<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s VJM &#8211; Alapiskola Veľké Blahovo 149, Veľké Blahovo	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-velke-blahovo-149-velke-blahovo/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-velke-blahovo-149-velke-blahovo/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:26 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janulka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-velke-blahovo-149-velke-blahovo/#comment-6171</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janulka]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 15 Aug 2025 11:57:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-velke-blahovo-149-velke-blahovo/#comment-6171</guid>

					<description><![CDATA[No, tak ja keď sa povie základná škola vo Veľkom Blahove, tak hneď mi príde na um kopec spomienok. Pamätám si, keď som tam nastúpila, bola som taká malá, vystrašená, ale zároveň plná očakávaní. Je to taká tá naša, komunitná škola, kde sa skoro každý pozná, čo má svoje plusy aj mínusy, samozrejme. Čo je tam super, to je ten náš maďarský jazyk. Pre mňa bolo fakt dôležité, že som mohla chodiť do školy, kde sa hovorí aj po maďarsky, lebo predsa len, je to časť našej identity, nie? Cítila som sa tam taká prijatá, ako keby sme boli jedna veľká rodina. Učitelia, mám pocit, že nás poznali nielen ako žiakov, ale aj ako ľudí, čo je v takých väčších školách už asi nemožné. Ale jasné, nič nie je úplne ružové. Niekedy sa mi zdalo, že niektoré hodiny boli... no, taká nuda, že človek len čakal na zvonenie. Nemyslím si, že by nám učitelia len tak púšťali filmy, aby zabili čas, ale občas som mala pocit, že sa niekedy príliš držali učebníc a nešli do nejakých moderných vecí. Hlavne na takých prírodovedných predmetoch, tam by sa zišlo viac nejakých pokusov a praktických vecí, aby to nebola len teória, ale aj niečo, čo si naozaj chytíme. A potom, keď sa pozerám na vybavenie, tak hej, je to vidieť, že nie sme v Bratislave. Triedy sú síce útulné, ale niekedy by sa zišla aj nejaká novšia technika, interaktívne tabule, také veci, ktoré vidíme v telke, a ktoré by nám to učenie trošku oživili. Čo sa týka krúžkov, tak jasné, že výber nebol taký obrovský ako vo veľkom meste. Bolo tam pár super vecí, hlavne čo sa týka folklóru a tak, čo je super na udržanie tradícií, ale keby som chcela chodiť napríklad na robotiku, tak to by som asi musela hľadať inde. Ale zasa, čo tam bolo, to bolo často robené s láskou a entuziazmom, čo sa cenilo. Celkovo mám zo školy vo Veľkom Blahove taký zmiešaný pocit. Na jednej strane si vážim tú komunitu a to, že som tam vyrastala medzi svojimi, s naším jazykom a kultúrou. Na druhej strane, viem si predstaviť, že by sa dalo niečo zlepšiť, aby sme boli ešte viac pripravení na svet tam vonku, na tie výzvy, čo prídu. Ale aj tak, spomínam na to s takou nostalgiou, predsa len, to je kus môjho života a kus môjho domova.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak ja keď sa povie základná škola vo Veľkom Blahove, tak hneď mi príde na um kopec spomienok. Pamätám si, keď som tam nastúpila, bola som taká malá, vystrašená, ale zároveň plná očakávaní. Je to taká tá naša, komunitná škola, kde sa skoro každý pozná, čo má svoje plusy aj mínusy, samozrejme. Čo je tam super, to je ten náš maďarský jazyk. Pre mňa bolo fakt dôležité, že som mohla chodiť do školy, kde sa hovorí aj po maďarsky, lebo predsa len, je to časť našej identity, nie? Cítila som sa tam taká prijatá, ako keby sme boli jedna veľká rodina. Učitelia, mám pocit, že nás poznali nielen ako žiakov, ale aj ako ľudí, čo je v takých väčších školách už asi nemožné. Ale jasné, nič nie je úplne ružové. Niekedy sa mi zdalo, že niektoré hodiny boli&#8230; no, taká nuda, že človek len čakal na zvonenie. Nemyslím si, že by nám učitelia len tak púšťali filmy, aby zabili čas, ale občas som mala pocit, že sa niekedy príliš držali učebníc a nešli do nejakých moderných vecí. Hlavne na takých prírodovedných predmetoch, tam by sa zišlo viac nejakých pokusov a praktických vecí, aby to nebola len teória, ale aj niečo, čo si naozaj chytíme. A potom, keď sa pozerám na vybavenie, tak hej, je to vidieť, že nie sme v Bratislave. Triedy sú síce útulné, ale niekedy by sa zišla aj nejaká novšia technika, interaktívne tabule, také veci, ktoré vidíme v telke, a ktoré by nám to učenie trošku oživili. Čo sa týka krúžkov, tak jasné, že výber nebol taký obrovský ako vo veľkom meste. Bolo tam pár super vecí, hlavne čo sa týka folklóru a tak, čo je super na udržanie tradícií, ale keby som chcela chodiť napríklad na robotiku, tak to by som asi musela hľadať inde. Ale zasa, čo tam bolo, to bolo často robené s láskou a entuziazmom, čo sa cenilo. Celkovo mám zo školy vo Veľkom Blahove taký zmiešaný pocit. Na jednej strane si vážim tú komunitu a to, že som tam vyrastala medzi svojimi, s naším jazykom a kultúrou. Na druhej strane, viem si predstaviť, že by sa dalo niečo zlepšiť, aby sme boli ešte viac pripravení na svet tam vonku, na tie výzvy, čo prídu. Ale aj tak, spomínam na to s takou nostalgiou, predsa len, to je kus môjho života a kus môjho domova.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
