<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Široké 141, Široké	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-siroke-141-siroke/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-siroke-141-siroke/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:45:37 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-siroke-141-siroke/#comment-7567</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janka]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 15 May 2025 15:58:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-siroke-141-siroke/#comment-7567</guid>

					<description><![CDATA[Tak som sa konečne odhodlala napísať pár riadkov o ZŠ v Širokom, kam chodia moje deti a kam som sama kedysi chodila. Vieš, je to taká tá naša dedinská škola, kde každý každého pozná, čo má svoje obrovské plusy, ale aj mínusy, samozrejme. Mám pocit, že najväčšie čaro tejto školy je presne v tej komunitnej atmosfére. Keď som si vyberala pre deti, vedela som, že nechcem žiadne obrovské monštrum v meste. Tu sa mi zdá, že sa naozaj snažia k deťom pristupovať individuálnejšie. Učitelia, teda väčšina z nich, sú naozaj takí, že ich to baví. Vidíš, že im na deťoch záleží, že sa s nimi rozprávajú nielen o učení, ale aj o živote. Nechodia tam len tak odbúchať si hodiny. Párkrát som videla, ako sa snažia vymýšľať rôzne projekty alebo aktivity, aby sa deti nenudili, a nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas. Je fajn, že vedia vytvoriť taký príjemný, skoro až rodinný pocit. Ale zasa, na druhej strane, má to aj svoje medzery. Čo sa týka vybavenia, občas mi príde, že sme sa trochu zasekli v čase. Triedy sú síce čisté a upratané, to áno, ale chýba mi tam taký dych moderného sveta. Zdá sa mi, že telocvičňa už dlho prosí o nejakú rekonštrukciu a tie technické veci, ako sú interaktívne tabule, sú skôr výnimka ako pravidlo. Niekedy mám pocit, že keby mali učitelia k dispozícii lepšie pomôcky, tak by vedeli deti ešte viac zaujať. Stáva sa, že sa deti sťažujú, že sa pol hodiny nudia a len čakajú na zvonenie, hlavne keď sa preberá niečo, čo ich nebaví, a chýba tam nejaký nápaditý prístup. Nie je to, že by učitelia nechceli, ale možno im chýbajú možnosti. Čo sa týka komunikácie, tak s tým je to občas taká lotéria. Niekedy dostaneš všetky informácie včas a pekne vysvetlené, inokedy máš pocit, že ti niečo uniká alebo sa dozvieš posledná. Ale zase, keď sa niečo deje, sú celkom pohotoví. Krúžky majú, ale nie je ich nejako extrémne veľa, ale zase na takú menšiu školu je to asi akurát. Moje deti sú tam radi, aj keď občas hundrú, ale to k deťom patrí. Celkovo je to taký mix, kde si vážiš hlavne ten ľudský prístup a menšie prostredie, ale zároveň si občas povzdychneš nad tým, že by sa dalo aj viac.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak som sa konečne odhodlala napísať pár riadkov o ZŠ v Širokom, kam chodia moje deti a kam som sama kedysi chodila. Vieš, je to taká tá naša dedinská škola, kde každý každého pozná, čo má svoje obrovské plusy, ale aj mínusy, samozrejme. Mám pocit, že najväčšie čaro tejto školy je presne v tej komunitnej atmosfére. Keď som si vyberala pre deti, vedela som, že nechcem žiadne obrovské monštrum v meste. Tu sa mi zdá, že sa naozaj snažia k deťom pristupovať individuálnejšie. Učitelia, teda väčšina z nich, sú naozaj takí, že ich to baví. Vidíš, že im na deťoch záleží, že sa s nimi rozprávajú nielen o učení, ale aj o živote. Nechodia tam len tak odbúchať si hodiny. Párkrát som videla, ako sa snažia vymýšľať rôzne projekty alebo aktivity, aby sa deti nenudili, a nebolo to tak, že by im len púšťali filmy, aby zabili čas. Je fajn, že vedia vytvoriť taký príjemný, skoro až rodinný pocit. Ale zasa, na druhej strane, má to aj svoje medzery. Čo sa týka vybavenia, občas mi príde, že sme sa trochu zasekli v čase. Triedy sú síce čisté a upratané, to áno, ale chýba mi tam taký dych moderného sveta. Zdá sa mi, že telocvičňa už dlho prosí o nejakú rekonštrukciu a tie technické veci, ako sú interaktívne tabule, sú skôr výnimka ako pravidlo. Niekedy mám pocit, že keby mali učitelia k dispozícii lepšie pomôcky, tak by vedeli deti ešte viac zaujať. Stáva sa, že sa deti sťažujú, že sa pol hodiny nudia a len čakajú na zvonenie, hlavne keď sa preberá niečo, čo ich nebaví, a chýba tam nejaký nápaditý prístup. Nie je to, že by učitelia nechceli, ale možno im chýbajú možnosti. Čo sa týka komunikácie, tak s tým je to občas taká lotéria. Niekedy dostaneš všetky informácie včas a pekne vysvetlené, inokedy máš pocit, že ti niečo uniká alebo sa dozvieš posledná. Ale zase, keď sa niečo deje, sú celkom pohotoví. Krúžky majú, ale nie je ich nejako extrémne veľa, ale zase na takú menšiu školu je to asi akurát. Moje deti sú tam radi, aj keď občas hundrú, ale to k deťom patrí. Celkovo je to taký mix, kde si vážiš hlavne ten ľudský prístup a menšie prostredie, ale zároveň si občas povzdychneš nad tým, že by sa dalo aj viac.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
