<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Športová ulica 31/12, Horné Orešany	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-sportova-ulica-31-12-horne-oresany/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-sportova-ulica-31-12-horne-oresany/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:38:19 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janča		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-sportova-ulica-31-12-horne-oresany/#comment-6319</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janča]]></dc:creator>
		<pubDate>Thu, 30 Jan 2025 15:27:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-sportova-ulica-31-12-horne-oresany/#comment-6319</guid>

					<description><![CDATA[Vybrať tú správnu školu pre dieťa je pre nás rodičov vždy taký menší oriešok, najmä keď žijeme v menšej obci ako sú Horné Orešany. My máme s tunajšou základnou školou s materskou školou Športová ulicou, no, povedzme, zmiešané pocity, ale v dobrom zmysle slova, ako to už býva. Začnem asi tým, čo sa mi naozaj páči, a to je spojenie materskej a základnej školy pod jednou strechou. Je to super praktické, hlavne keď človek má viac detí rôzneho veku, lebo vie, že sú blízko seba a vlastne v jednom „systéme“. Predškolská časť, škôlka, tá mi príde taká príjemná, domácka. Deti sa tam cítia bezpečne, personál sa snaží a je to také milé prostredie, kde sa maličké deti akosi prirodzene adaptujú a pripravujú na ten „veľký“ svet školy. Mám pocit, že tam sa naozaj snažia deti rozvíjať hravou formou a vytvoriť im taký ten láskavý základ. Keď prejdeme na tú základnú školu, tam už sú tie pocity trošku... farebnejšie. Na jednej strane je tu tá neuveriteľná komunitná atmosféra, ktorú vo veľkomestských školách často nenájdete. Každý pozná každého, deti sa poznajú naprieč ročníkmi, učitelia zas poznajú rodičov, a to vytvára taký pocit spolupatričnosti. Určite sa tu nájdu učitelia, ktorí do toho dávajú celé svoje srdce a dušu, vidno, že ich to baví a snažia sa deťom odovzdať čo najviac. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia, aby deti niečo pochopili. Aj rôzne školské akcie a projekty sa tu organizujú, takže sa deti len neučia z kníh, ale zažívajú aj iné veci, čo je super. A čo sa týka budovy, mám pocit, že aj keď je to staršia škola, snažia sa ju postupne modernizovať, aspoň na niektorých miestach to už vidno. Nové okno tu, nejaká tabuľa tam... Ale, samozrejme, sú aj veci, ktoré ma občas zamrzia alebo nad ktorými sa zamýšľam. Občas mám taký pocit, že vyučovacie metódy by mohli byť predsa len trošku viac dynamické. Niekedy mi dieťa hovorí, že na hodinách sa polovica triedy len tak znudene pozerá na hodinky a čaká na zvonenie, čo ma vždy trochu pichne pri srdci. Chcela by som, aby boli všetky deti viac vtiahnuté do diania, aby sa aktívne zapájali a objavovali veci samy, nie len počúvali. S tým súvisí aj to, že ak dieťa objaví nejaký fakt špecifický talent alebo by sa chcelo venovať niečomu netradičnému, asi bude treba hľadať možnosti aj mimo školy, lebo výber krúžkov je tu, povedzme si úprimne, obmedzený. A komunikácia? No, to je kapitola sama o sebe. Niekedy je to úplne v pohode, inokedy si človek pripadá, že kým sa sám neopýta trikrát, nič podstatné sa nedozvie, alebo to príde na poslednú chvíľu. Chcelo by to možno trošku viac proaktívnosti. S jedlom v jedálni je to zas klasika, ako v každej škole, raz super, raz nič moc. Celkovo mám zo ZŠ s MŠ v Horných Orešanoch taký dojem, že je to škola s dušou, ktorá sa snaží fungovať najlepšie, ako vie, s ohľadom na svoje možnosti a podmienky menšej obce. Pre niekoho je táto domáca atmosféra na nezaplatenie, pre iného to môže byť príliš malý rybník. Treba si to asi prejsť a uvidieť na vlastné oči, lebo každý rodič aj každé dieťa sú iní a hľadajú niečo iné.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Vybrať tú správnu školu pre dieťa je pre nás rodičov vždy taký menší oriešok, najmä keď žijeme v menšej obci ako sú Horné Orešany. My máme s tunajšou základnou školou s materskou školou Športová ulicou, no, povedzme, zmiešané pocity, ale v dobrom zmysle slova, ako to už býva. Začnem asi tým, čo sa mi naozaj páči, a to je spojenie materskej a základnej školy pod jednou strechou. Je to super praktické, hlavne keď človek má viac detí rôzneho veku, lebo vie, že sú blízko seba a vlastne v jednom „systéme“. Predškolská časť, škôlka, tá mi príde taká príjemná, domácka. Deti sa tam cítia bezpečne, personál sa snaží a je to také milé prostredie, kde sa maličké deti akosi prirodzene adaptujú a pripravujú na ten „veľký“ svet školy. Mám pocit, že tam sa naozaj snažia deti rozvíjať hravou formou a vytvoriť im taký ten láskavý základ. Keď prejdeme na tú základnú školu, tam už sú tie pocity trošku&#8230; farebnejšie. Na jednej strane je tu tá neuveriteľná komunitná atmosféra, ktorú vo veľkomestských školách často nenájdete. Každý pozná každého, deti sa poznajú naprieč ročníkmi, učitelia zas poznajú rodičov, a to vytvára taký pocit spolupatričnosti. Určite sa tu nájdu učitelia, ktorí do toho dávajú celé svoje srdce a dušu, vidno, že ich to baví a snažia sa deťom odovzdať čo najviac. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale naozaj sa snažia, aby deti niečo pochopili. Aj rôzne školské akcie a projekty sa tu organizujú, takže sa deti len neučia z kníh, ale zažívajú aj iné veci, čo je super. A čo sa týka budovy, mám pocit, že aj keď je to staršia škola, snažia sa ju postupne modernizovať, aspoň na niektorých miestach to už vidno. Nové okno tu, nejaká tabuľa tam&#8230; Ale, samozrejme, sú aj veci, ktoré ma občas zamrzia alebo nad ktorými sa zamýšľam. Občas mám taký pocit, že vyučovacie metódy by mohli byť predsa len trošku viac dynamické. Niekedy mi dieťa hovorí, že na hodinách sa polovica triedy len tak znudene pozerá na hodinky a čaká na zvonenie, čo ma vždy trochu pichne pri srdci. Chcela by som, aby boli všetky deti viac vtiahnuté do diania, aby sa aktívne zapájali a objavovali veci samy, nie len počúvali. S tým súvisí aj to, že ak dieťa objaví nejaký fakt špecifický talent alebo by sa chcelo venovať niečomu netradičnému, asi bude treba hľadať možnosti aj mimo školy, lebo výber krúžkov je tu, povedzme si úprimne, obmedzený. A komunikácia? No, to je kapitola sama o sebe. Niekedy je to úplne v pohode, inokedy si človek pripadá, že kým sa sám neopýta trikrát, nič podstatné sa nedozvie, alebo to príde na poslednú chvíľu. Chcelo by to možno trošku viac proaktívnosti. S jedlom v jedálni je to zas klasika, ako v každej škole, raz super, raz nič moc. Celkovo mám zo ZŠ s MŠ v Horných Orešanoch taký dojem, že je to škola s dušou, ktorá sa snaží fungovať najlepšie, ako vie, s ohľadom na svoje možnosti a podmienky menšej obce. Pre niekoho je táto domáca atmosféra na nezaplatenie, pre iného to môže byť príliš malý rybník. Treba si to asi prejsť a uvidieť na vlastné oči, lebo každý rodič aj každé dieťa sú iní a hľadajú niečo iné.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
