<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Hontianske Tesáre 148, Hontianske Tesáre	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hontianske-tesare-148-hontianske-tesare/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hontianske-tesare-148-hontianske-tesare/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:43:04 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Janinka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hontianske-tesare-148-hontianske-tesare/#comment-7152</link>

		<dc:creator><![CDATA[Janinka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 26 Apr 2025 17:34:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hontianske-tesare-148-hontianske-tesare/#comment-7152</guid>

					<description><![CDATA[Keď si spomeniem na našu školu v Hontianskych Tesároch, tak prvé, čo mi napadne, je asi taká rodinná atmosféra. Nemáme to tu ako v nejakom obrovskom mestskom kolose, kde sa každý stráca v dave. Práve naopak, mám pocit, že tu sa skoro každý s každým pozná, čo je na jednej strane super, lebo sa človek necíti sám. Na druhej strane, občas sa mi zdá, že je to aj tak trochu dvojsečná zbraň, lebo sa niekedy ťažšie uniká nejakým rečiam alebo pocitu, že si všetci všímajú, čo robíš. Čo sa mi naozaj páči, je, že sa snažia robiť aj niečo navyše. Nie je to len o tom, že prídeme, odsedieme si hodiny a ideme domov. Mali sme tu rôzne projekty, napríklad s tými ekologickými vecami, čo je fajn, lebo sa človek aspoň zamyslí nad niečím iným ako len nad domácou úlohou. A viem, že aj na materskej škole, ktorá je spojená s tou našou základnou, robia dosť aktivít, takže ten prechod pre malých škôlkarov do prvej triedy je potom taký prirodzenejší a nemajú z toho taký šok. Pokiaľ ide o učenie, je to také všelijaké, ako asi všade. Niekedy mám pocit, že hodiny sú naozaj super, že nám niečo ukážu, vymyslia niečo zaujímavé, že sa nenudíme. Že to nie je len o tom, že nám niekto diktuje poučky a my si to píšeme do zošita. Viem, že sa snažia, aby sme sa len tak neprišli pozerať, ale aj niečo zažili. Ale zas sú aj také hodiny, kedy sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie. To je proste realita, no. Niekedy si myslím, že by sa dalo viac venovať tým, čo sa trápia s učivom, alebo aj tým, čo sa zase nudia, lebo vedia všetko a potrebujú viac výziev. Že je ťažké to trafiť pre všetkých naraz. Samotná budova, no, je to staršia škola. Nie je to žiadny moderný palác, ale zas to má svoju atmosféru. Niektoré priestory sú celkom pekné a zrekonštruované, ale niekde by to možno chcelo trochu oživiť, aj keď to asi stojí kopec peňazí, takže chápem. Ale zase na dvor máme prístup a myslím, že aj na telocvik sa dalo celkom fajn. Dôležité je, že sa tam človek cíti bezpečne, to je podľa mňa základ. Celkovo mám z našej školy taký zmiešaný pocit. Nie je to dokonalé, ako asi nikde na svete, ale zase je tam taký ten ľudský prístup, ktorý na veľkých školách možno chýba. Myslím, že ak niekto hľadá školu, kde sa deti poznajú, kde sa snažia o komunitu a kde nie sú len čísla, tak to tu celkom ide. Ale treba počítať s tým, že občas to chce aj trpezlivosť a možno aj trochu nadhľadu nad tými vecami, ktoré by sa dali robiť inak. Ale tak to je asi všade, že? Je to naša škola a tak nejako si na ňu zvykneš, so všetkým, čo k tomu patrí.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Keď si spomeniem na našu školu v Hontianskych Tesároch, tak prvé, čo mi napadne, je asi taká rodinná atmosféra. Nemáme to tu ako v nejakom obrovskom mestskom kolose, kde sa každý stráca v dave. Práve naopak, mám pocit, že tu sa skoro každý s každým pozná, čo je na jednej strane super, lebo sa človek necíti sám. Na druhej strane, občas sa mi zdá, že je to aj tak trochu dvojsečná zbraň, lebo sa niekedy ťažšie uniká nejakým rečiam alebo pocitu, že si všetci všímajú, čo robíš. Čo sa mi naozaj páči, je, že sa snažia robiť aj niečo navyše. Nie je to len o tom, že prídeme, odsedieme si hodiny a ideme domov. Mali sme tu rôzne projekty, napríklad s tými ekologickými vecami, čo je fajn, lebo sa človek aspoň zamyslí nad niečím iným ako len nad domácou úlohou. A viem, že aj na materskej škole, ktorá je spojená s tou našou základnou, robia dosť aktivít, takže ten prechod pre malých škôlkarov do prvej triedy je potom taký prirodzenejší a nemajú z toho taký šok. Pokiaľ ide o učenie, je to také všelijaké, ako asi všade. Niekedy mám pocit, že hodiny sú naozaj super, že nám niečo ukážu, vymyslia niečo zaujímavé, že sa nenudíme. Že to nie je len o tom, že nám niekto diktuje poučky a my si to píšeme do zošita. Viem, že sa snažia, aby sme sa len tak neprišli pozerať, ale aj niečo zažili. Ale zas sú aj také hodiny, kedy sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie. To je proste realita, no. Niekedy si myslím, že by sa dalo viac venovať tým, čo sa trápia s učivom, alebo aj tým, čo sa zase nudia, lebo vedia všetko a potrebujú viac výziev. Že je ťažké to trafiť pre všetkých naraz. Samotná budova, no, je to staršia škola. Nie je to žiadny moderný palác, ale zas to má svoju atmosféru. Niektoré priestory sú celkom pekné a zrekonštruované, ale niekde by to možno chcelo trochu oživiť, aj keď to asi stojí kopec peňazí, takže chápem. Ale zase na dvor máme prístup a myslím, že aj na telocvik sa dalo celkom fajn. Dôležité je, že sa tam človek cíti bezpečne, to je podľa mňa základ. Celkovo mám z našej školy taký zmiešaný pocit. Nie je to dokonalé, ako asi nikde na svete, ale zase je tam taký ten ľudský prístup, ktorý na veľkých školách možno chýba. Myslím, že ak niekto hľadá školu, kde sa deti poznajú, kde sa snažia o komunitu a kde nie sú len čísla, tak to tu celkom ide. Ale treba počítať s tým, že občas to chce aj trpezlivosť a možno aj trochu nadhľadu nad tými vecami, ktoré by sa dali robiť inak. Ale tak to je asi všade, že? Je to naša škola a tak nejako si na ňu zvykneš, so všetkým, čo k tomu patrí.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
