<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Nitrianska Blatnica 3, Nitrianska Blatnica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-nitrianska-blatnica-3-nitrianska-blatnica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-nitrianska-blatnica-3-nitrianska-blatnica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:40:48 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Kola		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-nitrianska-blatnica-3-nitrianska-blatnica/#comment-6777</link>

		<dc:creator><![CDATA[Kola]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 01 Sep 2025 20:18:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-nitrianska-blatnica-3-nitrianska-blatnica/#comment-6777</guid>

					<description><![CDATA[Keď sa ma niekto opýta na základnú školu v Nitrianskej Blatnici, mám vždy taký zmiešaný pocit, lebo na jednu stranu si spomínam na kopu fajn vecí a na druhú ma občas mrzelo, že niektoré veci mohli byť aj inak. Ako prvá vec mi vždy napadne, že je to taká tá naozajstná dedinská škola s rodinnou atmosférou. Človek sa tam necíti len ako jedno číslo z mnohých, ale skôr, že všetci sa tam nejako poznajú. To je super, lebo sa mi zdá, že aj učitelia si vedia naozaj všimnúť, keď má niekto problém alebo potrebuje pomôcť. Necítila som sa tam stratená a to je pre mňa dosť dôležité. Pamätám si, že sme robili celkom dosť rôznych aktivít, ktoré neboli len o sedení v lavici. Či už to boli nejaké výlety alebo súťaže, vždy to oživilo ten školský rok. Mám pocit, že v tomto sa škola celkom snaží, aby to nebolo len o učení, ale aj o zážitkoch a nejakej tej komunite. Vzťahy medzi nami a aj s učiteľmi boli väčšinou v pohode, žiadne veľké drámy si nespomínam. Na druhej strane, niekedy som mala pocit, že sa tam moc spoliehalo na to, aby sme si veci len zapamätali. Žiadne veľké debaty, žiadne vymýšľanie vlastných riešení problémov, skôr len to, čo bolo v knihe. Občas to bola celkom nuda, lebo sa nám niekedy len tak hovorilo a človek tam sedel a čakal na zvonenie. Chýbalo mi tam asi viac takých úloh, kde by sme si museli sami niečo vymyslieť alebo sa o veciach poriadne porozprávať, lebo dosť sa spoliehalo len na to, čo sme si zapamätali. A čo sa týka technológií, tak tam sa mi zdalo, že sme boli tak trošku pozadu. Žiadne veľké inovatívne veci s počítačmi alebo inými pomôckami. Niekedy som si myslela, že sa tam zastavil čas, lebo sme sa učili tak, ako sa asi učili aj naši rodičia. Človek si povie, že v dnešnej dobe je to už trochu zvláštne. Niežeby nám učitelia len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale skôr mi chýbala taká moderná „šťava“, ktorá by nás viac vtiahla do učenia a ukázala nám aj iné možnosti. Celkovo je to taká klasická dedinská škola so všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré k tomu patria.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď sa ma niekto opýta na základnú školu v Nitrianskej Blatnici, mám vždy taký zmiešaný pocit, lebo na jednu stranu si spomínam na kopu fajn vecí a na druhú ma občas mrzelo, že niektoré veci mohli byť aj inak. Ako prvá vec mi vždy napadne, že je to taká tá naozajstná dedinská škola s rodinnou atmosférou. Človek sa tam necíti len ako jedno číslo z mnohých, ale skôr, že všetci sa tam nejako poznajú. To je super, lebo sa mi zdá, že aj učitelia si vedia naozaj všimnúť, keď má niekto problém alebo potrebuje pomôcť. Necítila som sa tam stratená a to je pre mňa dosť dôležité. Pamätám si, že sme robili celkom dosť rôznych aktivít, ktoré neboli len o sedení v lavici. Či už to boli nejaké výlety alebo súťaže, vždy to oživilo ten školský rok. Mám pocit, že v tomto sa škola celkom snaží, aby to nebolo len o učení, ale aj o zážitkoch a nejakej tej komunite. Vzťahy medzi nami a aj s učiteľmi boli väčšinou v pohode, žiadne veľké drámy si nespomínam. Na druhej strane, niekedy som mala pocit, že sa tam moc spoliehalo na to, aby sme si veci len zapamätali. Žiadne veľké debaty, žiadne vymýšľanie vlastných riešení problémov, skôr len to, čo bolo v knihe. Občas to bola celkom nuda, lebo sa nám niekedy len tak hovorilo a človek tam sedel a čakal na zvonenie. Chýbalo mi tam asi viac takých úloh, kde by sme si museli sami niečo vymyslieť alebo sa o veciach poriadne porozprávať, lebo dosť sa spoliehalo len na to, čo sme si zapamätali. A čo sa týka technológií, tak tam sa mi zdalo, že sme boli tak trošku pozadu. Žiadne veľké inovatívne veci s počítačmi alebo inými pomôckami. Niekedy som si myslela, že sa tam zastavil čas, lebo sme sa učili tak, ako sa asi učili aj naši rodičia. Človek si povie, že v dnešnej dobe je to už trochu zvláštne. Niežeby nám učitelia len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale skôr mi chýbala taká moderná „šťava“, ktorá by nás viac vtiahla do učenia a ukázala nám aj iné možnosti. Celkovo je to taká klasická dedinská škola so všetkými plusmi aj mínusmi, ktoré k tomu patria.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
