<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Školská 7, Čečejovce	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-skolska-7-cecejovce/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-skolska-7-cecejovce/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:26 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Oľgička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-skolska-7-cecejovce/#comment-7842</link>

		<dc:creator><![CDATA[Oľgička]]></dc:creator>
		<pubDate>Sun, 05 Oct 2025 17:36:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-skolska-7-cecejovce/#comment-7842</guid>

					<description><![CDATA[Tak ja som tak rozmýšľala, čo povedať o ZŠ s MŠ Školská v Čečejovciach, lebo predsalen, keď tam máš dieťa, vnímaš to úplne inak. Hneď na začiatku musím povedať, že je to taká tá typická dedinská škola. Človek má pocit, že je to taká jedna veľká rodina, čo má svoje plusy aj mínusy. Je to fajn, že deti sa poznajú, učitelia asi tiež vedia, kto je kto, a necítiš sa tam ako nejaké číslo v obrovskej mestskej škole. To mi prišlo super, hlavne pre menšie deti, keď prechádzajú zo škôlky do školy, lebo je to taký plynulejší prechod. Čo sa týka samotnej výučby, mám z toho taký zmiešaný pocit, ale nie v zmysle, že neviem, čo si mám myslieť, ale skôr, že sú tam proste veci, čo fungujú lepšie a horšie. Na jednej strane sa mi zdá, že niektorí učitelia sú fakt zapálení a snažia sa deťom veci vysvetliť tak, aby to chápali, nie len nadiktovať a koniec. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Ale potom sú zase predmety, kde som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To je také smutné, keď vidíš, že deti, ktoré by inak možno aj mali záujem, proste stratia iskru, lebo je to len o bifľovaní a ničom inom. Zdá sa mi, že tam niekedy chýba taký ten wau moment, keď by sa deti fakt nadchli pre niečo nové, pre nejaký projekt alebo niečo praktické. Škola je, aká je. Je vidieť, že nie je úplne najmodernejšia, ale zas na druhej strane, to sa dá čakať. Dôležité je, že je to funkčné. Keby mali nejaké novšie vybavenie, možno by to pomohlo pri tej nudnej výučbe, o ktorej som hovorila. Také interaktívne tabule alebo labáky by mohli spraviť zázraky, lebo nie je sranda udržať pozornosť detí len s kriedou a tabuľou. S nejakými krúžkami to tam bolo tiež také všelijaké. Niekedy bolo niečo fajn, inokedy zas nič, čo by deti fakt chytilo, ale to je asi problém viacerých dedinských škôl. Proste, nejaký veľký výber tam nebol, čo je škoda, lebo deti potrebujú aj nejakú inú činnosť okrem sedenia v lavici. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tam som mala tiež niekedy pocit, že by to mohlo byť lepšie. Niekedy sa mi zdalo, že informácie prichádzajú neskoro, alebo sú také všeobecné. Chápem, že majú toho veľa, ale keď sa človek snaží zistiť, čo a ako, bolo by fajn mať pocit, že mu niekto aj naozaj počúva a snaží sa pomôcť. Ale zas, keď som prišla riešiť niečo osobne, väčšinou sa dalo dohodnúť. Celkovo je to taká škola s dušou, ale zároveň s výzvami, ktoré asi prechádzajú všade. Nie je to proste žiadna súkromná škola s rozpočtom milión eur, ale zase ani žiadne peklo. Mám pocit, že sa tam snažia urobiť, čo môžu, s tým, čo majú.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak ja som tak rozmýšľala, čo povedať o ZŠ s MŠ Školská v Čečejovciach, lebo predsalen, keď tam máš dieťa, vnímaš to úplne inak. Hneď na začiatku musím povedať, že je to taká tá typická dedinská škola. Človek má pocit, že je to taká jedna veľká rodina, čo má svoje plusy aj mínusy. Je to fajn, že deti sa poznajú, učitelia asi tiež vedia, kto je kto, a necítiš sa tam ako nejaké číslo v obrovskej mestskej škole. To mi prišlo super, hlavne pre menšie deti, keď prechádzajú zo škôlky do školy, lebo je to taký plynulejší prechod. Čo sa týka samotnej výučby, mám z toho taký zmiešaný pocit, ale nie v zmysle, že neviem, čo si mám myslieť, ale skôr, že sú tam proste veci, čo fungujú lepšie a horšie. Na jednej strane sa mi zdá, že niektorí učitelia sú fakt zapálení a snažia sa deťom veci vysvetliť tak, aby to chápali, nie len nadiktovať a koniec. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to zas nie. Ale potom sú zase predmety, kde som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. To je také smutné, keď vidíš, že deti, ktoré by inak možno aj mali záujem, proste stratia iskru, lebo je to len o bifľovaní a ničom inom. Zdá sa mi, že tam niekedy chýba taký ten wau moment, keď by sa deti fakt nadchli pre niečo nové, pre nejaký projekt alebo niečo praktické. Škola je, aká je. Je vidieť, že nie je úplne najmodernejšia, ale zas na druhej strane, to sa dá čakať. Dôležité je, že je to funkčné. Keby mali nejaké novšie vybavenie, možno by to pomohlo pri tej nudnej výučbe, o ktorej som hovorila. Také interaktívne tabule alebo labáky by mohli spraviť zázraky, lebo nie je sranda udržať pozornosť detí len s kriedou a tabuľou. S nejakými krúžkami to tam bolo tiež také všelijaké. Niekedy bolo niečo fajn, inokedy zas nič, čo by deti fakt chytilo, ale to je asi problém viacerých dedinských škôl. Proste, nejaký veľký výber tam nebol, čo je škoda, lebo deti potrebujú aj nejakú inú činnosť okrem sedenia v lavici. Čo sa týka komunikácie s rodičmi, tam som mala tiež niekedy pocit, že by to mohlo byť lepšie. Niekedy sa mi zdalo, že informácie prichádzajú neskoro, alebo sú také všeobecné. Chápem, že majú toho veľa, ale keď sa človek snaží zistiť, čo a ako, bolo by fajn mať pocit, že mu niekto aj naozaj počúva a snaží sa pomôcť. Ale zas, keď som prišla riešiť niečo osobne, väčšinou sa dalo dohodnúť. Celkovo je to taká škola s dušou, ale zároveň s výzvami, ktoré asi prechádzajú všade. Nie je to proste žiadna súkromná škola s rozpočtom milión eur, ale zase ani žiadne peklo. Mám pocit, že sa tam snažia urobiť, čo môžu, s tým, čo majú.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
