<?xml version="1.0" encoding="UTF-8"?><rss version="2.0"
	xmlns:content="http://purl.org/rss/1.0/modules/content/"
	xmlns:dc="http://purl.org/dc/elements/1.1/"
	xmlns:atom="http://www.w3.org/2005/Atom"
	xmlns:sy="http://purl.org/rss/1.0/modules/syndication/"
	
	>
<channel>
	<title>
	Komentáre k ZŠ s MŠ bl. Zefyrína Poštárka 120A, Bardejov	</title>
	<atom:link href="https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-bl-zefyrina-postarka-120a-bardejov/feed/" rel="self" type="application/rss+xml" />
	<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-bl-zefyrina-postarka-120a-bardejov/</link>
	<description>Tentoraz hodnotia študenti</description>
	<lastBuildDate>Sat, 11 Oct 2025 12:44:15 +0000</lastBuildDate>
	<sy:updatePeriod>
	hourly	</sy:updatePeriod>
	<sy:updateFrequency>
	1	</sy:updateFrequency>
	<generator>https://wordpress.org/?v=6.9.1</generator>
	<item>
		<title>
		Od: Vierka		</title>
		<link>https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-bl-zefyrina-postarka-120a-bardejov/#comment-7340</link>

		<dc:creator><![CDATA[Vierka]]></dc:creator>
		<pubDate>Sat, 07 Jun 2025 17:48:00 +0000</pubDate>
		<guid isPermaLink="false">https://studijnysvet.sk/recenzie/zs-s-ms-bl-zefyrina-postarka-120a-bardejov/#comment-7340</guid>

					<description><![CDATA[Tak, vybrať pre dieťa tú správnu základku, to je teda dilema, poviem vám. Ja som nad tým dumala dosť dlho, kým som sa rozhodla pre ZŠ s MŠ bl. Zefyríny Poštárky v Bardejove. Celkom ma oslovil ten ich prístup, že to nie je len o známkach, ale aj o takých tých ľudských hodnotách, veď viete. Človek má predsa len pocit, že v takom prostredí budú deti viesť aj k niečomu viac ako len k bifľovaniu. Na jednej strane som fakt spokojná s tým, ako sa snažia deťom vštepovať rešpekt a takú tú spolupatričnosť. Vidím, že vedia vytvoriť celkom peknú komunitu, kde sa aj rodičia občas cítia súčasťou niečoho väčšieho. Je fajn, keď sa deti učia nielen matematiku, ale aj to, ako sa k sebe správať, pomáhať si a byť proste dobrým človekom. Občas sa mi zdá, že sú tam učitelia, ktorí naozaj žijú pre to povolanie, vidno na nich, že ich to baví a snažia sa, aby deti pochopili veci, nielen si ich zapamätali. Majú tam aj celkom fajn aktivity mimo bežného vyučovania, či už sú to nejaké krúžky, alebo akcie, ktoré pomáhajú deťom spájať sa a rozvíjať sa inak ako len v lavici. Ale zase, ako to už býva, nie všetko je ružové. Mám občas pocit, že ten ich tradičnejší prístup občas znamená, že niektoré moderné metódy výučby tam ešte celkom nedorazili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale niekedy sa mi zdá, že sa sústredia viac na prednášanie a menej na to, aby deti objavovali veci samé. Niekedy sa mi zazdá, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo tempo bolo dosť pomalé alebo téma podaná spôsobom, ktorý ich proste nechytil. A s tým súvisí aj tá občasná „záplava“ domácich úloh. Chápem, že treba precvičovať, ale niekedy je toho naozaj moc a potom má dieťa pocit, že už nestíha nič iné. Čo sa týka komunikácie, tak mám pocit, že záleží dosť na konkrétnych ľuďoch. S niektorými sa dá super dohodnúť a človek má pocit, že naozaj spolupracujete, iní sú takí... neosobní, povedala by som. Ale to asi býva všade, všakže. Celkovo je to taký mix, kde sa nájdu super veci, ktoré ma tešia, ale aj také, nad ktorými si občas povzdychnem. Ale zatiaľ si vravím, že je to celkom v pohode.]]></description>
			<content:encoded><![CDATA[<p>Tak, vybrať pre dieťa tú správnu základku, to je teda dilema, poviem vám. Ja som nad tým dumala dosť dlho, kým som sa rozhodla pre ZŠ s MŠ bl. Zefyríny Poštárky v Bardejove. Celkom ma oslovil ten ich prístup, že to nie je len o známkach, ale aj o takých tých ľudských hodnotách, veď viete. Človek má predsa len pocit, že v takom prostredí budú deti viesť aj k niečomu viac ako len k bifľovaniu. Na jednej strane som fakt spokojná s tým, ako sa snažia deťom vštepovať rešpekt a takú tú spolupatričnosť. Vidím, že vedia vytvoriť celkom peknú komunitu, kde sa aj rodičia občas cítia súčasťou niečoho väčšieho. Je fajn, keď sa deti učia nielen matematiku, ale aj to, ako sa k sebe správať, pomáhať si a byť proste dobrým človekom. Občas sa mi zdá, že sú tam učitelia, ktorí naozaj žijú pre to povolanie, vidno na nich, že ich to baví a snažia sa, aby deti pochopili veci, nielen si ich zapamätali. Majú tam aj celkom fajn aktivity mimo bežného vyučovania, či už sú to nejaké krúžky, alebo akcie, ktoré pomáhajú deťom spájať sa a rozvíjať sa inak ako len v lavici. Ale zase, ako to už býva, nie všetko je ružové. Mám občas pocit, že ten ich tradičnejší prístup občas znamená, že niektoré moderné metódy výučby tam ešte celkom nedorazili. Nebolo to tak, že by nám len púšťali filmy, aby zabili čas, to nie, ale niekedy sa mi zdá, že sa sústredia viac na prednášanie a menej na to, aby deti objavovali veci samé. Niekedy sa mi zazdá, že polovica triedy sa nudila a čakala na zvonenie, lebo tempo bolo dosť pomalé alebo téma podaná spôsobom, ktorý ich proste nechytil. A s tým súvisí aj tá občasná „záplava“ domácich úloh. Chápem, že treba precvičovať, ale niekedy je toho naozaj moc a potom má dieťa pocit, že už nestíha nič iné. Čo sa týka komunikácie, tak mám pocit, že záleží dosť na konkrétnych ľuďoch. S niektorými sa dá super dohodnúť a človek má pocit, že naozaj spolupracujete, iní sú takí&#8230; neosobní, povedala by som. Ale to asi býva všade, všakže. Celkovo je to taký mix, kde sa nájdu super veci, ktoré ma tešia, ale aj také, nad ktorými si občas povzdychnem. Ale zatiaľ si vravím, že je to celkom v pohode.</p>
]]></content:encoded>
		
			</item>
	</channel>
</rss>
