<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s VJM &#8211; Alapiskola Hlavná 120, Horná Potôň	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-hlavna-120-horna-poton/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-hlavna-120-horna-poton/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:19 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Márinka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-hlavna-120-horna-poton/#comment-6152</link>

		<dc:creator><![CDATA[Márinka]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 18 Aug 2025 17:48:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-vjm-alapiskola-hlavna-120-horna-poton/#comment-6152</guid>

					<description><![CDATA[Tak teda, musím sa priznať, že keď si spomeniem na ZŠ s VJM - Alapiskola na Hlavnej v Hornej Potôni, mám z toho také zmiešané pocity. Na jednej strane si poviete, že je to taká naša, domáca škola, kde sa všetci tak nejako poznajú. To je super, lebo človek sa tam necíti ako nejaké číslo, ale skôr ako súčasť takej väčšej rodiny. Ja som si tam našla kopec kamošov a stále mám pocit, že vzťahy s niektorými ľuďmi tam boli naozaj úprimné a pekné. Je to predsa len maďarská škola, takže pre mňa bolo dôležité, že sa tam naozaj dbá na to, aby sa zachovala maďarčina a naša kultúra. To je podľa mňa veľké plus, lebo nie všade to tak je a tu som cítila, že učiteľom na tom záleží. Snažia sa organizovať rôzne akcie, kde sa tieto tradície pripomínajú, a to je fakt super. Nie je to len o tom, že sedíte v laviciach a bifľujete sa gramatiku, ale naozaj to žije. Na druhej strane, občas si poviete, že by sa zišlo aj niečo novšie. Budova si už pamätá všeličo a vidno, že niektoré veci by si zaslúžili takú poriadnu rekonštrukciu alebo aspoň nejaké moderné vybavenie. Niekedy som mala pocit, že v iných školách majú super interaktívne tabule alebo tablety, a u nás to bolo skôr také klasické. Ale zas, nebolo to tak, že by to nejak extra prekážalo, len to občas zamrzí. Čo sa týka učenia, tak to bolo také všelijaké. Niektorí učitelia boli úplne úžasní, tí naozaj žili pre to, čo robili, a vedeli zaujať celú triedu. Ich hodiny boli také, že sme sa ani nenudili, ani sme nemali pocit, že nám len púšťajú filmy, aby zabili čas. Dokázali nás vtiahnuť do témy a naučili nás fakt veľa. Ale potom boli aj takí, kde som mala pocit, že polovica triedy sa len tak motala a čakala na zvonenie. To je asi normálne v každej škole, že nie každý ti sadne, ale tam som to vnímala občas dosť silno. Niekedy som si hovorila, že by sa možno zišlo viac takých aktivít, aby sme naozaj skúmali, objavovali, a nie len sedeli a počúvali. Čo sa týka nejakých problémov, tak jasné, že aj tu sa občas stalo, že sa niekto s niekým pohádal alebo boli nejaké nezhody. Vzťahy medzi deťmi sú proste vzťahy medzi deťmi a občas to zaiskrí. Ale vždy mám pocit, že sa to riešilo takým ľudským prístupom, že sa dalo s učiteľmi alebo s vedením normálne porozprávať, a snažili sa to urovnať. Nič také, že by sa to neriešilo alebo by sa nad tým privierali oči, to určite nie. Celkovo je to škola, ktorá má svoje svetlé aj tie menej svetlé stránky. Pre mňa bolo kľúčové to prostredie a fakt, že tam berú ohľad na to, že sme maďarská menšina. Ak je toto pre niekoho dôležité, tak si tu určite nájde to svoje. Len treba rátať s tým, že niekedy to možno nebude úplne najmodernejšie na svete a niektoré hodiny sa proste pretrpia, ale to je asi tak všade.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak teda, musím sa priznať, že keď si spomeniem na ZŠ s VJM &#8211; Alapiskola na Hlavnej v Hornej Potôni, mám z toho také zmiešané pocity. Na jednej strane si poviete, že je to taká naša, domáca škola, kde sa všetci tak nejako poznajú. To je super, lebo človek sa tam necíti ako nejaké číslo, ale skôr ako súčasť takej väčšej rodiny. Ja som si tam našla kopec kamošov a stále mám pocit, že vzťahy s niektorými ľuďmi tam boli naozaj úprimné a pekné. Je to predsa len maďarská škola, takže pre mňa bolo dôležité, že sa tam naozaj dbá na to, aby sa zachovala maďarčina a naša kultúra. To je podľa mňa veľké plus, lebo nie všade to tak je a tu som cítila, že učiteľom na tom záleží. Snažia sa organizovať rôzne akcie, kde sa tieto tradície pripomínajú, a to je fakt super. Nie je to len o tom, že sedíte v laviciach a bifľujete sa gramatiku, ale naozaj to žije. Na druhej strane, občas si poviete, že by sa zišlo aj niečo novšie. Budova si už pamätá všeličo a vidno, že niektoré veci by si zaslúžili takú poriadnu rekonštrukciu alebo aspoň nejaké moderné vybavenie. Niekedy som mala pocit, že v iných školách majú super interaktívne tabule alebo tablety, a u nás to bolo skôr také klasické. Ale zas, nebolo to tak, že by to nejak extra prekážalo, len to občas zamrzí. Čo sa týka učenia, tak to bolo také všelijaké. Niektorí učitelia boli úplne úžasní, tí naozaj žili pre to, čo robili, a vedeli zaujať celú triedu. Ich hodiny boli také, že sme sa ani nenudili, ani sme nemali pocit, že nám len púšťajú filmy, aby zabili čas. Dokázali nás vtiahnuť do témy a naučili nás fakt veľa. Ale potom boli aj takí, kde som mala pocit, že polovica triedy sa len tak motala a čakala na zvonenie. To je asi normálne v každej škole, že nie každý ti sadne, ale tam som to vnímala občas dosť silno. Niekedy som si hovorila, že by sa možno zišlo viac takých aktivít, aby sme naozaj skúmali, objavovali, a nie len sedeli a počúvali. Čo sa týka nejakých problémov, tak jasné, že aj tu sa občas stalo, že sa niekto s niekým pohádal alebo boli nejaké nezhody. Vzťahy medzi deťmi sú proste vzťahy medzi deťmi a občas to zaiskrí. Ale vždy mám pocit, že sa to riešilo takým ľudským prístupom, že sa dalo s učiteľmi alebo s vedením normálne porozprávať, a snažili sa to urovnať. Nič také, že by sa to neriešilo alebo by sa nad tým privierali oči, to určite nie. Celkovo je to škola, ktorá má svoje svetlé aj tie menej svetlé stránky. Pre mňa bolo kľúčové to prostredie a fakt, že tam berú ohľad na to, že sme maďarská menšina. Ak je toto pre niekoho dôležité, tak si tu určite nájde to svoje. Len treba rátať s tým, že niekedy to možno nebude úplne najmodernejšie na svete a niektoré hodiny sa proste pretrpia, ale to je asi tak všade.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
