáška, kde sa nikto na nič nepýtal a nikto nič nechcel vedieť. Trochu mi prekážalo aj to, že niekedy bolo ťažké sa dopátrať k informáciám, čo sa v škole deje, alebo prečo sa niektoré veci robia tak, ako sa robia. Mám pocit, že komunikácia by mohla byť niekedy lepšia, aby sme všetci boli v obraze. Aj čo sa týka takých tých „problémov“, čo sa sem-tam v triedach dejú medzi deťmi, niekedy sa mi zdalo, že sa to moc nerieši, alebo skôr zametá pod koberec, čo fakt nie je príjemné. V takých situáciách je človek fakt rozčarovaný a len krúti hlavou. Celkovo je to taká priemerná škola, kde sa nájdu svetlé miesta a ľudia, ktorí svoju prácu milujú, ale aj tmavšie kúty, kde by sa dalo čo-to zlepšiť. Nie je to vyslovene zlé, ale ani žiadny zázrak. Pre mňa to boli roky plné rôznych zážitkov, dobrých aj horších, a to je asi tak všetko, čo k tomu môžem povedať.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa rozhodla, že skúsim dať dokopy nejaké pocity z našej základky v Spišskom Štvrtku, zo Školskej. Poviem vám, je to taký mix, že niekedy sa fakt neviem rozhodnúť, či som tam mala super roky, alebo občas prežívala malé peklo. Viem, že každá škola má svoje muchy, ale človek si predsa len pamätá hlavne tie silné momenty. Mám taký pocit, že v niektorých predmetoch to bolo fakt super. Naozaj sa mi zdalo, že niektorí učitelia sa veľmi snažia, chceli, aby sme veci pochopili, nie len sa ich naučili naspamäť. Bolo to poznať hlavne na tých projektoch a aktivitách, keď nás vtiahli do diania a nebolo to len o nudnom sedení a počúvaní. Vtedy som mala pocit, že nás to naozaj baví a že sa tam deje niečo zmysluplné. Aj mimo vyučovania boli občas super akcie, výlety alebo krúžky, tam si dali fakt záležať a to mi naozaj chýbalo, keď som potom prešla na strednú. Na druhej strane, niekedy som si tam pripadala tak trochu ako v stroji času. Budova si už veru svoje pamätá a občas to bolo vidieť aj na vybavení v triedach alebo telocvični. Nepovedala by som, že by sme tam mali nejaké extra moderné technológie, ktoré by nás fakt bavili a pomáhali nám. A potom sú tu tie hodiny, kde si človek pripadá, že niektorí učitelia už len čakajú na zvonenie a ich hodiny sú skôr taká povinná jazda. Vtedy polovica triedy nudou zívala a čakala, kedy už bude koniec, lebo to bola len taká monotónna prednáška, kde sa nikto na nič nepýtal a nikto nič nechcel vedieť. Trochu mi prekážalo aj to, že niekedy bolo ťažké sa dopátrať k informáciám, čo sa v škole deje, alebo prečo sa niektoré veci robia tak, ako sa robia. Mám pocit, že komunikácia by mohla byť niekedy lepšia, aby sme všetci boli v obraze. Aj čo sa týka takých tých „problémov“, čo sa sem-tam v triedach dejú medzi deťmi, niekedy sa mi zdalo, že sa to moc nerieši, alebo skôr zametá pod koberec, čo fakt nie je príjemné. V takých situáciách je človek fakt rozčarovaný a len krúti hlavou. Celkovo je to taká priemerná škola, kde sa nájdu svetlé miesta a ľudia, ktorí svoju prácu milujú, ale aj tmavšie kúty, kde by sa dalo čo-to zlepšiť. Nie je to vyslovene zlé, ale ani žiadny zázrak. Pre mňa to boli roky plné rôznych zážitkov, dobrých aj horších, a to je asi tak všetko, čo k tomu môžem povedať.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
