<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ Dolná Lehota 161, Dolná Lehota	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-dolna-lehota-161-dolna-lehota/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-dolna-lehota-161-dolna-lehota/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:42:55 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: ZdenkaX		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-dolna-lehota-161-dolna-lehota/#comment-7120</link>

		<dc:creator><![CDATA[ZdenkaX]]></dc:creator>
		<pubDate>Tue, 26 Aug 2025 15:58:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-dolna-lehota-161-dolna-lehota/#comment-7120</guid>

					<description><![CDATA[No, tak musím povedať, že naša ZŠ s MŠ v Dolnej Lehote, je taká, no, rozpačitá, ak mám byť úprimná. Ja som tam mala dieťa na prvom stupni a teraz už ho mám inde, ale snažila som sa sledovať, čo sa tam deje. Mám pocit, že je to taká tá klasická malá dedinská škola, kde každý každého pozná, čo má svoje plusy aj mínusy. Na jednej strane je super, že tie triedy nie sú také obrovské ako vo veľkomeste. Mám pocit, že učitelia tam vedia k deťom pristupovať viac individuálne, teda aspoň niektorí. Dcérka mi rozprávala, že niektoré pani učiteľky sú naozaj zlaté a snažia sa deťom venovať aj keď majú ťažší deň. A v jedálni mi to prišlo celkom fajn, deti sa nestresovali a mohli sa v pohode najesť. Celkovo, čo sa týka takého toho rodinného prostredia, je to podľa mňa dosť dobré. Cítila som, že tam bol akýsi pocit spolupatričnosti, čo je naozaj milé. Tie školské akcie, aj keď ich nebolo veľa, boli vždy také srdečné a videla som, že sa na ne učitelia aj deti tešili. Ale zase na druhú stranu, mám pocit, že nám tam chýbal taký ten „dych doby“, ak to tak môžem nazvať. Občas mi to prišlo, že sa tam učilo stále rovnakým spôsobom, ako pred dvadsiatimi rokmi. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie. Ale skôr, že tie hodiny boli niekedy dosť nudné a videla som na svojej dcére, že sa domov vracala unavená, ale nie z námahy, skôr z tej rutiny. Bolo mi ľúto, keď hovorila, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Zvlášť v niektorých predmetoch, kde by sa dalo experimentovať a skúšať nové veci, sa proste išlo len podľa knižky. A čo sa týka komunikácie, tak to bolo tiež také všelijaké. Niekedy som mala pocit, že som dostatočne informovaná o všetkom, čo sa v škole deje, ale inokedy mi proste chýbali nejaké základné informácie. Zdalo sa mi, že si tam niekedy veci nechávajú pre seba a rodičia sa dozvedajú len to, čo je nevyhnutné. Tiež som si všimla, že sa tam moc nedarí zapájať deti do nejakých krúžkov alebo mimoriadnych aktivít, čo je podľa mňa škoda, lebo potenciál tam určite je. A občas som mala pocit, že riešenie nejakých problémov, čo sa týkali detí, nebolo vždy úplne efektívne, akoby sa niektorým situáciám radšej vyhli. Takže za mňa, je to taká škola, ktorá má veľké srdce, ale mohla by sa trošku otvoriť novým veciam a nebáť sa experimentovať, lebo inak tie deti nebudú mať takú chuť do učenia, akú by si zaslúžili.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>No, tak musím povedať, že naša ZŠ s MŠ v Dolnej Lehote, je taká, no, rozpačitá, ak mám byť úprimná. Ja som tam mala dieťa na prvom stupni a teraz už ho mám inde, ale snažila som sa sledovať, čo sa tam deje. Mám pocit, že je to taká tá klasická malá dedinská škola, kde každý každého pozná, čo má svoje plusy aj mínusy. Na jednej strane je super, že tie triedy nie sú také obrovské ako vo veľkomeste. Mám pocit, že učitelia tam vedia k deťom pristupovať viac individuálne, teda aspoň niektorí. Dcérka mi rozprávala, že niektoré pani učiteľky sú naozaj zlaté a snažia sa deťom venovať aj keď majú ťažší deň. A v jedálni mi to prišlo celkom fajn, deti sa nestresovali a mohli sa v pohode najesť. Celkovo, čo sa týka takého toho rodinného prostredia, je to podľa mňa dosť dobré. Cítila som, že tam bol akýsi pocit spolupatričnosti, čo je naozaj milé. Tie školské akcie, aj keď ich nebolo veľa, boli vždy také srdečné a videla som, že sa na ne učitelia aj deti tešili. Ale zase na druhú stranu, mám pocit, že nám tam chýbal taký ten „dych doby“, ak to tak môžem nazvať. Občas mi to prišlo, že sa tam učilo stále rovnakým spôsobom, ako pred dvadsiatimi rokmi. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie. Ale skôr, že tie hodiny boli niekedy dosť nudné a videla som na svojej dcére, že sa domov vracala unavená, ale nie z námahy, skôr z tej rutiny. Bolo mi ľúto, keď hovorila, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie. Zvlášť v niektorých predmetoch, kde by sa dalo experimentovať a skúšať nové veci, sa proste išlo len podľa knižky. A čo sa týka komunikácie, tak to bolo tiež také všelijaké. Niekedy som mala pocit, že som dostatočne informovaná o všetkom, čo sa v škole deje, ale inokedy mi proste chýbali nejaké základné informácie. Zdalo sa mi, že si tam niekedy veci nechávajú pre seba a rodičia sa dozvedajú len to, čo je nevyhnutné. Tiež som si všimla, že sa tam moc nedarí zapájať deti do nejakých krúžkov alebo mimoriadnych aktivít, čo je podľa mňa škoda, lebo potenciál tam určite je. A občas som mala pocit, že riešenie nejakých problémov, čo sa týkali detí, nebolo vždy úplne efektívne, akoby sa niektorým situáciám radšej vyhli. Takže za mňa, je to taká škola, ktorá má veľké srdce, ale mohla by sa trošku otvoriť novým veciam a nebáť sa experimentovať, lebo inak tie deti nebudú mať takú chuť do učenia, akú by si zaslúžili.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
