<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Hlavná 292/82, Viničné	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hlavna-292-82-vinicne/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hlavna-292-82-vinicne/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:37:06 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Oľgička		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hlavna-292-82-vinicne/#comment-6105</link>

		<dc:creator><![CDATA[Oľgička]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 08 Mar 2025 16:22:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-hlavna-292-82-vinicne/#comment-6105</guid>

					<description><![CDATA[No, tak poviem vám úprimne, keď sme s mojím dieťaťom rozmýšľali, kam ho prihlásiť, ZŠ s MŠ Hlavná vo Viničnom bola pre nás taká prirodzená voľba, keďže sme tu blízko. Človek si vždy hovorí, že menšia škola bude mať taký ten rodinnejší prístup, a v mnohom som to aj potvrdila, ale samozrejme, nie je všetko ružové. Na začiatku som mala celkom dobrý pocit. Tá atmosféra v škole, aspoň v tých nižších ročníkoch, sa mi zdala byť taká útulná, menšia, deti sa poznali, čo je fajn. Veľmi oceňujem, že tam majú aj tú materskú školu, lebo ten prechod potom nie je taký šok. Učiteľky v škôlke sú úplne zlaté, aj v škole sa nájdu také, ktoré sú naozaj srdciarky a snažia sa deťom niečo dať, nielen odrecitovať učivo. Vďaka nim som mala pocit, že sa tam moje dieťa cíti bezpečne a ráno sa do školy aj teší. Sem-tam organizujú aj nejaké akcie, vianočné trhy alebo dni otvorených dverí, čo je super, lebo človek aspoň vidí, čo sa tam deje. Ale zase, ako sa dieťa posúvalo do vyšších ročníkov, začala som vnímať aj veci, ktoré ma už tak nepotešili. Budova školy je staršia, to je jasné, to človek aj očakáva, ale niekedy som mala pocit, že to tam už fakt volá po nejakej väčšej rekonštrukcii. Myslím hlavne na telocvičňu, tá už by si zaslúžila poriadne vynovenie. A čo sa týka vybavenia, takisto, v niektorých triedach je to ešte taká klasika, čo na mňa nepôsobí príliš moderne, a mám pocit, že občas im chýba taká tá iskra, aby deti naozaj zaujali. Niekedy sa mi zdá, že sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo to, čo sa tam deje, ich proste nevtiahne. Chápem, že nie každý učiteľ je zabávač, ale občas by to chcelo niečo iné ako len sedieť a pozerať do tabule. Komunikácia s rodičmi je taká všelijaká. S niektorými učiteľkami je to fajn, vedia poradiť, sú otvorené, ale zase, s inými som mala pocit, že akoby ste ich obťažovali, keď sa na niečo spýtate. Chýba mi tam občas taká tá proaktivita, aby človek vedel, čo sa deje, a nemusel sa všetko doprosovať. A čo sa týka tých náročnejších žiakov, alebo naopak, tých, čo potrebujú viac pomôcť, mám pocit, že to tam trošku pokrivkáva. Akoby sa to tak zovšeobecňovalo a nie každé dieťa si tam dokáže nájsť to svoje, nejakú výzvu alebo, naopak, oporu. Niekedy som počúvala od svojho dieťaťa, že to tam bolo peklo, lebo sa učili len naspamäť a vlastne nechápali, prečo sa to učia. Celkovo mám z tejto školy zmiešané pocity. Na jednej strane je tam ten menší kolektív a niektorí naozaj úžasní ľudia, ktorí sú ochotní pre deti urobiť aj nemožné. Na druhej strane sa to tam niekedy vlečie a mám pocit, že by to chcelo taký poriadny závan čerstvého vzduchu, možno viac invencie a menej klasiky. Ale tak, je to dedinská škola, človek asi nemôže čakať zázraky ako v nejakých súkromných ústavoch, však?]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak poviem vám úprimne, keď sme s mojím dieťaťom rozmýšľali, kam ho prihlásiť, ZŠ s MŠ Hlavná vo Viničnom bola pre nás taká prirodzená voľba, keďže sme tu blízko. Človek si vždy hovorí, že menšia škola bude mať taký ten rodinnejší prístup, a v mnohom som to aj potvrdila, ale samozrejme, nie je všetko ružové. Na začiatku som mala celkom dobrý pocit. Tá atmosféra v škole, aspoň v tých nižších ročníkoch, sa mi zdala byť taká útulná, menšia, deti sa poznali, čo je fajn. Veľmi oceňujem, že tam majú aj tú materskú školu, lebo ten prechod potom nie je taký šok. Učiteľky v škôlke sú úplne zlaté, aj v škole sa nájdu také, ktoré sú naozaj srdciarky a snažia sa deťom niečo dať, nielen odrecitovať učivo. Vďaka nim som mala pocit, že sa tam moje dieťa cíti bezpečne a ráno sa do školy aj teší. Sem-tam organizujú aj nejaké akcie, vianočné trhy alebo dni otvorených dverí, čo je super, lebo človek aspoň vidí, čo sa tam deje. Ale zase, ako sa dieťa posúvalo do vyšších ročníkov, začala som vnímať aj veci, ktoré ma už tak nepotešili. Budova školy je staršia, to je jasné, to človek aj očakáva, ale niekedy som mala pocit, že to tam už fakt volá po nejakej väčšej rekonštrukcii. Myslím hlavne na telocvičňu, tá už by si zaslúžila poriadne vynovenie. A čo sa týka vybavenia, takisto, v niektorých triedach je to ešte taká klasika, čo na mňa nepôsobí príliš moderne, a mám pocit, že občas im chýba taká tá iskra, aby deti naozaj zaujali. Niekedy sa mi zdá, že sa polovica triedy nudí a čaká na zvonenie, lebo to, čo sa tam deje, ich proste nevtiahne. Chápem, že nie každý učiteľ je zabávač, ale občas by to chcelo niečo iné ako len sedieť a pozerať do tabule. Komunikácia s rodičmi je taká všelijaká. S niektorými učiteľkami je to fajn, vedia poradiť, sú otvorené, ale zase, s inými som mala pocit, že akoby ste ich obťažovali, keď sa na niečo spýtate. Chýba mi tam občas taká tá proaktivita, aby človek vedel, čo sa deje, a nemusel sa všetko doprosovať. A čo sa týka tých náročnejších žiakov, alebo naopak, tých, čo potrebujú viac pomôcť, mám pocit, že to tam trošku pokrivkáva. Akoby sa to tak zovšeobecňovalo a nie každé dieťa si tam dokáže nájsť to svoje, nejakú výzvu alebo, naopak, oporu. Niekedy som počúvala od svojho dieťaťa, že to tam bolo peklo, lebo sa učili len naspamäť a vlastne nechápali, prečo sa to učia. Celkovo mám z tejto školy zmiešané pocity. Na jednej strane je tam ten menší kolektív a niektorí naozaj úžasní ľudia, ktorí sú ochotní pre deti urobiť aj nemožné. Na druhej strane sa to tam niekedy vlečie a mám pocit, že by to chcelo taký poriadny závan čerstvého vzduchu, možno viac invencie a menej klasiky. Ale tak, je to dedinská škola, človek asi nemôže čakať zázraky ako v nejakých súkromných ústavoch, však?</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
