<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ pre žiakov a deti s autizmom Jozefská 6, Bratislava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-pre-ziakov-a-deti-s-autizmom-jozefska-6-bratislava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-pre-ziakov-a-deti-s-autizmom-jozefska-6-bratislava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:52:52 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Zuska		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-pre-ziakov-a-deti-s-autizmom-jozefska-6-bratislava/#comment-8800</link>

		<dc:creator><![CDATA[Zuska]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 16 Jul 2025 17:52:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-pre-ziakov-a-deti-s-autizmom-jozefska-6-bratislava/#comment-8800</guid>

					<description><![CDATA[Keď som hľadala školu pre moju dcéru, ktorá má autizmus, bolo to pre mňa naozaj náročné obdobie. Všade som narážala na rôzne prekážky a mala som pocit, že nikto nám poriadne nerozumie. Potom som narazila na školu na Jozefskej a musím povedať, že som mala spočiatku taký zmiešaný pocit, ale zároveň aj nádej. Čo ma tam hneď chytilo, je určite atmosféra. Tí ľudia tam majú fakt anjelskú trpezlivosť. Moja malá vie byť niekedy poriadne výbušná a doma to býva peklo, ale tu som videla, že sa s ňou snažia pracovať s pochopením a bez kriku. Malé triedy sú obrovské plus, lebo sa jej učiteľky naozaj venujú. Nie je to také, že by tam sedela v kúte a nikto si ju nevšímal, čoho som sa úprimne dosť bála. Mám pocit, že tam naozaj vedia, čo robia a ako k deťom s autizmom pristupovať, čo je v dnešnej dobe vzácne. Dcéra mi už aj začala viac komunikovať, aj keď len tak po svojom, ale aj to je pre mňa obrovský pokrok. Necítim sa tam ako s číslom, ale ako súčasť nejakej komunity, kde si všetci pomáhame. Na druhej strane, mám pocit, že niekedy by to chcelo viac aktivít mimo školy, možno nejaké výlety alebo záujmové krúžky, aby tie deti zažili aj niečo iné. Pôsobí to tam na mňa občas tak, že je to veľmi zamerané len na ten vnútorný režim a chýba mi tam taká tá hravosť a spontánnosť, čo by možno pomohla niektorým deťom lepšie sa otvoriť. Tiež som si všimla, že sa tam personál dosť obmieňa, čo je na takúto prácu podľa mňa dosť náročné. Je to pre deti vždy zmena a chvíľu trvá, kým si zvyknú na nové tváre, a to môže byť pre ne dosť stresujúce. Aj keď rozumiem, že je to náročná práca a vyhorieť tam asi nie je problém. Niekedy sa mi tiež zdalo, že s rodičmi to viazne s komunikáciou, hlavne ak chcem vedieť nejaké konkrétne veci, musím sa dosť pýtať a niekedy to dostávam tak po kúskoch. Zdá sa mi, že by mohli byť proaktívnejší v informovaní. Napríklad, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že občas trvá, kým sa vyriešia nejaké administratívne veci. Ale aj napriek týmto veciam, som celkovo rada, že tam moja dcéra chodí. Myslím si, že pre ňu je to momentálne to najlepšie prostredie, kde sa cíti bezpečne a rozumene. A to je pre mňa ako pre mamu to najdôležitejšie.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som hľadala školu pre moju dcéru, ktorá má autizmus, bolo to pre mňa naozaj náročné obdobie. Všade som narážala na rôzne prekážky a mala som pocit, že nikto nám poriadne nerozumie. Potom som narazila na školu na Jozefskej a musím povedať, že som mala spočiatku taký zmiešaný pocit, ale zároveň aj nádej. Čo ma tam hneď chytilo, je určite atmosféra. Tí ľudia tam majú fakt anjelskú trpezlivosť. Moja malá vie byť niekedy poriadne výbušná a doma to býva peklo, ale tu som videla, že sa s ňou snažia pracovať s pochopením a bez kriku. Malé triedy sú obrovské plus, lebo sa jej učiteľky naozaj venujú. Nie je to také, že by tam sedela v kúte a nikto si ju nevšímal, čoho som sa úprimne dosť bála. Mám pocit, že tam naozaj vedia, čo robia a ako k deťom s autizmom pristupovať, čo je v dnešnej dobe vzácne. Dcéra mi už aj začala viac komunikovať, aj keď len tak po svojom, ale aj to je pre mňa obrovský pokrok. Necítim sa tam ako s číslom, ale ako súčasť nejakej komunity, kde si všetci pomáhame. Na druhej strane, mám pocit, že niekedy by to chcelo viac aktivít mimo školy, možno nejaké výlety alebo záujmové krúžky, aby tie deti zažili aj niečo iné. Pôsobí to tam na mňa občas tak, že je to veľmi zamerané len na ten vnútorný režim a chýba mi tam taká tá hravosť a spontánnosť, čo by možno pomohla niektorým deťom lepšie sa otvoriť. Tiež som si všimla, že sa tam personál dosť obmieňa, čo je na takúto prácu podľa mňa dosť náročné. Je to pre deti vždy zmena a chvíľu trvá, kým si zvyknú na nové tváre, a to môže byť pre ne dosť stresujúce. Aj keď rozumiem, že je to náročná práca a vyhorieť tam asi nie je problém. Niekedy sa mi tiež zdalo, že s rodičmi to viazne s komunikáciou, hlavne ak chcem vedieť nejaké konkrétne veci, musím sa dosť pýtať a niekedy to dostávam tak po kúskoch. Zdá sa mi, že by mohli byť proaktívnejší v informovaní. Napríklad, s týmto nemám osobnú skúsenosť, ale počula som, že občas trvá, kým sa vyriešia nejaké administratívne veci. Ale aj napriek týmto veciam, som celkovo rada, že tam moja dcéra chodí. Myslím si, že pre ňu je to momentálne to najlepšie prostredie, kde sa cíti bezpečne a rozumene. A to je pre mňa ako pre mamu to najdôležitejšie.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
