<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Školská 3, Poproč	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-skolska-3-poproc/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-skolska-3-poproc/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:47:19 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Renči		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-skolska-3-poproc/#comment-7823</link>

		<dc:creator><![CDATA[Renči]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 15 Aug 2025 09:06:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-skolska-3-poproc/#comment-7823</guid>

					<description><![CDATA[Takže, čo ti poviem na túto školu v Poproči, mám s ňou nejaké skúsenosti, či už ako študentka alebo teraz ako rodič, a snažím sa na to pozrieť z oboch strán. V prvom rade, čo sa mi tam fakt páči, je tá taká komunitná atmosféra. Keď si v menšom mestečku, alebo skôr dedine, tak sa to prejaví aj v škole. Deti sa tam poznajú, učiteľky poznajú nielen deti, ale aj rodičov, a to vytvára taký príjemný, rodinný pocit. Nie je to také anonymné ako vo veľkom meste, kde si len jedno číslo v dave. Zdá sa mi, že aj tie priestory majú celkom pekne udržiavané, čisto tam je a snažia sa to robiť tak útulne, ako sa dá. Páči sa mi, že majú prepojenú aj tú škôlku, to je super, lebo pre menších to potom nie je taký šok, keď idú do prvej triedy, už to tam poznajú. A čo sa týka aktivít, tak tie rôzne akcie a projekty, ktoré robia, sú naozaj super. Mám pocit, že sa snažia, aby sa deti nenudili, aby mali nejaké krúžky alebo príležitosti ukázať, čo v nich je. Nie je to len o sedení v lavici. Ale zas na druhej strane, mám pocit, že niekedy to učenie... no, nebolo to vždy tak, že by ma to úplne pohltilo. Občas sa mi zdalo, že sme sa len učili veci naspamäť a čakali na zvonenie, lebo polovica triedy sa proste nudila a nechápala, prečo to robíme. Bolo by fajn, keby sa viac hralo s tým, aby nás to fakt bavilo, aby sme si mohli veci vyskúšať sami, hľadať riešenia a nie len počúvať a zapisovať. Mám pocit, že tí naozaj šikovní žiaci sa niekedy nudili, lebo nemali dosť výziev, a naopak, tí, čo potrebovali trošku viac pomôcť, sa zas trápili, lebo sa išlo príliš rýchlo pre všetkých a nebol tam priestor na individuálny prístup. Niekedy som mala pocit, že sa učiteľky snažia, ale ten systém je taký, že proste musia prejsť látku a nie je čas sa fakt venovať každému osobitne. A čo sa týka komunikácie s rodičmi, to je také všelijaké, občas super, občas mám pocit, že by sa dalo zlepšiť, aby sme vedeli veci vopred a nie na poslednú chvíľu. Ale celkovo mám pocit, že sa tam snažia, ale niekedy to proste drhne.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, čo ti poviem na túto školu v Poproči, mám s ňou nejaké skúsenosti, či už ako študentka alebo teraz ako rodič, a snažím sa na to pozrieť z oboch strán. V prvom rade, čo sa mi tam fakt páči, je tá taká komunitná atmosféra. Keď si v menšom mestečku, alebo skôr dedine, tak sa to prejaví aj v škole. Deti sa tam poznajú, učiteľky poznajú nielen deti, ale aj rodičov, a to vytvára taký príjemný, rodinný pocit. Nie je to také anonymné ako vo veľkom meste, kde si len jedno číslo v dave. Zdá sa mi, že aj tie priestory majú celkom pekne udržiavané, čisto tam je a snažia sa to robiť tak útulne, ako sa dá. Páči sa mi, že majú prepojenú aj tú škôlku, to je super, lebo pre menších to potom nie je taký šok, keď idú do prvej triedy, už to tam poznajú. A čo sa týka aktivít, tak tie rôzne akcie a projekty, ktoré robia, sú naozaj super. Mám pocit, že sa snažia, aby sa deti nenudili, aby mali nejaké krúžky alebo príležitosti ukázať, čo v nich je. Nie je to len o sedení v lavici. Ale zas na druhej strane, mám pocit, že niekedy to učenie&#8230; no, nebolo to vždy tak, že by ma to úplne pohltilo. Občas sa mi zdalo, že sme sa len učili veci naspamäť a čakali na zvonenie, lebo polovica triedy sa proste nudila a nechápala, prečo to robíme. Bolo by fajn, keby sa viac hralo s tým, aby nás to fakt bavilo, aby sme si mohli veci vyskúšať sami, hľadať riešenia a nie len počúvať a zapisovať. Mám pocit, že tí naozaj šikovní žiaci sa niekedy nudili, lebo nemali dosť výziev, a naopak, tí, čo potrebovali trošku viac pomôcť, sa zas trápili, lebo sa išlo príliš rýchlo pre všetkých a nebol tam priestor na individuálny prístup. Niekedy som mala pocit, že sa učiteľky snažia, ale ten systém je taký, že proste musia prejsť látku a nie je čas sa fakt venovať každému osobitne. A čo sa týka komunikácie s rodičmi, to je také všelijaké, občas super, občas mám pocit, že by sa dalo zlepšiť, aby sme vedeli veci vopred a nie na poslednú chvíľu. Ale celkovo mám pocit, že sa tam snažia, ale niekedy to proste drhne.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
