<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Kornela Mahra 11, Trnava	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-kornela-mahra-11-trnava/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-kornela-mahra-11-trnava/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:38:19 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Helenička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-kornela-mahra-11-trnava/#comment-6332</link>

		<dc:creator><![CDATA[Helenička]]></dc:creator>
		<pubDate>Wed, 17 Sep 2025 19:31:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-kornela-mahra-11-trnava/#comment-6332</guid>

					<description><![CDATA[Takže, rozhodla som sa napísať pár riadkov o ZŠ s MŠ Kornela Mahra v Trnave, lebo mám pocit, že je dôležité zdieľať skúsenosti, keď sa človek rozhoduje, kam dá svoje dieťa. Ja som s ňou mala taký... povedala by som, že zmiešaný pocit, ale to asi s každou školou, však? Na jednej strane, táto škola má naozaj pekné prostredie, teda aspoň ja to tak vnímam. Vždy sa mi páčilo, že sa snažia organizovať rôzne akcie pre deti, nech už to sú nejaké tie školské jarmoky, vystúpenia alebo výlety. Zdalo sa mi, že sa snažia, aby to nebolo len o sedení v lavici a drilovaní, ale aby deti aj niečo zažili a mali z čoho si pamätať. A musím povedať, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Vidieť na nich, že ich práca baví a vedia to preniesť aj na deti. Keď sa im darilo, tak sa na ich hodinách nikto nenudil a často sa stalo, že dcéra prišla domov nadšená z toho, čo sa tam dialo. Nehovorím, že to bolo vždy, ale tie chvíle boli fakt super a človek si vtedy povie, že áno, toto je to pravé. Ale potom sú aj tie veci, čo mi niekedy brali dych. Napríklad, tie triedy sú často naozaj plné a mám pocit, že pri takom počte detí sa nedá každému venovať individuálne, aj keby sa učiteľ rozkrájal. Ak má dieťa nejaké špeciálne potreby alebo mu niečo nejde, je dosť náročné, aby si ho učiteľ v tej mase všimol a venoval sa mu tak, ako by potrebovalo. Niekedy som si hovorila, že tam je to viac o prežití a zvládnutí učiva v priemere, než o tom, aby sa každý posunul vlastným tempom. A úprimne, boli aj dni, keď sa mi zdalo, že v triede polovica detí len tak sedí a čaká na zvonenie, lebo ich daná téma nechytila alebo učiteľ nenašiel cestu, ako ich zaujať. To je potom nuda, či už pre tie deti, alebo aj pre rodičov, keď vidia, že to dieťa to nebaví. Čo sa týka komunikácie s vedením, tam som občas mala pocit, že to viazne. Nie vždy som sa horko-ťažko dopátrala k informáciám, ktoré som potrebovala, alebo to trvalo dlhšie, než by som čakala. A priznám sa, aj keď je to taká tá naša trnavská škola, niekedy som mala pocit, že je to tam proste taký kolos a niektoré veci sa riešia strašne pomaly. Na druhej strane, keď už sa niečo podarilo vybaviť, tak to väčšinou bolo fajn. Celkovo je to taký mix - nájdeš tam super ľudí aj chvíle, kedy si povieš, že toto by mohlo fungovať lepšie. Ale tak, asi je to proste realita školstva.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Takže, rozhodla som sa napísať pár riadkov o ZŠ s MŠ Kornela Mahra v Trnave, lebo mám pocit, že je dôležité zdieľať skúsenosti, keď sa človek rozhoduje, kam dá svoje dieťa. Ja som s ňou mala taký&#8230; povedala by som, že zmiešaný pocit, ale to asi s každou školou, však? Na jednej strane, táto škola má naozaj pekné prostredie, teda aspoň ja to tak vnímam. Vždy sa mi páčilo, že sa snažia organizovať rôzne akcie pre deti, nech už to sú nejaké tie školské jarmoky, vystúpenia alebo výlety. Zdalo sa mi, že sa snažia, aby to nebolo len o sedení v lavici a drilovaní, ale aby deti aj niečo zažili a mali z čoho si pamätať. A musím povedať, že niektorí učitelia sú naozaj srdciari. Vidieť na nich, že ich práca baví a vedia to preniesť aj na deti. Keď sa im darilo, tak sa na ich hodinách nikto nenudil a často sa stalo, že dcéra prišla domov nadšená z toho, čo sa tam dialo. Nehovorím, že to bolo vždy, ale tie chvíle boli fakt super a človek si vtedy povie, že áno, toto je to pravé. Ale potom sú aj tie veci, čo mi niekedy brali dych. Napríklad, tie triedy sú často naozaj plné a mám pocit, že pri takom počte detí sa nedá každému venovať individuálne, aj keby sa učiteľ rozkrájal. Ak má dieťa nejaké špeciálne potreby alebo mu niečo nejde, je dosť náročné, aby si ho učiteľ v tej mase všimol a venoval sa mu tak, ako by potrebovalo. Niekedy som si hovorila, že tam je to viac o prežití a zvládnutí učiva v priemere, než o tom, aby sa každý posunul vlastným tempom. A úprimne, boli aj dni, keď sa mi zdalo, že v triede polovica detí len tak sedí a čaká na zvonenie, lebo ich daná téma nechytila alebo učiteľ nenašiel cestu, ako ich zaujať. To je potom nuda, či už pre tie deti, alebo aj pre rodičov, keď vidia, že to dieťa to nebaví. Čo sa týka komunikácie s vedením, tam som občas mala pocit, že to viazne. Nie vždy som sa horko-ťažko dopátrala k informáciám, ktoré som potrebovala, alebo to trvalo dlhšie, než by som čakala. A priznám sa, aj keď je to taká tá naša trnavská škola, niekedy som mala pocit, že je to tam proste taký kolos a niektoré veci sa riešia strašne pomaly. Na druhej strane, keď už sa niečo podarilo vybaviť, tak to väčšinou bolo fajn. Celkovo je to taký mix &#8211; nájdeš tam super ľudí aj chvíle, kedy si povieš, že toto by mohlo fungovať lepšie. Ale tak, asi je to proste realita školstva.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
