<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ Ščasného 22, Nitra	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-scasneho-22-nitra/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-scasneho-22-nitra/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sun, 19 Oct 2025 17:07:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Hela		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-scasneho-22-nitra/#comment-6670</link>

		<dc:creator><![CDATA[Hela]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 19 Oct 2025 17:07:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-scasneho-22-nitra/#comment-6670</guid>

					<description><![CDATA[Vieš čo, keď si tak spomínam na ZŠ Ščasného v Nitre, mám z toho fakt také zmiešané pocity. Na jednej strane je to škola, ktorá má svoje svetlé momenty a aj super veci, na druhej strane sa mi tam občas zdá, že sa niekde zasekol čas a niektoré veci by chceli poriadne prevetrať. Ako rodič si poviem, že lokalita je celkom fajn, pre nás to bolo blízko domu, čo je vždy plus. A aj to okolie školy sa mi páči. Ale to je len taký detail. Čo sa týka samotného vyučovania, musím povedať, že sú tam učitelia - a tých si vážim najviac - ktorí sú naozaj srdciari. Vidíš na nich, že to nerobia len z povinnosti, že sa snažia, aby to deti bavilo. Sú takí, čo aj naozaj niečo vymyslia, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo len diktovali poznámky z učebnice. Pri nich som mala pocit, že to decká aj naozaj chytí a že sa tam niečo naučia. Aj krúžkov, pamätám si, že bolo dosť, takže si tam dcéra mohla nájsť to svoje a nebolo to len o sedení v laviciach. Ale potom prídeš do triedy alebo stretneš sa s iným prístupom, a tam máš pocit, že sa fakt zastavil čas niekde v deväťdesiatkach. Niekedy je to tam riadna nuda, doslova som mala pocit, že polovica triedy len sedí, pozerá do blba a čaká na zvonenie. Žiadne diskusie, žiadna iskra, len frontálne vyučovanie, kde sa píše a píše, alebo sa len hľadí do tabule. Zdá sa mi, že niektorí učitelia už to berú skôr ako takú „dožívačku“ do dôchodku, a to je potom cítiť aj na deťoch. Chápem, že je to náročné povolanie, ale keď tam chýba ten entuziazmus, tak to je proste cítiť. Občas mi aj prišlo, že komunikácia medzi školou a rodičmi trošku viazne. Akoby si musela niektoré veci zisťovať viackrát alebo to trvalo dlhšie, kým sa k tebe dostala nejaká dôležitá informácia. A mám pocit, že sa niekedy až moc riešia také tie malichernosti a menej sa pozerá na to, čo by naozaj deťom pomohlo alebo ich posunulo ďalej. Tlak na známky tam určite je, niekedy si človek povie, či to nie je až prehnané a či to deťom viac neublíži ako pomôže, lebo sú len vystresované. Je to proste taký mix, kde nájdeš super veci, ale aj také, ktoré by si vedela predstaviť, že by sa robili úplne inak a lepšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vieš čo, keď si tak spomínam na ZŠ Ščasného v Nitre, mám z toho fakt také zmiešané pocity. Na jednej strane je to škola, ktorá má svoje svetlé momenty a aj super veci, na druhej strane sa mi tam občas zdá, že sa niekde zasekol čas a niektoré veci by chceli poriadne prevetrať. Ako rodič si poviem, že lokalita je celkom fajn, pre nás to bolo blízko domu, čo je vždy plus. A aj to okolie školy sa mi páči. Ale to je len taký detail. Čo sa týka samotného vyučovania, musím povedať, že sú tam učitelia &#8211; a tých si vážim najviac &#8211; ktorí sú naozaj srdciari. Vidíš na nich, že to nerobia len z povinnosti, že sa snažia, aby to deti bavilo. Sú takí, čo aj naozaj niečo vymyslia, nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, alebo len diktovali poznámky z učebnice. Pri nich som mala pocit, že to decká aj naozaj chytí a že sa tam niečo naučia. Aj krúžkov, pamätám si, že bolo dosť, takže si tam dcéra mohla nájsť to svoje a nebolo to len o sedení v laviciach. Ale potom prídeš do triedy alebo stretneš sa s iným prístupom, a tam máš pocit, že sa fakt zastavil čas niekde v deväťdesiatkach. Niekedy je to tam riadna nuda, doslova som mala pocit, že polovica triedy len sedí, pozerá do blba a čaká na zvonenie. Žiadne diskusie, žiadna iskra, len frontálne vyučovanie, kde sa píše a píše, alebo sa len hľadí do tabule. Zdá sa mi, že niektorí učitelia už to berú skôr ako takú „dožívačku“ do dôchodku, a to je potom cítiť aj na deťoch. Chápem, že je to náročné povolanie, ale keď tam chýba ten entuziazmus, tak to je proste cítiť. Občas mi aj prišlo, že komunikácia medzi školou a rodičmi trošku viazne. Akoby si musela niektoré veci zisťovať viackrát alebo to trvalo dlhšie, kým sa k tebe dostala nejaká dôležitá informácia. A mám pocit, že sa niekedy až moc riešia také tie malichernosti a menej sa pozerá na to, čo by naozaj deťom pomohlo alebo ich posunulo ďalej. Tlak na známky tam určite je, niekedy si človek povie, či to nie je až prehnané a či to deťom viac neublíži ako pomôže, lebo sú len vystresované. Je to proste taký mix, kde nájdeš super veci, ale aj také, ktoré by si vedela predstaviť, že by sa robili úplne inak a lepšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
