<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ pri zdravotníckom zariadení Vojtecha Spanyola 43, Žilina	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-pri-zdravotnickom-zariadeni-vojtecha-spanyola-43-zilina/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-pri-zdravotnickom-zariadeni-vojtecha-spanyola-43-zilina/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Wed, 22 Oct 2025 21:16:00 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Nika		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-pri-zdravotnickom-zariadeni-vojtecha-spanyola-43-zilina/#comment-9072</link>

		<dc:creator><![CDATA[Nika]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 22 Oct 2025 21:16:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-pri-zdravotnickom-zariadeni-vojtecha-spanyola-43-zilina/#comment-9072</guid>

					<description><![CDATA[Keď som hľadala školu pre moje dieťa, ktoré, žiaľ, má zdravotné problémy a potrebovalo špecifický prístup, táto škola pri zdravotníckom zariadení Vojtecha Spanyola v Žiline sa mi zdala ako jediná rozumná voľba. Naozaj som mala pocit, že je to miesto, kde rozumejú potrebám detí, ktoré nemôžu chodiť do bežnej školy. Čo musím hneď na úvod pochváliť, je ten individuálny prístup. Učitelia sú tam naozaj trpezliví a chápaví, to je cítiť. Naozaj sa mi páčilo, ako dokážu prispôsobiť výučbu, keď moje dieťa nebolo úplne vo svojej koži, alebo keď bolo práve po nejakej procedúre. To nie je tak, že by to len odflákli. Videla som, že sa naozaj snažia, aby sa deti aj v takých ťažkých chvíľach niečo naučili a aby sa necítili úplne vynechané z kolektívu. Je super, že komunikácia s rodičmi funguje, vždy som vedela, čo sa deje, a to mi dalo taký vnútorný pokoj. Na druhej strane, mám pocit, že to až tak nepripraví na reálny svet a bežnú školu. Chýba tam to bežné školské prostredie, ten ruch, tie krúžky a vôbec celá tá sociálna interakcia, ktorú deti potrebujú. Moje dieťa sa niekedy sťažovalo, že je tam nuda, že je málo detí a že sa nemajú s kým hrať ako na normálnom dvore. Tým, že je to priamo v nemocnici, je to síce praktické z hľadiska zdravotnej starostlivosti, ale zároveň to aj tak trochu izoluje. Niekedy sa mi zdalo, že deťom chýba ten normálny vonkajší svet, to šantenie a vybíjanie energie. Je jasné, že to je špecifická škola, ale predsa len to vie byť pre dieťa dosť ubíjajúce, keď je tam príliš dlho. Zdalo sa mi, že aj keď je tam snaha o individuálny prístup, niekedy to skĺzlo do takej rutiny, kde sa len preberalo učivo bez nejakej väčšej motivácie pre deti, ktoré sú dlhodobo choré. Jasné, že nechcem, aby im tam púšťali len filmy, ale občas som mala pocit, že by to chcelo možno trochu viac kreativity a zapojenia, aby to pre tie deti nebolo len ďalšie čakanie na zvonenie. Je to proste taká bublina, ktorá síce chráni, ale zároveň aj tak trochu oddeľuje od všetkého, čo je vonku.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som hľadala školu pre moje dieťa, ktoré, žiaľ, má zdravotné problémy a potrebovalo špecifický prístup, táto škola pri zdravotníckom zariadení Vojtecha Spanyola v Žiline sa mi zdala ako jediná rozumná voľba. Naozaj som mala pocit, že je to miesto, kde rozumejú potrebám detí, ktoré nemôžu chodiť do bežnej školy. Čo musím hneď na úvod pochváliť, je ten individuálny prístup. Učitelia sú tam naozaj trpezliví a chápaví, to je cítiť. Naozaj sa mi páčilo, ako dokážu prispôsobiť výučbu, keď moje dieťa nebolo úplne vo svojej koži, alebo keď bolo práve po nejakej procedúre. To nie je tak, že by to len odflákli. Videla som, že sa naozaj snažia, aby sa deti aj v takých ťažkých chvíľach niečo naučili a aby sa necítili úplne vynechané z kolektívu. Je super, že komunikácia s rodičmi funguje, vždy som vedela, čo sa deje, a to mi dalo taký vnútorný pokoj. Na druhej strane, mám pocit, že to až tak nepripraví na reálny svet a bežnú školu. Chýba tam to bežné školské prostredie, ten ruch, tie krúžky a vôbec celá tá sociálna interakcia, ktorú deti potrebujú. Moje dieťa sa niekedy sťažovalo, že je tam nuda, že je málo detí a že sa nemajú s kým hrať ako na normálnom dvore. Tým, že je to priamo v nemocnici, je to síce praktické z hľadiska zdravotnej starostlivosti, ale zároveň to aj tak trochu izoluje. Niekedy sa mi zdalo, že deťom chýba ten normálny vonkajší svet, to šantenie a vybíjanie energie. Je jasné, že to je špecifická škola, ale predsa len to vie byť pre dieťa dosť ubíjajúce, keď je tam príliš dlho. Zdalo sa mi, že aj keď je tam snaha o individuálny prístup, niekedy to skĺzlo do takej rutiny, kde sa len preberalo učivo bez nejakej väčšej motivácie pre deti, ktoré sú dlhodobo choré. Jasné, že nechcem, aby im tam púšťali len filmy, ale občas som mala pocit, že by to chcelo možno trochu viac kreativity a zapojenia, aby to pre tie deti nebolo len ďalšie čakanie na zvonenie. Je to proste taká bublina, ktorá síce chráni, ale zároveň aj tak trochu oddeľuje od všetkého, čo je vonku.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
