<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Nám. 1. mája 3, Chtelnica	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-nam-1-maja-3-chtelnica/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-nam-1-maja-3-chtelnica/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:53 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Stani		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-nam-1-maja-3-chtelnica/#comment-6246</link>

		<dc:creator><![CDATA[Stani]]></dc:creator>
		<pubDate>Fri, 14 Feb 2025 15:32:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-nam-1-maja-3-chtelnica/#comment-6246</guid>

					<description><![CDATA[Takže, keď sa ma niekto pýta na našu základku v Chtelnici, mám vždy taký zmiešaný pocit. Ako mama, čo tam posiela dieťa, alebo čo už tam má dieťa, čo školu skončilo, vidím obe strany mince. Na jednej strane je to proste „naša“ škola, taká tá rodinná atmosféra, kde sa fakt poznáme skoro všetci. To je super, hlavne pre menšie deti, lebo sa tam cítia bezpečne, nie sú len nejaké čísla v obrovskej budove. A aj keď sa na dedine deje nejaká akcia, škola je tam vždy vidieť, čo je fajn, lebo to spája celú komunitu. Tiež mám pocit, že individuálny prístup tam ešte ako-tak funguje, predsa len, triedy nie sú také preplnené ako niekde vo veľkom meste, takže ak má dieťa nejaký problém alebo potrebuje pomôcť, učitelia si ho skôr všimnú. No, na druhej strane, musím povedať, že už na prvý pohľad vidieť, že budova má svoje roky, nemôžeme čakať nejaké supermoderné priestory a najnovšie technológie na každom rohu. A s tým sa tak nejako spája aj ten pocit, že niekedy sa mi zdá, že aj tie metódy výučby sú také... no, staršie. Nechcem, aby to znelo zle, ale občas som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, namiesto toho, aby naozaj niečo tvorili alebo diskutovali. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale ten potenciál na niečo inovatívnejšie tam často chýbal. Proste taký ten pocit, že sa držíme osvedčených, ale už trochu prekonaných postupov. A tá komunikácia s vedením, to je kapitola sama o sebe. Niekedy mám pocit, že je to taká, no, niekedy dosť kostrbatá, akoby si robili veci po svojom a názory rodičov ich tak nezaujímali, kým sa nedeje niečo naozaj vážne. Možno je to tým, že je to malá dedina a každý každého pozná, tak sa veci riešia viac po známostiach alebo tak, to je len môj pocit, nemám s tým osobnú skúsenosť, ale z počutia to tak na mňa pôsobí. Pre mňa je dôležité, aby som vedela, čo sa v škole deje a cítila, že sa môžem spoľahnúť na transparentnosť. Ale tak, je to malá škola, má to svoje plusy aj mínusy, presne ako všetko na svete. Mám tam proste svoje dieťa a verím, že sa z toho nejak vyhrabe, aj keď by som si občas priala, aby to bolo trošku viac prispôsobené dnešnej dobe a tomu, čo naozaj potrebujú do života.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, keď sa ma niekto pýta na našu základku v Chtelnici, mám vždy taký zmiešaný pocit. Ako mama, čo tam posiela dieťa, alebo čo už tam má dieťa, čo školu skončilo, vidím obe strany mince. Na jednej strane je to proste „naša“ škola, taká tá rodinná atmosféra, kde sa fakt poznáme skoro všetci. To je super, hlavne pre menšie deti, lebo sa tam cítia bezpečne, nie sú len nejaké čísla v obrovskej budove. A aj keď sa na dedine deje nejaká akcia, škola je tam vždy vidieť, čo je fajn, lebo to spája celú komunitu. Tiež mám pocit, že individuálny prístup tam ešte ako-tak funguje, predsa len, triedy nie sú také preplnené ako niekde vo veľkom meste, takže ak má dieťa nejaký problém alebo potrebuje pomôcť, učitelia si ho skôr všimnú. No, na druhej strane, musím povedať, že už na prvý pohľad vidieť, že budova má svoje roky, nemôžeme čakať nejaké supermoderné priestory a najnovšie technológie na každom rohu. A s tým sa tak nejako spája aj ten pocit, že niekedy sa mi zdá, že aj tie metódy výučby sú také&#8230; no, staršie. Nechcem, aby to znelo zle, ale občas som mala pocit, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, namiesto toho, aby naozaj niečo tvorili alebo diskutovali. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale ten potenciál na niečo inovatívnejšie tam často chýbal. Proste taký ten pocit, že sa držíme osvedčených, ale už trochu prekonaných postupov. A tá komunikácia s vedením, to je kapitola sama o sebe. Niekedy mám pocit, že je to taká, no, niekedy dosť kostrbatá, akoby si robili veci po svojom a názory rodičov ich tak nezaujímali, kým sa nedeje niečo naozaj vážne. Možno je to tým, že je to malá dedina a každý každého pozná, tak sa veci riešia viac po známostiach alebo tak, to je len môj pocit, nemám s tým osobnú skúsenosť, ale z počutia to tak na mňa pôsobí. Pre mňa je dôležité, aby som vedela, čo sa v škole deje a cítila, že sa môžem spoľahnúť na transparentnosť. Ale tak, je to malá škola, má to svoje plusy aj mínusy, presne ako všetko na svete. Mám tam proste svoje dieťa a verím, že sa z toho nejak vyhrabe, aj keď by som si občas priala, aby to bolo trošku viac prispôsobené dnešnej dobe a tomu, čo naozaj potrebujú do života.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
