<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Seňa 507, Seňa	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-sena-507-sena/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-sena-507-sena/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Mon, 03 Nov 2025 09:16:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Paty		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-sena-507-sena/#comment-7827</link>

		<dc:creator><![CDATA[Paty]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 03 Nov 2025 09:16:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-sena-507-sena/#comment-7827</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si spomínala na základnú školu, kam chodila moja dcéra, teda konkrétne na ZŠ Seňa, tak sa mi vynára celkom dosť spomienok. Myslím, že každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie a ja som si to vtedy naozaj brala k srdcu, keď som vyberala, kam pôjde. U nás v Sene to bola taká prirodzená voľba, ale aj tak som si zisťovala čo sa dalo. Na začiatku, keď dcéra nastúpila na prvý stupeň, som bola celkom spokojná. Mala som pocit, že tie pani učiteľky sa o deti naozaj starajú, sú také milé a vedia, ako na prváčikov. Dcérka sa domov vracala šťastná, rozprávala, čo všetko robili a ako sa hrala, takže v tomto smere to bolo super a bola som pokojná. Učivo zvládala bez problémov a to prostredie sa mi zdalo také bezpečné a príjemné. Potom ale, ako prešla na ten druhý stupeň, už to bolo také... no, iné. Mám pocit, že tam sa to nejako zmenilo a už som taká nadšená nebola. Dcéra mi občas hovorila, že na niektorých hodinách polovica triedy len tak sedela, pozerala z okna, čmárala si do zošitov a čakala na zvonenie. To mi prišlo strašné, lebo predsa v takom veku by už tie deti mali byť vtiahnuté do učiva, nie? Nemala som pocit, že by to vždy bolo nejak zvlášť zaujímavé alebo aby sa učilo nejako moderne. Niekedy sa mi zdalo, že sa stále spolieha len na také to klasické memorovanie a bifľovanie, čo moju dcéru moc nebavilo. Ale zase na druhej strane, bolo tam aj zopár učiteľov, ktorí boli naozaj skvelí. Tí vedeli deti zaujať, vymýšľali rôzne projekty alebo proste to učivo podali tak, že aj moju dcéru to bavilo a tešila sa na ich hodiny. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Vidno, že sú tam aj takí, čo to robia srdcom a to je cítiť. Čo sa týka krúžkov, tak tam si dcéra tiež niečo našla, chodila tam rada a mala pocit, že sa aj naučí niečo praktické, čo využije. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tá bola taká... no, rôzna. Niekedy som mala pocit, že si rozumieme a keď bolo treba niečo riešiť, tak sa našlo riešenie. Inokedy som zas mala pocit, že musím dosť tlačiť, aby sa niečo pohlo alebo aby som dostala nejakú konkrétnu odpoveď. Niekedy sa mi zdalo, že by sa zišlo viac otvorenosti k novým veciam alebo k iným pohľadom na vzdelávanie. Občas som mala pocit, že tam prevláda taký konzervatívny prístup. A čo sa týka takých tých nepríjemností, ktoré sa občas stanú medzi deťmi, s tým nemám osobnú skúsenosť, ale z rozprávania som počula, že nie vždy sa to riešilo tak, ako by som si predstavovala. Ale zase viem, že to je všade a niekedy je to ťažké ustriehnuť. Celkovo je to taká škola, kde sa človek musí trošku aj popasovať s niektorými vecami, ale moje dieťa tam prežilo tie roky a nejako nám to pomohlo dostať sa ďalej.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si spomínala na základnú školu, kam chodila moja dcéra, teda konkrétne na ZŠ Seňa, tak sa mi vynára celkom dosť spomienok. Myslím, že každý rodič chce pre svoje dieťa len to najlepšie a ja som si to vtedy naozaj brala k srdcu, keď som vyberala, kam pôjde. U nás v Sene to bola taká prirodzená voľba, ale aj tak som si zisťovala čo sa dalo. Na začiatku, keď dcéra nastúpila na prvý stupeň, som bola celkom spokojná. Mala som pocit, že tie pani učiteľky sa o deti naozaj starajú, sú také milé a vedia, ako na prváčikov. Dcérka sa domov vracala šťastná, rozprávala, čo všetko robili a ako sa hrala, takže v tomto smere to bolo super a bola som pokojná. Učivo zvládala bez problémov a to prostredie sa mi zdalo také bezpečné a príjemné. Potom ale, ako prešla na ten druhý stupeň, už to bolo také&#8230; no, iné. Mám pocit, že tam sa to nejako zmenilo a už som taká nadšená nebola. Dcéra mi občas hovorila, že na niektorých hodinách polovica triedy len tak sedela, pozerala z okna, čmárala si do zošitov a čakala na zvonenie. To mi prišlo strašné, lebo predsa v takom veku by už tie deti mali byť vtiahnuté do učiva, nie? Nemala som pocit, že by to vždy bolo nejak zvlášť zaujímavé alebo aby sa učilo nejako moderne. Niekedy sa mi zdalo, že sa stále spolieha len na také to klasické memorovanie a bifľovanie, čo moju dcéru moc nebavilo. Ale zase na druhej strane, bolo tam aj zopár učiteľov, ktorí boli naozaj skvelí. Tí vedeli deti zaujať, vymýšľali rôzne projekty alebo proste to učivo podali tak, že aj moju dcéru to bavilo a tešila sa na ich hodiny. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažili. Vidno, že sú tam aj takí, čo to robia srdcom a to je cítiť. Čo sa týka krúžkov, tak tam si dcéra tiež niečo našla, chodila tam rada a mala pocit, že sa aj naučí niečo praktické, čo využije. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tá bola taká&#8230; no, rôzna. Niekedy som mala pocit, že si rozumieme a keď bolo treba niečo riešiť, tak sa našlo riešenie. Inokedy som zas mala pocit, že musím dosť tlačiť, aby sa niečo pohlo alebo aby som dostala nejakú konkrétnu odpoveď. Niekedy sa mi zdalo, že by sa zišlo viac otvorenosti k novým veciam alebo k iným pohľadom na vzdelávanie. Občas som mala pocit, že tam prevláda taký konzervatívny prístup. A čo sa týka takých tých nepríjemností, ktoré sa občas stanú medzi deťmi, s tým nemám osobnú skúsenosť, ale z rozprávania som počula, že nie vždy sa to riešilo tak, ako by som si predstavovala. Ale zase viem, že to je všade a niekedy je to ťažké ustriehnuť. Celkovo je to taká škola, kde sa človek musí trošku aj popasovať s niektorými vecami, ale moje dieťa tam prežilo tie roky a nejako nám to pomohlo dostať sa ďalej.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
