<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Školská 1, Volkovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-1-volkovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-1-volkovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:41:01 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Katrin		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-1-volkovce/#comment-6807</link>

		<dc:creator><![CDATA[Katrin]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 10 Aug 2025 18:17:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-skolska-1-volkovce/#comment-6807</guid>

					<description><![CDATA[Keď som vyberala základnú školu pre moju malú, ZŠ Školská vo Volkovciach mi na prvý pohľad prišla taká útulná, menšia. Povedala som si, že možno tam nebudú deti len čísla a dostane sa jej viac individuálneho prístupu. Na prvom stretnutí s pani učiteľkou to vyzeralo sľubne a človek má vždy taký ten ružový pocit, že to bude super. Ale keď už moja dcéra chodí nejaký ten piatok a doma s ňou riešime úlohy a počúvam, čo sa dialo cez deň, mám z toho zmiešané pocity. Niekedy mám pocit, že niektorí učitelia idú podľa starých kníh a nechcú vybočiť z radu. Dcéra mi občas hovorí, že sa v triede polovica detí nudí a len čaká na zvonenie, lebo je to všetko len o počúvaní a prepisovaní. Žiadna diskusia, žiadne skúšanie vecí, len memorovanie. To ma dosť mrzí, lebo svet sa hýbe dopredu a deti by mali byť pripravené na niečo iné, ako len sedieť a pozerať. Ale zase, sú tam aj takí učitelia, čo vidno, že ich to baví a snažia sa deťom priniesť aj niečo navyše, nielen suché poučky. Tí vedia vytvoriť v triede super atmosféru a vtedy sa dcéra domov vracia úplne nadšená. Čo sa týka krúžkov, mám pocit, že u nás je to taká bieda, alebo aspoň pre našu dcéru nič extra lákavé. Čakala by som možno trochu viac moderných možností, niečo, čo by deti naozaj chytilo a rozvíjalo ich v dnešnej dobe. To mi príde ako veľký deficit. Našťastie, dcéra mi hovorí, že s deťmi si rozumie. Jasné, občas sa niečo stane, ako to už na každej škole býva, ale nejaké vážnejšie problémy so šikanou som zatiaľ neriešila, čo je fajn. Aj keď, zdá sa mi, že taká tá priateľská, otvorená komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť niekedy lepšia, proaktívnejšia. Niekedy mám pocit, že sa človek musí dosť snažiť, aby sa niečo dozvedel, namiesto toho, aby ho škola sama informovala. Čo sa týka budovy, tak je vidieť, že sa tam snažia. Telocvičňa je pekná, zrekonštruovaná, to je super. Deti si tam radi zašportujú. Ale zase niektoré triedy by už potrebovali poriadny „facelift“ a také to vybavenie, počítače a interaktívne tabule, tam máme ešte čo dobiehať. Niekedy mám pocit, že aj ten školský dvor by zniesol viac moderných hracích prvkov, aby sa deti mali kde poriadne vyblázniť a nemali pocit, že sú len na nejakom starom placi. Školská jedáleň? Tam je to taká klasika. Dcéra občas hundre, občas chváli. Niekedy jej chutilo, inokedy prišla s tým, že sa to nedalo jesť. Priemer, povedala by som. Domácich úloh je dosť, na môj vkus možno až príliš. Niekedy mám pocit, že sa učia skôr doma so mnou, ako v škole, a to mi príde trochu prehnané. Človek má potom pocit, že je ďalší učiteľ. Je to proste taká „naša“ škola. Nie je dokonalá, má svoje muchy, ale aj veci, pre ktoré ju majú deti radi. Ja len dúfam, že sa to bude postupne posúvať k lepšiemu, aby sa tam naozaj tešili na každú hodinu a aby z nej odchádzali pripravené na to, čo ich čaká.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som vyberala základnú školu pre moju malú, ZŠ Školská vo Volkovciach mi na prvý pohľad prišla taká útulná, menšia. Povedala som si, že možno tam nebudú deti len čísla a dostane sa jej viac individuálneho prístupu. Na prvom stretnutí s pani učiteľkou to vyzeralo sľubne a človek má vždy taký ten ružový pocit, že to bude super. Ale keď už moja dcéra chodí nejaký ten piatok a doma s ňou riešime úlohy a počúvam, čo sa dialo cez deň, mám z toho zmiešané pocity. Niekedy mám pocit, že niektorí učitelia idú podľa starých kníh a nechcú vybočiť z radu. Dcéra mi občas hovorí, že sa v triede polovica detí nudí a len čaká na zvonenie, lebo je to všetko len o počúvaní a prepisovaní. Žiadna diskusia, žiadne skúšanie vecí, len memorovanie. To ma dosť mrzí, lebo svet sa hýbe dopredu a deti by mali byť pripravené na niečo iné, ako len sedieť a pozerať. Ale zase, sú tam aj takí učitelia, čo vidno, že ich to baví a snažia sa deťom priniesť aj niečo navyše, nielen suché poučky. Tí vedia vytvoriť v triede super atmosféru a vtedy sa dcéra domov vracia úplne nadšená. Čo sa týka krúžkov, mám pocit, že u nás je to taká bieda, alebo aspoň pre našu dcéru nič extra lákavé. Čakala by som možno trochu viac moderných možností, niečo, čo by deti naozaj chytilo a rozvíjalo ich v dnešnej dobe. To mi príde ako veľký deficit. Našťastie, dcéra mi hovorí, že s deťmi si rozumie. Jasné, občas sa niečo stane, ako to už na každej škole býva, ale nejaké vážnejšie problémy so šikanou som zatiaľ neriešila, čo je fajn. Aj keď, zdá sa mi, že taká tá priateľská, otvorená komunikácia medzi školou a rodičmi by mohla byť niekedy lepšia, proaktívnejšia. Niekedy mám pocit, že sa človek musí dosť snažiť, aby sa niečo dozvedel, namiesto toho, aby ho škola sama informovala. Čo sa týka budovy, tak je vidieť, že sa tam snažia. Telocvičňa je pekná, zrekonštruovaná, to je super. Deti si tam radi zašportujú. Ale zase niektoré triedy by už potrebovali poriadny „facelift“ a také to vybavenie, počítače a interaktívne tabule, tam máme ešte čo dobiehať. Niekedy mám pocit, že aj ten školský dvor by zniesol viac moderných hracích prvkov, aby sa deti mali kde poriadne vyblázniť a nemali pocit, že sú len na nejakom starom placi. Školská jedáleň? Tam je to taká klasika. Dcéra občas hundre, občas chváli. Niekedy jej chutilo, inokedy prišla s tým, že sa to nedalo jesť. Priemer, povedala by som. Domácich úloh je dosť, na môj vkus možno až príliš. Niekedy mám pocit, že sa učia skôr doma so mnou, ako v škole, a to mi príde trochu prehnané. Človek má potom pocit, že je ďalší učiteľ. Je to proste taká „naša“ škola. Nie je dokonalá, má svoje muchy, ale aj veci, pre ktoré ju majú deti radi. Ja len dúfam, že sa to bude postupne posúvať k lepšiemu, aby sa tam naozaj tešili na každú hodinu a aby z nej odchádzali pripravené na to, čo ich čaká.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
