<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s VJM &#8211; Alapiskola Silica 44 &#8211; Szilice 44, Silica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-silica-44-szilice-44-silica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-silica-44-szilice-44-silica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:46 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Helenka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-silica-44-szilice-44-silica/#comment-7916</link>

		<dc:creator><![CDATA[Helenka]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 28 Aug 2025 20:03:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-silica-44-szilice-44-silica/#comment-7916</guid>

					<description><![CDATA[Keď som si spomínala na čas strávený na ZŠ s VJM - Alapiskola Silica, tak mám v sebe taký, no, zmiešaný pocit. Nie že by to bolo niečo zlé, len je to proste iné ako tie veľké školy vo väčších mestách. Hneď od začiatku bolo jasné, že je to taká tá malá, rodinná škola. V triede nás bolo fakt málo, takže sa človek nemal kam schovať, čo bolo na jednej strane super, lebo pani učiteľky si každého všímali. Cítila som, že sa mi venujú viac, ak som niečo nechápala, a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Skôr sa snažili, aby sme fakt niečo vedeli a pochopili, čo si vážim. To, že sa tam učí po maďarsky, bolo pre mňa samozrejmosť a vlastne mi to prišlo aj dôležité, lebo je fajn, že si človek môže udržať svoj jazyk a kultúru. Všetci sa tam poznali, ako jedna veľká rodina, čo bolo na jednej strane super, lebo som sa nikdy necítila sama. Na druhej strane, tá malá veľkosť mala aj svoje muchy. Moderné laboratórium? To sme videli len v telke. Náš labák bol skôr taký, no, archív s pár skúmavkami, čo už mali svoje roky. Krúžky a nejaké extra aktivity, to bolo tiež dosť obmedzené. Kým na iných školách si kamoši mohli vyberať od robotiky po divadlo, my sme mali tak dve-tri možnosti, a aj tie boli dosť, povedzme, tradičné. Niekedy som si prišla, že sme tak trochu odrezaní od sveta, chýbalo mi vidieť, čo sa deje za hranicami dediny a našej školy. Keď som potom prešla na strednú, tak som mala pocit, že som musela dobiehať v niektorých veciach, čo sa týkalo vybavenia alebo aj takého toho širšieho rozhľadu. Alebo napríklad exkurzie, tých tiež nebolo toľko, koľko by som si želala. Celkovo mám pocit, že pre niekoho, kto chce mať také bezpečné, osobné prostredie, kde sa ho pozná každý a dostane sa mu individuálnej pozornosti, je táto škola fajn voľba. Ale ak niekto hľadá super moderné vybavenie a obrovský výber krúžkov, tak to asi nebude úplne to pravé. Ja osobne som sa tam cítila v bezpečí a to bolo pre mňa ako dieťa dôležité, aj keď mi dnes občas chýba, že som v niektorých veciach nemala viac možností.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som si spomínala na čas strávený na ZŠ s VJM &#8211; Alapiskola Silica, tak mám v sebe taký, no, zmiešaný pocit. Nie že by to bolo niečo zlé, len je to proste iné ako tie veľké školy vo väčších mestách. Hneď od začiatku bolo jasné, že je to taká tá malá, rodinná škola. V triede nás bolo fakt málo, takže sa človek nemal kam schovať, čo bolo na jednej strane super, lebo pani učiteľky si každého všímali. Cítila som, že sa mi venujú viac, ak som niečo nechápala, a nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas. Skôr sa snažili, aby sme fakt niečo vedeli a pochopili, čo si vážim. To, že sa tam učí po maďarsky, bolo pre mňa samozrejmosť a vlastne mi to prišlo aj dôležité, lebo je fajn, že si človek môže udržať svoj jazyk a kultúru. Všetci sa tam poznali, ako jedna veľká rodina, čo bolo na jednej strane super, lebo som sa nikdy necítila sama. Na druhej strane, tá malá veľkosť mala aj svoje muchy. Moderné laboratórium? To sme videli len v telke. Náš labák bol skôr taký, no, archív s pár skúmavkami, čo už mali svoje roky. Krúžky a nejaké extra aktivity, to bolo tiež dosť obmedzené. Kým na iných školách si kamoši mohli vyberať od robotiky po divadlo, my sme mali tak dve-tri možnosti, a aj tie boli dosť, povedzme, tradičné. Niekedy som si prišla, že sme tak trochu odrezaní od sveta, chýbalo mi vidieť, čo sa deje za hranicami dediny a našej školy. Keď som potom prešla na strednú, tak som mala pocit, že som musela dobiehať v niektorých veciach, čo sa týkalo vybavenia alebo aj takého toho širšieho rozhľadu. Alebo napríklad exkurzie, tých tiež nebolo toľko, koľko by som si želala. Celkovo mám pocit, že pre niekoho, kto chce mať také bezpečné, osobné prostredie, kde sa ho pozná každý a dostane sa mu individuálnej pozornosti, je táto škola fajn voľba. Ale ak niekto hľadá super moderné vybavenie a obrovský výber krúžkov, tak to asi nebude úplne to pravé. Ja osobne som sa tam cítila v bezpečí a to bolo pre mňa ako dieťa dôležité, aj keď mi dnes občas chýba, že som v niektorých veciach nemala viac možností.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
