<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Hugolína Gavloviča Školská 369, Pruské	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hugolina-gavlovica-skolska-369-pruske/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hugolina-gavlovica-skolska-369-pruske/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:38:33 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Andulka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hugolina-gavlovica-skolska-369-pruske/#comment-6375</link>

		<dc:creator><![CDATA[Andulka]]></dc:creator>
		<pubDate>Mon, 27 Jan 2025 21:27:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hugolina-gavlovica-skolska-369-pruske/#comment-6375</guid>

					<description><![CDATA[Pamätám si, keď sme prvýkrát vyberali školu pre malú, bolo to celkom stresujúce. Nakoniec sme sa rozhodli pre tú našu ZŠ s MŠ Hugolína Gavloviča v Pruskom, lebo je blízko a počuli sme aj nejaké dobré veci. Musím povedať, že mám z nej celkovo zmiešané pocity, ale poďme pekne po poriadku. Hneď na prvom stupni sme mali fakt šťastie na pani učiteľku. Bola taká milá a chápavá, dcérka sa do školy tešila, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie. Cítila som, že tam bol taký osobný prístup, že sa naozaj snažila poznať každé dieťa a venovať sa mu. To je podľa mňa obrovské plus, keď deti nemajú strach a cítia sa v bezpečí. Ale potom, ako nastúpila na druhý stupeň, mám pocit, že sa to tak trochu zmenilo. Zrazu je tam viac učiteľov, viac predmetov a taký ten rodinný pocit sa vytratil. Niekedy mám pocit, že sa tam len odovzdávajú informácie a že to učenie je dosť také... no, po starom. Dcérka mi občas hovorí, že sa na niektorých hodinách strašne nudí a že len čaká na zvonenie. A keď vidím, ako polovica triedy pozerá do blba, kým učiteľka niečo vysvetľuje, tak sa mi to potvrdí. Žiadna veľká diskusia, žiadne zapájanie všetkých, skôr taká pasívna rola pre žiakov. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadna revolúcia vo výučbe. Na druhej strane, musím uznať, že škola sa snaží ponúkať deťom aj niečo navyše. Majú celkom fajn výber krúžkov, dcérka chodí na jeden športový a tam je to super, vybije si energiu a príde domov spokojná. A aj tie priestory, viem, že to nie je žiadna supermoderná budova zo sci-fi filmu, ale snažia sa to udržiavať a niektoré triedy sú už celkom pekné a vybavené. Školský dvor je tiež veľký, deti tam majú dosť miesta na vybláznenie. Čo sa týka komunikácie, tak s týmto mám zmiešané pocity. Niekedy to funguje super, človek sa dozvie všetko, čo potrebuje. Inokedy zase mám pocit, že sa mi niektoré dôležité info dostanú do uší až na poslednú chvíľu, alebo sa musím pýtať sama. To ma občas vie celkom vytočiť, lebo potom človek nestíha reagovať. A keď už je nejaký problém, tak sa mi zdá, že sa niekedy rieši príliš dlho, alebo sa proste zametie pod koberec, aby bol kľud. Mám pocit, že celkovo je to taká „naša“ škola. Nie je to žiadne peklo, ale ani žiadny zázrak. Určite je tu priestor na zlepšenie, hlavne v tom, aby sa viac pozerali na jednotlivé deti, čo im ide, čo nie a ako ich motivovať. Lebo nie všetky deti sú rovnaké a niektoré by potrebovali proste iný prístup. Ale tak, pre tie menšie deti to vie byť naozaj pekné obdobie, tie prvé roky sú podľa mňa tam zvládnuté fakt dobre.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Pamätám si, keď sme prvýkrát vyberali školu pre malú, bolo to celkom stresujúce. Nakoniec sme sa rozhodli pre tú našu ZŠ s MŠ Hugolína Gavloviča v Pruskom, lebo je blízko a počuli sme aj nejaké dobré veci. Musím povedať, že mám z nej celkovo zmiešané pocity, ale poďme pekne po poriadku. Hneď na prvom stupni sme mali fakt šťastie na pani učiteľku. Bola taká milá a chápavá, dcérka sa do školy tešila, čo bolo pre mňa to najdôležitejšie. Cítila som, že tam bol taký osobný prístup, že sa naozaj snažila poznať každé dieťa a venovať sa mu. To je podľa mňa obrovské plus, keď deti nemajú strach a cítia sa v bezpečí. Ale potom, ako nastúpila na druhý stupeň, mám pocit, že sa to tak trochu zmenilo. Zrazu je tam viac učiteľov, viac predmetov a taký ten rodinný pocit sa vytratil. Niekedy mám pocit, že sa tam len odovzdávajú informácie a že to učenie je dosť také&#8230; no, po starom. Dcérka mi občas hovorí, že sa na niektorých hodinách strašne nudí a že len čaká na zvonenie. A keď vidím, ako polovica triedy pozerá do blba, kým učiteľka niečo vysvetľuje, tak sa mi to potvrdí. Žiadna veľká diskusia, žiadne zapájanie všetkých, skôr taká pasívna rola pre žiakov. Nie je to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, ale zase ani žiadna revolúcia vo výučbe. Na druhej strane, musím uznať, že škola sa snaží ponúkať deťom aj niečo navyše. Majú celkom fajn výber krúžkov, dcérka chodí na jeden športový a tam je to super, vybije si energiu a príde domov spokojná. A aj tie priestory, viem, že to nie je žiadna supermoderná budova zo sci-fi filmu, ale snažia sa to udržiavať a niektoré triedy sú už celkom pekné a vybavené. Školský dvor je tiež veľký, deti tam majú dosť miesta na vybláznenie. Čo sa týka komunikácie, tak s týmto mám zmiešané pocity. Niekedy to funguje super, človek sa dozvie všetko, čo potrebuje. Inokedy zase mám pocit, že sa mi niektoré dôležité info dostanú do uší až na poslednú chvíľu, alebo sa musím pýtať sama. To ma občas vie celkom vytočiť, lebo potom človek nestíha reagovať. A keď už je nejaký problém, tak sa mi zdá, že sa niekedy rieši príliš dlho, alebo sa proste zametie pod koberec, aby bol kľud. Mám pocit, že celkovo je to taká „naša“ škola. Nie je to žiadne peklo, ale ani žiadny zázrak. Určite je tu priestor na zlepšenie, hlavne v tom, aby sa viac pozerali na jednotlivé deti, čo im ide, čo nie a ako ich motivovať. Lebo nie všetky deti sú rovnaké a niektoré by potrebovali proste iný prístup. Ale tak, pre tie menšie deti to vie byť naozaj pekné obdobie, tie prvé roky sú podľa mňa tam zvládnuté fakt dobre.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
