<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Oslobodenia č. 165, Belá	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-oslobodenia-c-165-bela/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-oslobodenia-c-165-bela/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:42:16 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Daniela		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-oslobodenia-c-165-bela/#comment-7018</link>

		<dc:creator><![CDATA[Daniela]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 04 Oct 2025 16:06:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-oslobodenia-c-165-bela/#comment-7018</guid>

					<description><![CDATA[Keď som sa rozhodovala, kam dám moju malú slečnu do školy, dosť som zvažovala ZŠ s MŠ Oslobodenia Belá. Predsa len, už som od viacerých počula rôzne veci a sama mám pocit, že je to tam tak trochu ako na hojdačke - niečo je super, niečo zase, no, mohlo by byť aj lepšie. Najprv tie pozitíva, lebo vždy sa snažím vidieť to dobré. Čo mi fakt príde fajn, je tá atmosféra. Je to taká menšia škola, kde sa skoro každý s každým pozná, a to naozaj vie vytvoriť taký skoro rodinný pocit. Deti sa tam necítia stratené ako v nejakom obrovskom komplexe, čo je pre mňa ako rodiča dôležité. Zdá sa mi, že niektorí učitelia sú tam naozaj srdciari, ktorí to robia s láskou a vidno na nich, že im na deťoch záleží. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažia sa. Teda, aspoň v triede, kam chodí moja malá, to tak vnímam. Na druhej strane, sú tu aj veci, ktoré mi vŕtajú v hlave. Niekedy mám pocit, že sa tam držíme takých tých starších metód. Akože, chápem, tradície a všetko, ale občas mi príde, že by sa zišlo aj niečo novšie, čo by deti viac vtiahlo do diania. Lebo videla som, že občas sa polovica triedy nudila a len čakala na zvonenie, lebo to bolo skôr o tom, že si všetko odpíšeme z tabule a basta. A neviem, či sa to už niekde inde vo svete takto ešte robí. A aj to vybavenie, no... je vidieť, že budova už niečo zažila. Nie je to vyslovene rozpadnuté, to nie, ale človek by možno čakal trochu modernejšie priestory alebo také tie interaktívne tabule všade, no to tam proste nie je. Alebo aspoň nie tak všade, ako som si možno predstavovala. Tiež mi niekedy príde, že komunikácia vie byť taká trochu... pomalá. Ako rodič by som možno ocenila, keby informácie prúdili tak nejak svižnejšie, možno aj proaktívnejšie. Často mám pocit, že si musím sama pýtať veci, ktoré by mi možno mohli prísť aj automaticky. Ale zase, to je asi všade a závisí to aj od ľudí, ktorých akurát stretnete. Čiže tak, nie je to žiadne peklo, ale ani žiadna revolúcia vo vzdelávaní. Je to skrátka taká naša dedinská škola s jej plusmi a mínusmi, aká je, taká je. A s tým sa treba proste zmieriť.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď som sa rozhodovala, kam dám moju malú slečnu do školy, dosť som zvažovala ZŠ s MŠ Oslobodenia Belá. Predsa len, už som od viacerých počula rôzne veci a sama mám pocit, že je to tam tak trochu ako na hojdačke &#8211; niečo je super, niečo zase, no, mohlo by byť aj lepšie. Najprv tie pozitíva, lebo vždy sa snažím vidieť to dobré. Čo mi fakt príde fajn, je tá atmosféra. Je to taká menšia škola, kde sa skoro každý s každým pozná, a to naozaj vie vytvoriť taký skoro rodinný pocit. Deti sa tam necítia stratené ako v nejakom obrovskom komplexe, čo je pre mňa ako rodiča dôležité. Zdá sa mi, že niektorí učitelia sú tam naozaj srdciari, ktorí to robia s láskou a vidno na nich, že im na deťoch záleží. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale snažia sa. Teda, aspoň v triede, kam chodí moja malá, to tak vnímam. Na druhej strane, sú tu aj veci, ktoré mi vŕtajú v hlave. Niekedy mám pocit, že sa tam držíme takých tých starších metód. Akože, chápem, tradície a všetko, ale občas mi príde, že by sa zišlo aj niečo novšie, čo by deti viac vtiahlo do diania. Lebo videla som, že občas sa polovica triedy nudila a len čakala na zvonenie, lebo to bolo skôr o tom, že si všetko odpíšeme z tabule a basta. A neviem, či sa to už niekde inde vo svete takto ešte robí. A aj to vybavenie, no&#8230; je vidieť, že budova už niečo zažila. Nie je to vyslovene rozpadnuté, to nie, ale človek by možno čakal trochu modernejšie priestory alebo také tie interaktívne tabule všade, no to tam proste nie je. Alebo aspoň nie tak všade, ako som si možno predstavovala. Tiež mi niekedy príde, že komunikácia vie byť taká trochu&#8230; pomalá. Ako rodič by som možno ocenila, keby informácie prúdili tak nejak svižnejšie, možno aj proaktívnejšie. Často mám pocit, že si musím sama pýtať veci, ktoré by mi možno mohli prísť aj automaticky. Ale zase, to je asi všade a závisí to aj od ľudí, ktorých akurát stretnete. Čiže tak, nie je to žiadne peklo, ale ani žiadna revolúcia vo vzdelávaní. Je to skrátka taká naša dedinská škola s jej plusmi a mínusmi, aká je, taká je. A s tým sa treba proste zmieriť.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
