<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Školská 1699/23, Močenok	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-1699-23-mocenok/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-1699-23-mocenok/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:40:41 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Lenka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-1699-23-mocenok/#comment-6751</link>

		<dc:creator><![CDATA[Lenka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 18 Apr 2025 17:36:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-1699-23-mocenok/#comment-6751</guid>

					<description><![CDATA[No tak, poviem vám, že vybrať školu pre dieťa je fakt dilema, a ja som si s tou ZŠ Školskou v Močenku tiež dosť lámala hlavu. Mám pocit, že každá škola má svoje muchy aj svoje super veci, a táto nie je výnimka. Keď si tak spomeniem na naše roky tam, alebo teda na to, čo mi hovorilo moje dieťa a čo som ja videla ako rodič, tak mám zmiešané pocity. Na jednej strane je to taká tá naša, dedinská škola, kde sa v podstate každý s každým pozná. To má svoje čaro, lebo mi príde, že učitelia vedia o deťoch viac ako len ich známky. Vieš, taká tá rodinná atmosféra, keď sa stretnete aj mimo školy na nejakej akcii. Zdá sa mi, že aj tie menšie kolektívy v triedach sú fajn, lebo sa učitelia môžu venovať deťom viac. Dcéra hovorila, že na prvom stupni to bolo super, taká tá prívetivá pani učiteľka, ktorá si k deťom hľadala cestu a vedela ich fakt zaujať. To nebolo tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Aj rôzne krúžky a akcie, čo organizovali, boli celkom pestré, od športu až po nejaké kreatívne veci. Pamätám si, ako boli nadšení z jednej výstavy, ktorú sami pripravovali, to bolo fakt vidieť, že ich to bavilo. Potom ale príde ten druhý stupeň a mám pocit, že to už je taká iná káva. Zrazu už to nebolo všetko také ružové. Dcéra mi občas hovorila, že niektoré hodiny sú fakt nuda, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To mám pocit, že niektorým učiteľom už chýbala taká tá iskra, čo na prvom stupni. Vieš, to je potom ťažké udržať pozornosť detí, keď sa im len niečo prednáša a chýba tam nejaká interakcia. Niekedy som mala dojem, že sa až príliš spoliehajú na učebnice a zošity a málo na to, aby deti fakt niečo zažili alebo objavili samy. A čo sa týka tých priestorov, tak áno, je to staršia budova a vidno to na niektorých veciach, aj keď sa snažia. Párkrát som počula aj o tom, že s komunikáciou medzi školou a rodičmi to občas škrípe, že to nie je vždy také priamočiare a rýchle, ako by som si predstavovala. Ale zase, to sa stane asi všade. Celkovo mám z tej školy taký pocit, že má svoje silné stránky v tom ľudskom prístupe a komunite, ale v niektorých aspektoch by sa zišlo trocha zmodernizovať. Alebo teda, to je len môj osobný pohľad na vec.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No tak, poviem vám, že vybrať školu pre dieťa je fakt dilema, a ja som si s tou ZŠ Školskou v Močenku tiež dosť lámala hlavu. Mám pocit, že každá škola má svoje muchy aj svoje super veci, a táto nie je výnimka. Keď si tak spomeniem na naše roky tam, alebo teda na to, čo mi hovorilo moje dieťa a čo som ja videla ako rodič, tak mám zmiešané pocity. Na jednej strane je to taká tá naša, dedinská škola, kde sa v podstate každý s každým pozná. To má svoje čaro, lebo mi príde, že učitelia vedia o deťoch viac ako len ich známky. Vieš, taká tá rodinná atmosféra, keď sa stretnete aj mimo školy na nejakej akcii. Zdá sa mi, že aj tie menšie kolektívy v triedach sú fajn, lebo sa učitelia môžu venovať deťom viac. Dcéra hovorila, že na prvom stupni to bolo super, taká tá prívetivá pani učiteľka, ktorá si k deťom hľadala cestu a vedela ich fakt zaujať. To nebolo tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Aj rôzne krúžky a akcie, čo organizovali, boli celkom pestré, od športu až po nejaké kreatívne veci. Pamätám si, ako boli nadšení z jednej výstavy, ktorú sami pripravovali, to bolo fakt vidieť, že ich to bavilo. Potom ale príde ten druhý stupeň a mám pocit, že to už je taká iná káva. Zrazu už to nebolo všetko také ružové. Dcéra mi občas hovorila, že niektoré hodiny sú fakt nuda, polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To mám pocit, že niektorým učiteľom už chýbala taká tá iskra, čo na prvom stupni. Vieš, to je potom ťažké udržať pozornosť detí, keď sa im len niečo prednáša a chýba tam nejaká interakcia. Niekedy som mala dojem, že sa až príliš spoliehajú na učebnice a zošity a málo na to, aby deti fakt niečo zažili alebo objavili samy. A čo sa týka tých priestorov, tak áno, je to staršia budova a vidno to na niektorých veciach, aj keď sa snažia. Párkrát som počula aj o tom, že s komunikáciou medzi školou a rodičmi to občas škrípe, že to nie je vždy také priamočiare a rýchle, ako by som si predstavovala. Ale zase, to sa stane asi všade. Celkovo mám z tej školy taký pocit, že má svoje silné stránky v tom ľudskom prístupe a komunite, ale v niektorých aspektoch by sa zišlo trocha zmodernizovať. Alebo teda, to je len môj osobný pohľad na vec.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
